Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 28

18.06.2010 (15:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2900×

„Sam cez víkend ide preč a ja zostávam sám doma, tak keby si si to rozmyslela, budem veľmi rád keď prídeš,“ zašepkal a s úsmevom vyšiel z mojej kabínky. Ja som tam iba stála neschopná slova. Dnes je piatok a ja som nevedela, čo robiť.

Nervózne som sedela na stoličke a prstami bubnovala o stôl.

„Je ti niečo?“ spýtal sa ma nechápavo Ethan a nedôverčivo na mňa pozeral.

„Malo by?“ vyhŕkla som rýchlo, čo ho odradilo od ďalších otázok. S pozdvihnutým obočím sa postavil a bez slov odišiel do kúpeľne. Vlastne mi niečo bolo. A to iba kvôli Edwardovi, kvôli ktorému teraz vôbec nevnímam okolie a nevenujem sa Ethanovi. A on si to ako jediný zaslúžil. Nie ten sprostý a otravný Edward, ktorý keď sa na mňa usmeje tak sa rozplývam. Zhrozene som zatriasla hlavou a vybrala sa do izby.  Nesmiem na neho myslieť. Proste sa budem správať tak, ako by som ho vôbec nestretla a nevedela, že je sám doma a čaká na mňa.

Sledovala som, ako do izby vstúpil Ethan a usmieval sa na mňa. Pomaly vliezol vedľa mňa do postele a hlavu zaboril tak, aby na mňa videl.

Cítila som, ako pomaly červenám a pohľad som radšej odvrátila. Počúvala som, ako sa Ethan nadychuje a vydychuje, čo ma ukľudňovalo až dovtedy, dokým nezaspal.

Potom som iba znova nervózne sedela na posteli a rozmýšľala, čím by som odviedla svoju pozornosť.

Asi ešte dve hodiny som vydržala sedieť a hľadieť do blba, no nakoniec som sa postavila a odišla preč z izby.

Napustila som si vodu do pohára a napila sa a môj pohľad padol na dvere. Unudene som si vzdychla.

„Serem na to,“ zamrmlala som si potichu a nakoniec som vyšla z dverí. Lepšie, ako celú noc sedieť a potom ľutovať, že som tam nešla.

Nasadla som do svojho  auta a vydala sa domov. Celá cesta pôsobila trochu strašidelne, keďže bola asi jedna hodina ráno a ja som išla okolo lesa.

Autom som zastavila pred domom a všimla si, že je v celom dome zhasnuté. Nechápala som. Čo nie je doma? Pomalým krokom som vošla do domu a nechápavo sa rozhliadla.

„Edward?“ zašepkala som a radšej si zažla svetlo. Nikto mi neodpovedal a v celom dome bolo ticho.

Neisto som vyšla po schodoch a namierila si to do Edwardovej izby. Opatrne som otvorila dvere a nakukla dnu, no ani tam nikto nebol. Všade bola len tma.

„Edward?!“ ozvala som sa znova, teraz už nahnevane. Keď sa znova nikto neozval, usúdila som že tu nikto nie je. Vstúpila som do Edwardovej izby a ľahla si do jeho postele a nadýchla sa tej vône, ktorá sa všade okolo vniesla. Cítila som, ako na mňa pomaly padá únava a ja som zaspala.

Xxx

Pomaly som otvorila oči, no keď som zbadala tmu, tak som ich znova zatvorila. Až po chvíli mi došlo, že musím ísť späť, tak som rýchla vyšla z postele a pozrela sa na hodiny. Bolo pol tretej. Už som chytala kľučku, keď som si všimla v kraji miestnosti postavu.

„Najprv som si myslel, že nejaký zlodej si tu dáva šlofíka,“ zasmial sa a rukou mi naznačil, aby som išla k nemu. Potichu som si vzdychla a ťarbavo sa ťahala k nemu.

„Už som si myslela, že si odišiel aj ty,“ oplatila som mu to a videla ako sa zamračil.

„Neprichádzala si,“ zamrmlal.

„Ani som nechcela,“ povedala som a sadla si vedľa neho.

„Ale si tu,“ pousmial sa a rukou mi jemne prešiel po krku. Jemne som prikývla a začal byť nešťastná z toho, aký má Edward na mňa vplyv.

„Však nie si rada, že som sa vrátil a som tu s tebou? Mohol som ísť so Sam, alebo sa už vôbec nevrátiť. Ale ty si mi strašne chýbala,“ šepkal a ja som na neho neveriacky pozrela.

„Oprava. Mohol si prísť bez Sam,“ oponovala som a Edward sa zasmial.

„Ale to by si nemala na koho žiarliť. A navyše potom čo všetko si mi urobila ty, by som sa s tebou vlastne ani nemal baviť,“

„Však ani nemusíš,“ založila som si ruky na hruď a naštvane na neho hľadela.

„Však ani nebudem,“ zamrmlal a už sa neusmieval ani on. Asi desať minút sme sa na seba iba mračili a mne už to pripadalo trápne. A ja som pomaly začínala byť hladná. Celé to ticho, ale prerušilo hlasité zaškŕkanie v mojom bruchu a ja som si bola istá, že teraz sa už od hanby prepadnem určite.

Edward ma len s pozdvihnutým obočím sledoval a kútiku úst mu mykali do úsmevu. Zamračene som na neho hľadela, rozhodnutá neodísť. Edward si zrazu vzdychol a krásne sa na mňa usmial.

„Nemusíš tu kvôli mne držať hladovku, Bella,“ povedal zúfalo a s láskou na mňa hľadel.

„Mám ti niečo uvariť?“ spýtal sa, keď som mu neodpovedala a ja som to vzdala.

„Áno, prosím,“ vyhŕkla som a rýchlo išla za ním do kuchyne. Proste Edwardovi sa nedalo povedať nie. Už iba kvôli jeho dokonalému ksichtíku a ešte som nemohla premeškať pohľad, keď varí.

„No a ako si to celé predstavuješ, Edward?“ spýtala som sa nervózne a sledovala, ako vyťahoval jedlo z ladničky. Edward sa na mňa iba pousmial a nahodil nechápavý výraz.

„No, čo máš naplánované. Čo ja viem tvoj program na život,“ zamrmlala som nahnevane a mračila sa na neho. Edwardovi na tvári však stále nemizol úsmev, čo ma rozčuľovalo.

„No,“ zabrblal a začal mi pripravovať palacinky.

„Zajtra budem s Bellou... aj v nedeľu budem s Bellou a možno aj pondelok by som s ňou chcel stráviť, ak mi to dovolí,“ povedal natešene a vetu nechal visieť vo vzduchu.

„A čo keď Bella nebude chcieť byť s Edwardom?“ spýtala som sa s pozdvihnutým obočím.

„Tak bude Edward nešťastný,“ oponoval a položil predo mňa tanier s palacinkou.

„A upadne do depresie, začne veľa jesť... možno aj priberie. No chcela by Bella tučného Edwarda?“ zašepkal zhrozene a potľapkal si po bruchu.

„To asi nie,“ zasmiala som sa a Edward so mnou. Sledovala som, ako mi na tanier hádzal ďalšie a ďalšie palacinky.

„Ale ja priberiem, keď neprestaneš,“ upozornila som ho.

„Mne sa budeš páčiť aj tak... aspoň ťa budem mať za čo chytiť,“ povedal a rukou mi jemne prechádzal po stehne. Hlavu som sklonila k zemi, aby Edward nevidel, aké rozpaky vo mne vyvolal týmto gestom.

No aj keď som sa akokoľvek snažila, Edward to samozrejme zbadal. Opatrne mi chytil ruky a jedným ťahom si ma k sebe pritiahol, tak, aby som na ňom sedela obkročmo. Prerývane som dýchala a snažila sa rozpamätať, no to sa mi už vôbec nedarilo, keď som ucítila Edwardove pery na mojom krku.

Jeho ruky pomaly putovali po mojom chrbte až ku zadočku, kde si ma čo najviac  priťahoval k sebe. Automaticky som ruky zaplietla do jeho vlasov a bozky mu oplácala. Rukami som mu prechádzala po jeho vypracovanej hrudi, cez brucho až k rozkroku. Jemne som ho pohladila. Cítila som, ako sa mi na tvári rozlieva úsmev, keď som počula, ako Edward potichu zavzdychal a jeho bozky sa stali ešte naliehavejšie. No, až keď Edwardove studené ruky vbehli pod moje tričko, celou silou som sa zaprela a odtlačila sa od neho. Nebolo to správne. Edward sa na mňa vydesene pozeral.

„Spravil som niečo zle?“ spýtal sa a prepaľoval ma pohľadom.

„Ja to proste nechcem urobiť,“ zašepkala som a cítila, že každú chvíľu sa rozplačem a ani som nevedela prečo. Možno preto, že nie som dostatočne silná Edwardovi odolať a možno preto, že viem, že jeho odmietnutie, by ma po tomto bolelo ešte viac. Tak veľmi som ho chcela a pritom nie. Rýchlo som sa postavila a vydala sa na odchod, no pred dverami ma Edward zastavil.

„Bella, povedz mi čo som urobil,“ zašepkal zúfalo.

„Nič, proste to nie je správne Edward, mal si odísť so Sam a na mňa zabudnúť,“ povedala som rozhodne a všimla si, ako Edward vypúlil oči.

„Ale ja bez teba nemôžem byť,“ povedal a smutne na mňa hľadel. Jemne som ho pohladila po tvári a pousmiala sa.

„Ja to vyriešim tak, aby nás to netrápilo. Proste odídem a zabudneme na seba.“ Zrak som sklopila k zemi a počula, ako si Edward vzdychol.

„To je ten najsprostejší nápad, ktorý som kedy počul,“ zamračil sa a ruky si založil na plecia. Pomaly som sa otočila ku kľučke, rozhodnutá odísť, no Edward nahnevane položil ruku na dvere.

„Pusti ma,“ povedala som a on iba zatrepal hlavou. „Edward, hneď teraz daj tú ruku preč,“ zasyčala som.

„Nie, nikam nepôjdeš!“ povedal nahnevane a odstrčil ma od dverí. Teraz mal na tvári výraz, ako pravý upír.

--------------------------------------------------------------------------------------------

No, páčila sa vám táto časť? Prosím o komenty a keď máte aj nejaký nápad, tak napíšte :)

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 28: