Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 21

19.03.2010 (20:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2428×

Celý deň prebehol celkom rýchlo. Ani som sa nespamätala a už som sedela v aute na ceste domov.

Nervózne som bubnovala koncami prstov do volantu a len po oku sledovala cestu. Popravde som sa vôbec netešila na Denaliových. Už iba kvôli tomu, že sa zhrnuli na oslavu mojich narodenín, ktorú zorganizovala Esme. Čiastočne som ju chápala. Oni už svoje narodeniny prestali oslavovať. A ja som bola v rodine jediná.

A potom aj kvôli Tanii, ktorá ma nemala v láske. S Kate a Irinou som si celkom rozumela. Cítila som ako mi vo vrecku vibruje mobil. Rýchlo som si ho vytiahla, no keď som zbadala, že mi volá Ethan hneď som ho schovala späť. Vedela som prečo mi volá. Zrejme kvôli tomu, že som sa s ním pred školou nerozlúčila a že či nepôjdeme von. A na to som ja náladu nemala.

Stačilo mi počúvať jeho reči v škole.

Unavene som si vzdychla, keď som zbadala autá pred našim domom. Každému by sa to zdalo čudné, keďže tam stoja najdrahšie autá. Rýchlo som zaparkovala pred domom a ťarbavo vystúpila z auta. Utrápene som sa ťahala ku dverám a samú seba presvedčovala, že tento deň nejak prežijem.

Jemne som chytila kľučku a otvorila. Všetci sedeli na sedačke a rozprávali sa. Zbadala som aj Chvostíka, ktorý ako jediný sedel na zemi a na tvári mal unudený výraz. Keď ma zbadal, rýchlo vyskočil na nohy a prudko ma objal.

„Všetko najlepšie oslávenkyňa,“ povedal až moc natešene a ja som iba prevrátila oči.

„A darček nemáš?“ spýtala som sa ho urazene a on nahodil nevinný výraz.

„Zabudol som,“ priznal sa a ja som sa pousmiala. Kto by to bol čakal. Pomaly som sa otočila na Kate, ktorá už čakala.

„Tak rýchlo to ubehla Bella, všetko najlepšie,“ zapišťala a jemne ma objala.

„Ďakujem,“ zašepkala som a môj zrak padol na Taniu, ktorá sa chcene nechcene postavila a prišla ku mne.

„Všetko najlepšie k narodeninám,“ zamrmlala iba a hneď sa vrátila na svoje miesto. Pozorne som ju sledovala. Za celý ten čas sa mi zdalo, že zakaždým je o niečo krásnejšia. Aj teraz bola dokonale zladená a upravená.

Pomaly som prešla ku Esme a sadla si vedľa nej. Ona sa na mňa iba usmiala a jemne ma objala.

„Tak ako sa vám darí v Denali?“ spýtal sa Carlisle.

„Výborne. Lepšie ako na iných miestach,“ povedala a pousmiala sa. Ja som ich iba s nezáujmom sledovala. Celý čas sa rozprávali o podmienkach na rôznych miestach a a ja som mala čo robiť aby som nezaspala. Už som chcela odísť, no zaujala ma Esmeina otázka.

„Tania, navštívil vás Edward?“ spýtala sa a ja som hneď spozornela. Uprene  som sledovala ako sa Tania nadýchla a pritom sledovala svoje topánky.

„Áno,“ odvrkla a vyzerala, že sa tejto téme nechce venovať.

„Aha, mne hovoril, že pôjde ku vám a že tam aj zostane,“ zašepkala Esme nechápavo.

„No on aj u nás bol, ale potom odišiel,“ povedala Tania a ja som nechápavo hľadela na Kate, ktorá sa iba jemne usmievala. Zrazu sa Tania postavila so slovami, že potrebuje na lov. Kate sa usmiala ešte viac a opatrne pozrela na Esme.

„Bol u nás asi pól roka a s Taniou sa dali znova dokopy. Lenže potom ho Tania zoznámila s jednou upírkou a on sa s Taniou rozišiel,“ povedala a ja som cítila ako sa mi otvára sánka. Bolo mi jasné prečo ma aspoň neprišiel pozrieť. Bol až príliš zamestnaný nejakou cudzou upírkou. Nahnevane som si prekrížila ruky a ucítila na sebe Katein pohľad.

„No a teraz je s ňou niekde v Európe,“ povedala nakoniec.

„Taniu to asi veľmi nahnevalo,“ skonštatoval Carlisle a Kate iba prikývla hlavou.

„Tá sa z toho doteraz nespamätala,“ priznala.

„Idem do izby,“ povedala som náhle a vybrala sa na horné poschodie, keďže táto debata ma prestala baviť. Cestou tam som sa prichytila ako sa mračím na Edwardove dvere. Prudko som zavrtela hlavou, aby som na to nemyslela. Celé dva roky som sa na to snažila zabudnúť no nedarilo sa mi.

Predstava, že sa môj Edward teraz niekde fláka s niekým iným ako so mnou ma hnevala.

Nahnevane som za sebou zabuchla dvere a zvalila sa na posteľ. Nechápala som ako na mňa mohol tam rýchlo zabudnúť. Keby mu na mne aspoň trochu záležalo tak by sa predsa ozval  nie? A on sa na dva roky doslova vyparil.

Rýchlo som do rúk schytila mobil a vyťukala tam Jessicine číslo. Potrebovala som sa nejak odreagovať.

„Prosím?“ ozvala sa hneď po prvom zvonení.

„Nešla by si niekam si sadnúť?“ spýtala som sa na rovinu.

„Jasné! Prídeš pre mňa?“  odpovedala a ja som sa usmiala. Vedela som, že ona to neodmietne.

„Už idem pre teba,“ povedala som rýchlo a zaklapla mobil. Rýchlo som sa ešte pozrela do zrkadla, schytila kabelku a rozbehla sa von z izby.

„Mami, idem von,“ zakričala som a vybehla z dverí. Počula som ako Esme protestuje, no nevšímala som si to. Rýchlo som si sadla do auta a vyrazila ku Jessice.

Cesta bola krátka a ja som asi za o päť minút stála pred jej domom. Cez okno som videla ako sa ešte na niečom dohaduje s mamou, no následne vybehla a nadšene sa usmiala.

„Čau,“ povedala keď si sadla vedľa mňa.

„Si pripravená na oslavu mojich narodenín?“ povedala som natešene a jej úsmev sa ešte viac rozšíril.

„Nechcela si zobrať aj Ethana? Celý deň mi volal, že či nie si so mnou,“ zasmiala sa a ja som prevrátila oči.

„Nie. Chcem mať babskú jazdu a navyše, ideme hľadať nové objavy,“  pripomenula som jej a stúpila na plyn.

Jessica nadšene tlieskala rukami keď sme sa dostavili pred bar. Rýchlo vyskočila z auta a spolu sme vošli dnu.

„Ahoj Bella,“ pozdravil ma Dan, ktorý tu pracoval ako barman. Ja som ho spoznala cez Jessicu.

„Dnes si dáme vodku,“ zavelila som a zazubila sa na neho. Chvíľu na mňa nedôverčivo pozeral no potom začal nalievať.

„No, že ste to vy,“ zasmial sa a položil nám poháre. S Jessicou sme sa naraz napili a obidve nahodili kyslý výraz.

Takto to pokračovalo asi tri hodiny a my sme o dvanástej v noci usúdili, že by sme mali ísť domov, pretože už sme sa cítili unavené. Ja som si pomaly sadla za volant a žmurkala na cestu, ktorá sa mi zdala jemne rozmazaná.  V takýchto chvíľach som ďakovala, že som upír a stúpla na plyn. Auto sa rýchlo rozbehlo. Celý  čas som uprene sledovala cestu a pritom Jessicu, ktorá už spala.

„Jess!“ zašepkala som a ona  jemne otvorila oči.

„Už sme tu,“ povedala som a ona sa dezorientovane rozhliadla okolo seba.

„Aha,“ zašepkala iba a zakývala mi na pozdrav. Počkala som dokým príde ku dverám a potom sa vybrala konečne domov. Vedela som, že Esme mojimi výletmi nebola nadšená, ale ja som bola za to že život si  treba užívať.  Už z diaľky som videla ako ma Esme čaká. Rýchlo som vošla do domu a pousmiala  sa.

„Ostatný išli do izieb?“  spýtala som sa a sledovala ako na mňa nahnevane pozerala.

„Áno a ty si už mala spať,“ pripomenula mi. Urazene som mikla plecami a vybrala sa do svojej izby. Pomaly som si ľahla na posteľ a až vtedy ucítila únavu, ktorá na mňa doľahla. Do sekundy som zaspala.

Slnko mi prudko zasvietilo do očí a ja som ich ospalo otvorila. Unavene som sa porozhliadla po izbe. Zrazu som ucítila bolesť hlavy, ktorá prechádzala po celom tele.

Pomaly som vyliezla z postele a počula ako pred našim domom zastavilo nejaké auto.

„Zasa, nejaké rodina,“ zafrflala som a prišla k zrkadlu. Vypúlila som oči. Vyzerala som hrozne. Moje vlasy boli strapaté, pod očami som mala kruhy a celá som vlastne bola nejaká divná. Efekt tomu dodávalo ešte aj moje prasiatkové pyžamo. Proste som vyzerala strašne, ale bolo mi to jedno. Pomaly som vyliezla z izby a ťarbavo išla po schodoch. Počula som ako sa Esme s niekým rozpráva. Jemne som klipkala očami a vošla do obývačky. Cítila som ako sa mi otvorili ústa  dokorán a ja som zhrozene sledovala našu návštevu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Páčila sa vám táto časť? Prosím o komenty, čím viac ich tu bude tím rýchlejšie pridám ďaľšiu časť.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 21: