Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 19

Že upír!!!


Túžba 19A je tu ďaľší diel. Je tam niečo o Edwardovom pobyte. Tak dúfam, že sa vám to bude páčiť a že mi necháte nejaký koment.

Prešiel som pol strediska s tým, ako ma naháňal upratovač a za ním bežal Jacob, ktorý ma prosil, nech mu vrátim to auto. Ja som nahnevane riadil ďalej a stále sa im smial, keď ma nevedeli dobehnúť. No smiech ma prešiel, keď sa predo mnou postavila polícia. Jemne som sa usmial.

„Čo si prosíte páni?“ spýtal som sa a ani sa zamračili.

„Pôjdete s nami chlapče,“ povedali a ja som vypleštil oči.

„A je to v prdeli,“ skonštatoval som keď som nasadal do policajného auta.

 

Bella

So smiechom som sledovala ako Edwarda strkajú do policajného auta a on má na tvári nevinný výraz. Asi teraz najskôr rozmýšľal, ako to vysvetlí rodičom. Pretože len tak ľahko ho nepustia. Edward si ma cez okienko všimol a keď uvidel ako sa smejem, nahodil zabijácky výraz. Sledovala som, ako sa auto rozbehlo a uháňalo po ceste.

Jacob stál znudene na ceste a na tvári mal nešťastný výraz.  Celý čas si poklepkával nohou s hlavou naklonenou do boku.

„Ako sa teraz dostanem domov,“ zamrmlal si sám pre seba a ruky sa založil na hrudi. Zrazu sa otočil a uvidel ako stojím pri dverách.

„Bella? Čo ty tu robíš?“  spýtal sa nechápavo.

„No išla som s kamarátkami nakupovať,“ povedala som prvú výhovorku, ktorá ma napadla a dúfala, že mi na to naletí. Z jeho výrazu som usúdila, že na to fakt skočil.

„A kúpila si si niečo?“ povedal po dlhom a trápnom tichu.

„No... ani nie,“ zamyslene som sa poškrabala na hlave a usmiala sa.

„A aký bol film?“ spýtala som sa a uvidela ako pretočil očami.

„Film bol skvelý, ale Edward bol hrozný,“ posťažoval sa a ja som nahodila prekvapený výraz.

„Prečo?“ opýtala som sa nechápavo a zadržiavala smiech.

„Keby si videla, ako ma strápnil! Normálne som sa s ním hanbil sedieť a po kine ani nehovorím. Neviem, čo to do neho vošlo,“ povedal zúfalo a ja som prekvapene otvorila ústa.

„Ale nehovor,“ oponovala som mu a on pozdvihol obočie.

„Naozaj!“ bránil sa a začal nervózne prešľapovať na mieste.

„A kde Edward vlastne je?“ zamrmlala som a počula ako si Jacob vzdychol.

„Teraz už asi na policajnej stanici,“ zafňukal a nervózne na mňa pozrel.

„Asi by som mal ísť za ním,“ povedal a zamyslene sa zahľadel na cestu.

„Lenže sa tam nemám ako dostať,“ zafrflal a snažil sa na mňa usmiať. Úsmev som mu falošne oplatila a chvíľu na neho hľadela.

„Tak to je blbé,“ povedala som a nahodila súcitnú masku.

„Tak sa maj. Ja už musím domov,“ zakričala som a rozbehla sa k autu. Už som do neho nastupovala, keď ma zastavil Jacob.

„Prosím ťa vezmeš ma domov?“ zakričal a ja som si smutne povzdychla.

 

Edward

 

Unudene som sa opieral o rám okna a v duchu si nadával do debila. Ako som mohol pristúpiť na Bellin plán? Nespoznávam sám seba. Nechápavo som hľadel von z okna a prstami bubnoval do plastu.

„Takže to máme obťažovanie, krádež, neprístupné správanie... mám pokračovať?“ spýtal sa jeden policajt a ja som si pozorne prezrel. Aj keď sedel bolo vidno že je malý a zrejme v živote nemá inú zábavku ako chytať nevinných ľudí.

„Ak sa vám chce,“ odfrkol som a pohľad znova odvrátil ku oknu.

„Poznám takýchto kvietkov ako si ty. Myslia si že sú frajeri, keď sa vyťahujú pred svojimi rovnako primitívnymi priateľmi,“ poznamenal a s pozdvihnutým obočím na mňa pozrel.

„A navyše ubližujú bezbranným, alebo iným od nich. Stačí aby bol človek malý a už si z neho uťahujú,“ povedal a hlboko sa zamyslel. Ja som na neho iba nechápavo hľadel. Nebolo mi jasné kam táto debata smeruje.

„Smejú sa im, týrajú ich a nakoniec sa tie deti kvôli nim odhlásia zo školy,“ povedal  nenávistne a na tvári mu bolo vidno že spomína. Už mi bolo celkom jasné o kom je táto debata. Zhrozene som si povzdychol. Nielenže je to debil, ale je to zakomplexovaný debil.

„Ani ja nemám rád takých ľudí,“ skonštatoval som a on na mňa nahnevane vypúlil oči.

„Veď ty počkaj. Takých sme už na stanici mali,“ povedal a oči sa mu divne rozšírili.

„Ale my sme im pristrihli krídelká,“ zamrmlal si skôr pre seba a zákerne sa usmial. Ja som vystrašene vypúlil oči a neveriacky na neho pozrel. Ako to myslel s tými krídelkami?!

Pomaly som prehltol a vystrašene sa zahľadel na môj rozkrok. Možno sú toto jeho posledné hodiny.

 

Netrpezlivo som sledoval, ako sa policajné auto zastavilo a obidvaja vystúpili. Ten malý otvoril moje dvere a za tričko ma vytiahol von. Rýchlym krokom ma ťahal ku vchodu a nakoniec sme vošli dnu.

Posadil ma do nejakej miestnosti, kde bolo niekoľko lavičiek a odišiel.

Pozorne som sa zahľadel na chlapa, ktorý sedel v rohu miestnosti. Už z prvého pohľadu bolo vidieť, že je to kriminálnik. Zrazu sa na mňa pozrel a snažil sa usmiať. Aj keď to ako úsmev nevyzeralo. Byť človekom, už by som určite mal v gatiach.

„Tiež si nevinný?“ zasmial sa sám pre seba a ja som sa pousmial.

„Ako inak,“ odpovedal som a sledoval ako si ma premeriaval.

„Čo si niekoho zabil, že ťa tu posadili?“ pokračoval ďalej v debate. Ja som iba vzdorovito pokrútil hlavou a snažil si ho nevšímať.

„Tak skoro zabil?“ ozval sa opäť a ja som si vzdychol.

„Nie, všetci sú zdravý a šťastný,“ povedal som nadšene a sledoval ako pozdvihol jedno obočie.

„Tak prečo ťa zatkli?“ spýtal sa nechápavo.

„Ukradol som umývacie auto,“ zamrmlal som potichu a dúfal, že už sa neozve. Namiesto toho sa začal hlasito smiať a chytať sa za brucho.

„Preboha! A to si sa nechal chytiť?“ zvreskol a smial sa ďalej. Nahnevane som prekrútil očami.

„No s tým autom by ma dohnal aj slimák,“ zamračil som sa a tím ho rozosmial ešte viac.

„Tak sa pochváľ, za čo tu sedíš ty,“ zasmial som sa a on na mňa hrdo pozrel.

„Podpálil som milencovi mojej manželky dom a oň bol v ňom,“ mykol plecami a usmial sa na mňa.

„Nič hrozné,“ skonštatoval nakoniec a ja som neveriacky otvoril ústa.

„Vieš kamoš... asi si tu posedím veľmi veľmi dlho, tak ak by si sa nudil tak ma príď pozrieť... možno mi aj tak trochu pomôcť dostať sa von z basy,“ povedal opatrne a tentoraz som sa smial ja, no keď som zbadal jeho pohľad, smiech ma prešiel.

„Akože ti dať nejaký nôž do chleba?“ spýtal som sa pobavene a on sa na mňa neveriacky pozrel.

„Presne! Myslel som si že si úplný debil, ale asi som sa mýlil. Vieš, je dobré pomáhať svojim priateľom. A tento nápad je úplne skvelý,“ pochválil ma a ja som mikol plecami.

„Dávali to v kriminálke Miami,“ vysvetlil som a on sa pousmial.

„Skvelé, skvelé,“ mrmlal si sám pre seba.

„Dáme si nejaké krycie mená?“ spýtal sa zrazu. Hlúpo som na neho hľadel a rozmýšľal či som dobre počul.

„To akože orol volá jastraba?“ skúsil som a on prikývol.

„No tak si vyber... ako by si sa chcel volať?“ povedal nadšene a ja som sa zamyslel. Napadali ma všetky blbosti od Big boss Edward po Cr-07. Zamyslene som sa poškrabal na hlave.

„Chuck Norris,“  povedal som nakoniec a všimol si jeho nechápavého pohľadu.

„Cítim sa taký mocný,“ vysvetlil som mu, keď sa zrazu otvorili dvere a v nich stál ten policajt. S úľavou som si vydýchol, keďže debata s ním ma už naozaj nebavila.

„No tak teda čaw,“ zamrmlal sa a rýchlo sa vybral ku dverám.

„Čaw Chucky... možno sa ešte niekedy uvidíme vo väzení, nikdy nevieš čo sa stane,“  povedal a ja som sa ironicky zasmial.

„Volali sme tvojim rodičom a dohodli sme sa s nimi. Tak už môžeš ísť a žiadne blbosti, lebo nabudúce vybavím aby si tu ostal dlhšie!“ pohrozil mi ten policajt a ja som chápavo prikývol.

„A zaveziete ma domov?“ spýtal som sa a on na mňa výsmešne pozrel.

„Prepáč, ale ja už končím,“ zafrflal a ja som sa na neho nahnevane pozrel. Určite to urobil naschvál.

Pomaly som sa rozbehol ku dverám a vybehol von. Nenápadne som vbehol do lesa a rozbehol sa smerom domov. Bolo mi jasné, že to bude dlhú chvíľu trvať, ale aspoň budem mať čas na rozmýšľanie, ako ďalej.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 19:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!