Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 18

03.02.2010 (08:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2903×

„Tebe už asi nikto dlho nedal na zadok čo?!“ zvreskla a Edward sa zvodne usmial.

„Baby inokedy by som si dal povedať, ale teraz tu mám frajera.“ Ukázal na Jacoba, ktorý bežal von zo sály.

„Možno inokedy.“ Žmurkol na ňu a pohár, ktorý pred tým ukradol tomu susedovi zobral a vrátil mu ho.

„Vyliali by ste to prosím?“ spýtal sa nevinne a so smiechom odišiel zo sály, kde všetci stáli s otvorenými ústami. Pomaly som prechádzala uličkou medzi ľuďmi, ktorý rozhorčene debatovali o Edwardovi. Ešte som sa rýchlo pozrela na babku, ktorú Eďo použil ako terč svojho plánu.

„Keby ten chuligán bol môj, už by bol vo vojenskej škole!“ sťažovala sa pánovi vedľa nej.

Rýchlo som vybehla zo sály za Eďom a Jacobom, ktorý sa vybrali ku záchodom.

Edwardov pohľad

So zdvihnutou hlavou som vypochodoval zo sály a pritom zadržiaval smiech, keď som počul Jacobove myšlienky. Myslel som si, že to bude ťažšie, ale podľa toho na čo myslel mal už teraz problém ísť vedľa mňa. No čo, nech si chlapec užije keď sa otiskol do mňa. Nechápal som sám seba. Vždy som bol slušný, ale teraz som sa cítil vo svojej koži, ako keby som takýto mal byť. Nie gay samozrejme, ale konečne si trochu užívať život.

„Čo to do teba vošlo?“ spýtal sa Jacob vydesene a nechápavo na mňa hľadel. Nahodil som samoľúby úsmev.

„Len sa trochu bavím... je na tom niečo zlé?“ oplatil som mu otázku a on vytreštil oči.

„Čo keby kvôli tebe chytila infarkt?“ povedal zhrozene a vydesene sa okolo seba obzeral.

„No tak to by bolo blbé.“ Skonštatoval som a svoju pozornosť upriamil na Bellu, ktorá sa za nami zakrádala. Podľa nej bola nenápadná, ale ja som ju zbadal vždy. Hlavne keď na sebe mala svietiace zelené tričko, ktoré na nej nevyzeralo ani trochu dobre.

„Musím na záchod.“ Povedal Jacob  a zabočil do uličky.

„Idem s tebou!“ zakričal som nadšene a zákerne sa na neho usmial, keď som uvidel ako stŕpol.

„Ale... ja ťa nechcem obťažovať.“ Zašomral a poškrabal sa na hlave.

„Ty a otravovať mňa? Preboha, nie!“ povedal som a chytil ho za ruku.

„Veď ťa tam nenechám ísť samého.“ Vysvetlil som mu a strčil ho do pánskych záchodov. Obidvaja sme prešli ku pisoárom. Ja som sa postavil tak aby som z jednej strany mal Jacoba a z ďalšej nejakého chlapa. Rozopol som si zips a nenápadne nakukol ku tomu pánovi a hneď nato ku Jacobovi, ktorý na mňa s úsmevom pozeral. No, nedá sa povedať že presne na mňa. Úchyl, nech sa mi aspoň pozrie do očí.

„Dobre sa vám čúra chlapci?“ spýtal som sa obidvoch. Jacob iba zamyslene zakýval hlavou a ani nepohol pohľadom. Ten chlap vedľa mňa na mňa nechápavo pozrel.

„No... už sa mi čúralo aj lepšie.“ Skonštatoval a ja som sa usmial.

„No, ja som takú peknú spoločnosť ešte nemal.“ Zasmial som sa a on na mňa znechutene pozrel.

Aby som to dokončil úplne, znova som mu tam nakukol. On si rýchlo zapol zips a rozbehol sa preč zo záchodov. Pomaly som sa pozrel na Jacoba, ktorý na mňa urazene hľadel.

„Ty si ho balil!“ obvinil ma a ja som vypleštil oči.

„Máš dôkaz?“ spýtal som sa ho a on si odfrkol a smutne odvrátil pohľad.

„Ale no tak, ja iba oceňujem kvalitu druhých.“ Vyhovoril som sa a išiel si umyť ruky.

Bellin pohľad

Stála som pred záchodmi s nalepeným uchom na dverách a snažila sa aspoň niečo započuť, ale kvôli ďalším dverám som toho veľa nepočula. Nervózne som prešľapovala z jednej nohy na druhú a čakala.

Zrazu z dverí vyletel vydesený chlap a rozbehol sa preč. Nechápavo som na neho hľadela a zasmiala sa. Nevedela som si predstaviť čo mu tam Edward urobil, len dúfam že ho nejako neobťažoval.

Znova som nalepila ucho na dvere a konečne započula ako si niekto umýva ruky. Zrazu sa ozvali kroky smerujúce ku dverám a ja som sa postavila za ne. Videla som ako sa silno rozleteli a vrazili rovno do môjho nosu. Z nich vyšiel Edward, ktorý sa jemne pochechtával. Nahnevane som na neho hľadela.

On veľmi dobre vedel že som za dverami!

Po chvíli vyšiel aj Jacob a ja som sa znova pomaly vybrala za nimi.

Edward si celý čas namyslene prehraboval vlasy a usmieval sa na každú, ktorá okolo neho prešla. Jacob sa za ním iba zamyslene ťahal.

„Toto je fakt skvelý deň!“ skríkol Edward nadšene a pritom rozhodil rukami a vrazil nejakému chlapovi, ktorý sa na neho nahnevane pozrel.

„Kto tam strčil tú hlavu... ty alebo ja?“ spýtal sa ho Edward a on radšej odišiel.

„Niektorí ľudia dokážu byť takí ignorantskí voči druhým.“ Posťažoval sa Edward a pritom nechápavo krútil hlavou. Jacob sa na neho výsmešne pozrel.

„Presne... a najhorší sú tí, ktorí si to nepriznajú.“ Dodal sa záujmom Jacob a Edward mu prikyvoval.

„Ty presne chápeš čo myslím.“ Povedal Edward zasnene. Chvíľku sa okolo seba obzeral keď spozornel.

„Aha! Tam je tá babka z kina.“  Ukázal prstom na nejaký obchod a následne sa tam rozbehol. Jacob vystrašene vypleštil oči a rukou si pľaskol po čele.

„To zasa dopadne.“ Zamrmlal si sám pre sebe a rozbehol sa za Edwardom.

Edwardov pohľad

Rýchlo som sa rozbehol za tou babkou a pritom sa snažil stále usmievať.

„Ahoj babi.“ Pozdravil som ju zdvorilo a ona na mňa otrávene pozrela.

„Čo vy mladí nemáte čo robiť?“ spýtala sa nahnevane.

„Ale máme... naháňame pekné dievčatá.“ Povedal som a oslňujúco sa usmial.

„Ty fagan jeden nevychovaný!“ zvreskla na mňa a pritom ma celého opľula. Znechutene som sa utrel a milo sa na ňu usmial.

„Nemali by ste sa veľmi rozkrikovať, lebo vám vypadne protéza.“ Upozornil  som ju a ona celá očervenela.

„No a to čo ste mi navrhla ešte stále platí?“ spýtal som sa jej opatrne a pritom nevinne zažmurkal očami. Ona sa na mňa iba nahnevane pozerala.

„Ako nechcem na teba tlačiť, ale nemám na to celý deň.“ Vysvetli som jej a čakal. Videl som ako celá červenie viac ako bola. Tašku pevne zvierala v ruke. Zrazu sa ňou zahnala a jednu mi s ňou vrazila.

Zostal som prekvapene stáť. Dokým som si uvedomil za čo mi vrazila schytal som ďalšiu z druhej strany. Chvíľu som tam tak stál s ústami otvorenými dokorán a keď som sa spamätal tak som nahodil bolestný výraz a zasyčal „au.“ Tá babka na mňa víťazoslávne pozrela.

„Takže už chápeš moju odpoveď? Veď ti ešte tečie mlieko po brade!“ zvreskla a pohrozila mi prstom. Ja som sa potichu zasmial.

„Takže vy rada sado mäso?!“ spýtal som sa a nahodil prekvapený výraz. Jej vetu „tečie ti mlieko pri brade“ som sa rozhodol ignorovať, keďže jediné čo by mi tam mohlo tiecť by bola krv. Pri tejto spomienke som sa hladne zalizol.

„Prepáčte mi pani. Môj brat je od narodenia retardovaný. Je to vzácna porucha mozgu.“ Ozval sa zrazu Jacob vedľa mňa.

„Ale nie, veď my spolu chodíme.“ Bránil som sa a uvidel ako Jacob prevrátil oči a súcitne na mňa pozrel.

„Ale to vieš že chodíme.“ Povedal a potľapkal ma po pleci. Tá babka sa na mňa zhrozene pozrela.

„Och môj bože! Chudáčik... dúfam že som mu neublížila.“ Povedala vydesene a ja som sa urazene chytil za hlavu. Chvíľu som hľadel von z obchodu, keď som to uvidel! Predo mnou išlo to malé umývacie autíčko. Rýchlo som vybehol z obchodu a dobehol až k tomu autu. Zhodil som toho upratovača čo tam sedel a zaujal jeho miesto. Čakal som dokým vybehne z obchodu aj Jacob a keď konečne vyšiel tak som začal svoj plán. Unavene som si vzdychol. Pretože toto bude môj najtrápnejší okamih života, ale inak sa ho nezbavím. Pomaly som šliapol na plyn a nahodil detský výraz ako keď dostane novú hračku. Začal som tam skákať a napodobňovať všetky zvuky áut a volantom som trhal ako keby som rezal zatáčky. Ľudia na mňa nechápavo pozerali a začali si niečo nechápavo mrmlať.

Uvidel som ako sa ten upratovač za mnou rozbehol a kričal nech mu to vrátim.

„Nie! teraz je moje!“ zakričal som späť a víťazne sa usmial.

Prešiel som pól strediska s tým ako ma naháňal upratovač a za ním bežal Jacob, ktorý ma prosil nech mu vrátim to auto. Ja som nahnevane riadil ďalej a stále sa im smial keď ma nevedeli dobehnúť. No smiech ma prešiel keď sa predo mnou postavila polícia. Jemne som sa usmial.

„Čo si prosíte páni?“ spýtal som sa a oni sa zamračili.

„Pôjdete s nami chlapče.“ Povedali a ja som vypleštil oči.

„A je to v prdeli.“ Skonštatoval som keď som nasadal do policajného auta.

------------------------------------------------------------------------------------------------

Ako sa vám páčil Edwardov pohľad? Dúfam, že mi necháte komenty.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 18: