Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 20

16.03.2010 (17:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2399×

Pomaly som sa rozbehol ku dverám a vybehol von. Nenápadne som vbehol do lesa a rozbehol sa smerom domov. Bolo mi jasné, že to bude dlhú chvíľu trvať, ale aspoň budem mať čas na rozmýšľanie, ako ďalej.

Bellin pohľad

Sedela som doma na pohovke a potichu sa chichotala. Chvostík ma iba nechápavo sledoval a pri každom novom uchichtnutí pozdvihol obočie.

„Bella, kde je Edward?“ spýtal sa po dlhom tichu. Zrejme ho to muselo veľmi zaujímať, keďže z domu som ešte odchádzala s ním a prišla bez neho. S prižmúrenými očami na mňa hľadel a čakal moju odpoveď.

„Neboj sa ešte žije,“ oznámila som mu a sledovala ako pretočil oči.

„Iba sa zdržal, ale som si istá, že sa o chvíľu vráti,“ doplnila som, aby sa už nič viac nepýtal. Vlastne som si až teraz uvedomila, čo sa poriadne stalo. Edwarda zatkli kvôli môjmu hlúpemu nápadu. Snáď to aspoň vyrieši ten problém s Jacobom. Ale podľa jeho výrazu keď som ho vysadila pri dome, vyzeral že sa Edwardovi v najbližšej dobe určite neozve.

Netrpezlivo som sa prechádzala po dome a čakala kedy sa vráti. Keď som započula ako sa na chodbe zabuchli dvere, okamžite som sa tam rozbehla. Eďo stál na chodbe, nohavice mal trochu potrhané a na tvári mal nahnevaný výraz.  S prižmúrenými očami ma sledoval a nakoniec sa vybral hore po schodoch. Neváhala som a rozbehla sa za ním.  Pomaly som vošla k nemu do izby a usmiala sa na neho.

„Myslím, že sa nám plán vydaril,“ povedala som natešene, no jeho výraz sa nezmenil.

„Ty sa na mňa hneváš?“ spýtala som sa opatrne a objala ho.

„Áno,“ povedal  a vymanil sa z môjho objatia. Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Hlavné je, že to už máme za sebou a teraz už môžeme byť iba spolu.“ Povedala som nadšene a sledovala ako vytiahol spod postele cestovnú tašku.

„My niekam ideme?“ spýtala som sa nechápavo a on na mňa smutne pozrel.

„Vieš Bella, počas cesty domov som dlho rozmýšľal ako budem pokračovať ďalej,“ začal a pritom na mňa hľadel. Cítila som, že sa bojím toho čo mi teraz povie. Nervózne som prehltla a čakala čo povie.

„Chcel by som ísť študovať niekde na vysokú. Nájsť si byt a poprípade navštíviť Taniu, ak ma ešte niekedy bude chcieť vidieť,“  usmial sa a začal si vhadzovať veci do tašky.
„Mne to nebude vadiť. Pôjdem s tebou,“ povedala som rozhodne.

„Bella, ja nechcem aby si išla so mnou,“ zašepkal a ja som cítila ako sa mi do očí vlievajú slzy.

„Ty ma neľúbiš?“ spýtala som sa ho. Edward smutne sklopil oči.

„Mám ťa rád, ale neľúbim ťa. Ja už nie som dieťa ako ty Bella. Už ma nebaví hrať sa na gaya, alebo riešiť tie tvoje hlúpy nápady. Musíš si nájsť niekoho, kto bude rovnaký ako ty a to ja nie som,“  povedal a opatrne mi utrel slzy, ktoré mi stekali po líci. Vedela som, že som mu v poslednej dobe asi dosť zničila život a že som robila veci, ktoré som nemala, ale to preto lebo som ho ľúbila a to veľmi.

„Volal som Esme. Vrátia som do Forks, takže tu dlho nebudeš sama,“ oznámil mi a chystal sa odísť.

„A čo keby som sa zmenila, keby som ti sľúbila, že už taká nebudem,“ skúsila som no on iba zavrtel hlavou.

„Bella, proste ži svoj život ďalej bezo mňa,“ povedal a usmial sa.

„Zbohom Bella.“ Zašepkal a jemne ma pobozkal na líce. Sledovala som ako vybehol z dverí a chcela som sa rozbehnúť za ním, no nevládala som. Nešťastne som si sadla na posteľ a hlavu si schovala do rúk.

Po dlhej dobe strávenej na Edwardovej posteli, niekto zaklopal na dvere. S nádejou som zdvihla hlavu. No keď som zbadala vo dverách Chvostíka hneď som ju položila spať.

„Všimol som si, že Edward niekam odišiel,“ povedal nechápavo.

„A už sa nevráti,“ doplnila som ho a uvidela ako vypúlil oči. Podľa môjho výrazu pochopil, že túto tému nechcem rozoberať. Iba ma pohladil po pleci a súcitne na mňa hľadel.

Cítila som sa strašne. A j kvôli tomu, že mi Edward neuveriteľne chýbal a aj kvôli tomu, že som na vine ja. Všetko sa trochu zlepšilo, keď sa Carlise s Esme nasťahovali späť. Hlavne Esme nechápala, prečo Edward odišiel keďže ani jeden z nich netušil čo sa stalo medzi mnou a Edwardom, ale ja som sa im to ani nechystala povedať.

Po dvoch rokoch

Rýchlo som zbehla po schodoch a vbehla do kuchyne kde už sedela Esme aj s mojimi raňajkami. Do úst som si vopchala toast a ignorovala karhavý pohľad Esme.

„Keby si tak neskoro nevstávala stihla by si sa poriadne najesť,“ povedala vyčítavo a ja som iba mikla plecami. Za päť minút som mala byť pred Jessiciným domom a ja som ešte ani nevyrazila. Do ruky som schytila tašku a pobozkala Esme na líce.

„A Bella všetko najlepšie k narodeninám,“ zakričala za mnou a ja som prevrátila oči.

„Ani mi to nepripomínaj,“  zasmiala som sa a rozbehla sa k autu.

Tajne som dúfala, že si na to nikto nespomenie. Dnes mám oficiálne sedemnásť rokov. Carlisle povedal, že vo svojich osemnástich prestanem starnúť úplne a to som si nevedela predstaviť.  Predstava, že všetci moji kamaráti budú  starý a ja budem mať navždy osemnásť ma hrozila.

Zatrepala som hlavou aby som na to nemyslela. Bola som rada za to že teraz tu pre mňa sú. Hlavne Jessica, ktorá my posledné roky veľmi pomohla. Teda posledné dva roky po odchode Edwarda. Bez nej by som to určite nezvládla. Celkovo som sa po jeho odchode zmenila. Už nie som taká ako kedysi. Čakala som, že sa mi ozve a príde ma aspoň niekedy navštíviť, no ja som o ňom odvtedy  ani nepočula. Viem že občas volával Esme, no tá ho nikdy nespomínala. Doteraz neviem čo jej povedal. Bolestne som privrela oči. Tak strašne som si priala vedieť čo teraz robí. Či sa mu podarilo všetko čo chcel. Jessica čakala že sa na neho budem hnevať potom čo ma opustil, no ja som sa nehnevala. Chápala som svoju vinu. Aj keď som sa už dávno rozhodla na neho namyslieť, no nedarila sa mi to. Dokonca aj pri mojom súčasnom chlapcovi, ktorého mám veľmi rada na neho niekedy myslím. Občas sa prichytím ako si predstavujem Edwarda na jeho mieste.

Pomaly som zastavila pred domom a sledovala Jessicu, ktorá ma už netrpezlivo čakala. Keď ma zbadala, nadšene sa rozbehla ku autu a nastúpila.

„Všetko najlepšie,“ zapišťala a silno ma objala.

„Aj ty si to pamätáš?!“ spýtala som sa zhrozene.

„Čo? Dátum narodenia mojej najlepšej kamarátky?“ spýtala sa ma ironicky.

„Ethan sa na tvoje narodeniny tešil celý týždeň tak mu to nepokaz,“ upozornila ma a ja som si unudene vzdychla. Keď sme zastavili pred školou tak na mňa Jessica žmurkla. Nenápadne som vykukla z okna a zbadala Ethana, ktorý stál pri svojom aute a už na mňa hľadel a usmieval sa.

„Bella to zvládneš.“ Opakovala som si stále dokola a nakoniec aj s falošným úsmevom vystúpila von z auta.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a on si ma jemne pritiahol k sebe a pobozkal ma.

„Čau,“ povedal keď sa odtiahol a do rúk mi strčil malú krabičku. Prekvapene som na neho pozrela.

„To si nemusel,“ pripomenula som mu.

„Ale ja som chcel,“ nedal sa a čakal dokým to otvorím. Jemne som nadvihla viečko krabičky a nakukla dnu. Vytiahla som náhrdelníky s dvoma srdiečkami. Na jednom bolo vyryté E a na druhom B. Cítila som ako som sa jemne začervenala a venovala Ethanovi úsmev.

„Ďakujem,“ povedala som a pobozkala ho na líce.

„Počkaj, zapnem ti to,“ zašepkal a zobral náramok s E.

„Ja budem nosiť ten druhý,“ oznámili mi a ja som sa zasmiala. Nikdy som nechápala ako môže byť niekto ako on taký romantický. Vlastne ja som mu na jeho narodeniny dala čokoládu, ktorú som zobrala z domu.

„Ideme už na hodinu?“ spýtala som sa ho a on mi prikývol. Spoločne sme išli na hodinu. Ethan ma odprevadil do mojej triedy, kde na mňa čakala  Jessica.

Keď som si sadla tak na mňa vypustila jednu otázku za druhou. Ja som si oprela hlavu o stôl a čakala kým táto hodina skončí a ja budem môcť ísť domov, keďže k nám má prísť rodina z Denali.

Celý deň prebehol celkom rýchlo. Ani som sa nespamätala a už som sedela v aute na ceste domov.

------------------------------------------------------------------------------

Prepáčte, že mi ďalšie kapitola tak dlho trvala, ale už som nemala nápady. Takže teraz by som chcela počuť váš názor ako si predstavujete čo bude ďalej. A hlavne prosím o KOMENTY, pretože podľa toho budem pokračovať ďalej!

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 20: