Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 14

Cristina Frederica


Túžba 14Tak ďaľšia kapitola je na svete. Táto mi trvala riadne dlho kedže mi trochu došli nápady. Takže prosím o komenty.

Ráno ma zobudil buchot, ktorý sa ozýval v mojej izbe. Unavene som rozlepila oči a poobzerala sa. Môj zrak padol na Chvostíka, ktorý sa pomaly zakrádal k môjmu záchodu.  Prekvapene som na neho pozrela. Pomaly našľapoval na parkety, ktoré nahlas vŕzgali.

„Dobré ráno.“ Pozdravila som ho a on sa trhol. Zahanbene na mňa pozrel a následne sa usmial.

„Prepáč že som ťa zobudil, iba som potreboval na záchod.“  Povedal a rukou ukázal k dverám.

„V dome máme ďalšie dva záchody.“ Upozornila som ho a pozdvihla jedno obočie.

„Ja viem. Na jednom je Edward, ktorý si už asi pól hodinu géluje vlasy aby mu stáli a na druhom je Jacob, ktorému po včerajšej večeri nie je dobre.“  Zasmial sa.

„A navyše do toho Jacobovho by som musel ísť iba s plynovou maskou.“ Zašepkal a znechutene zvraštil tvár. Prevrátila som oči a rukou mu zaznačila že môže ísť. Len som dúfala že po jeho návšteve ešte niekedy ten záchod budem môcť navštíviť.

Unavene som vstala z postele a pomalým krokom sa vybrala na chodbu. Zastavila som sa pred Edwardovými dverami a bez zaklopania vošla dnu.  Rýchlo som si sadla na jeho posteľ, ktorá bola zahádzana oblečením. Keď už Edward vyšiel konečne z kúpeľne nahodila som čo najkrajší úsmev.

„Ach Edward. Dneska máš vlasy krajšie ako iné dni.“ Povedala som a zadržiavala smiech. Edward sa prekvapene pozrel a potom si ich prehrabol.

„No vieš mám nový šampón.“ Zamrmlal a jemne si sadol vedľa mňa.

„Šaumu... predpokladám.“ Zachichotala som sa.

„Ako to vieš?“ vypúlil oči a už sa smial so mnou. Jemne som sa k nemu naklonila a pobozkala.

„Mám svoje zdroje.“  Povedala som a následne sa usmiala.

„A ináč ďakujem za tie krásne fotky.“ Zašepkala som a celá červená sklopila hlavu.

„Nie je zač. Len si to poriadne odlož.“ Zamračil sa a mňa niečo napadlo. Ihneď som vypleštila oči a rozbehla sa späť do izby. Rýchlo som prehrabala celú izbu no nič som nenašla.

„Edward ma zabije.“ Zašepkala som si pre seba a porazene si sadla na posteľ. Nechápala som tomu veď keď som išla spať tie fotky tam ešte boli.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa Edward a opatrne na mňa pozeral.

„No vieš tie fotky... tak ja ich neviem nájsť.“ Zašepkala som a so strachom pozrela na Edwarda, ktorému to až po chvíli došlo.

„Nemohli sa len tak stratiť.“ Vyštekol a prehrabával šaflíky.

„Nezobral to niekto?“ spýtal sa zrazu a mne to doplo. Edward to nebol načo by si kradol vlastné fotky. Chvostík by skolaboval keby uvidel nahého Edwarda, takže tu zostáva jedine Jacob. Teplý Jacob. Rukou som si ťapla po čele a nevinne pozrela na Edwarda.

„Asi ich má Jacob.“ Povedala som a sledovala ako Edward celý stŕpol. Osobne som si vedela predstaviť čo Jacob tak dlho robí na záchode. A bolo mi jasné že to nieje kvôli jedlu.

Obidvaja sme vybehli z izby a bežali ku záchodu. Sledovala som ako Edward silno zaklopal na dvere.

„Jacob... už si hotový?“  spýtal sa celý nervózny.

„Ešte chvíľu.“ Vzdychol Jacob a Edward celý stŕpol. Ja som sa iba zasmiala a tím schytala od Eďu škaredý pohľad.

„Mohol by som dnu?“ skúsil to znova a ja som na neho vypúlila oči.

„Ale veď máš Bellu.“ Zamrmlal Jacob a Edward prevrátil oči.

„Do riti Jacob treba mi srať!“ zvreskol Edward celý nahnevaný a vtrhol dnu. Chcela som ísť za ním no zatvoril mi dvere rovno pred nosom. Celá nervózna som tam stála s uchom nalepeným na dverách, no aj tak som počula iba šepot. Asi po desiatich minútach konečne vyšiel z dverí Edward aj s fotkami v ruke. Pomaly sa vybral do svojej izby  a do rúk mi vtlačil tie fotky.

„To bolo dosť nechutné.“ Zašepkal zronene a sadol si na posteľ. Nechápavo som sa na neho pozrela.

„On si ho ani nevie riadne škrtiť.“ Povedal a hlavu si zložil do rúk. Pri tej predstave som sa striasla.

„Na narodeniny mu kúpime kamasutru.“ Poznamenala som a on sa zasmial.

„Myslíš že to predávajú aj pre gayov? Lebo si neviem predstaviť ako by sa riadil pokynmi.“ Pozrel  na mňa prekvapene a ja som mikla plecami.

„No čo už bude si musieť chlapec nejako poradiť sám a byť vynaliezavý.“ Povedala som a znova si prezerala tie fotky.

„Alebo.“ Povedala som a zdvihla jeden prst. „Alebo mu kúpime nafukovaciu anču kde nalepíme tvoju hlavu.“  Povedala som nadšene a on na mňa znechutene pozrel.

„Prečo práve moju hlavu?“  zavzlykal nešťastne a ja som prevrátila oči.

„Pochybujem že by sa mu tam dole niečo udialo keby tam bola moja.“ Povedala som ironicky a pomalým krokom sa vybrala do obývačky. Pohodlne som si sadla na sedačku a sledovala ako tam po chvíli prišiel Edward aj Jacob. Nakoniec pribehol nadšený Chvostík ktorý v rukách držal hru monopoly, ktorú dostal od Edwarda. Natešene si sadol oproti mne a začal to rozbaľovať. Edward si pomaly sadol vedľa mňa a usmial sa.

„Deťom stačí tak málo ku šťastiu.“ Nechápavo krútil hlavou a ja som sa na neho škaredo pozrela. Ale je pravda že Chvostík na svoj vek 14 rokov je trošku viac než hlúpy.

„No tak si to zahráme len si musíme prečítať pravidlá.“ Povedal Chvostík a Edward chytil do rúk papier a začal čítať.

 

Znudene som si opierala hlavu a čakala kedy Edward konečne dočíta pravidlá. Pozrela som na hodinky. Čítal to už asi dvadsať minút.

„Ten kto zbankrotuje prehráva.“ Dokončil Edward a jemne sa pousmial.

„Veď to je úplne jednoduché.“ Zasmial sa Edward a začal to rozkladať.

„Ale ja tomu vôbec nechápem.“ Zavzlykal Chvostík a nechápavo pozeral na Edwarda.
„Čomu nechápeš?!“ zavrčal Edward na Chvostíka, ktorý na neho vystrašene pozrel.

„Ja proste nechápem.“ Zvýskol a zahanbene na mňa pozrel. Edward si zložil hlavu do rúk a niečo si brblal.

„Ja som ti kúpil monopoly junior. Junior!“  zakričal a tvár mal od zlosti celú napätú.

„Nie ty! To Ježiško!“ zafrflal Chvostík a Edwarda tím ešte viac nasral.

„Vieš čo? Napíšeme Ježiškovi nech ti nabudúce donesie nejakú hrkálku.“ Zasyčal Edward a Jacob ho jemne pohladil po tvári.

„Nehnevaj sa kvôli nemu.“ Zašepkal a zaľúbene sa na neho usmieval. Edward si jemne odfúkol a nakoniec sa usmial na Chvostíka.

„No vidíš tieto políčka kde máš napísané ulice? Tak ty budeš hádzať kockou a podľa toho posúvať  týmto panáčikom.“ Začal Edward a do rúk chytil peniaze a strčil ich Chvostíkovi pred nos.

„Videl si to už niekedy? Tomu sa hovorí peniaze alebo bankovky. Za ne si kupuješ plienky.“ Usmial sa na neho a ja som sa zasmiala keď som uvidela ako Chvostík pozorne počúva.

„No tak za tieto peniažky si budeš môcť kúpiť tieto políčka čo budú len a len tvoje. Keď ti na ne niekto stúpi, hneď ti bude musieť dať peniažky. A celá podstata tejto hry je kupovať, ale pri tom stále mať peniažky, lebo ak nebudeš mať peniažky tak si v prdeli a lá končíš v tejto hre. A preto máme bezdomovcov. Lebo nemajú peniažky.“ Hovoril Edward Chvostíkovi ktorý chápavo kýval hlavou.

„Ja už chápem.“ Ťapol si po hlave a Edward sa s námahou usmial.

„No tak to si pochopil dosť skoro.“ Povedal ironicky Jacob a hneď sa unavene oprel.

Hra trvala celkom krátko, keďže to bola hra pre deti a Edward s jeho čítaním myšlienok záhadne vyhrával. Akurát mi bolo ľúto Chvostíka, ktorý prehrával a navyše keď odišiel na záchod tak mu všetci pokradli peniaze. Keď sa z tadiaľ vrátil začal nariekať že teraz je bezdomovec.

„Fuj ale mne je nejako zle.“ Povedal zrazu Jacob a ja som mu chytila čelo a hneď sa zhrozila.

„Preboha veď ty celý horíš!“ skríkla som a Edward mu tiež priložil ruku na čelo  Jacob si ju tam chytil.

„Ach Edward tvoj dotyk je tak príjemný. Taký studený.“ Zašomral a Edward tú ruku odtiahol.

„Veď som si ju skoro spálil.“ Povedal zhrozene Edward a začal zdvíhať Jacoba za zeme a ťahal ho ku autu.

„Za chvíľu som späť, len ho donesiem domov.“ Povedal a už nastupoval do auta. Chvíľu som sledovala ako ešte pozerá na Jacoba a potom som išla spať do domu za Chvostíkom, ktorý zronený sedel na sedačke.

„Som bezdomovec. Nemám kde bývať!“ nariekal a ja som na neho nechápavo pozrela.

„Na tu si zober Edwardove peniaze.“ Povedala som a vsunula mu veľkú hrču.

„Som boháč.“ Zakričal a všetko si pozhŕňal ku sebe. Pomáhala som mu  všetko ukladať keď zrazu do domu vošla Esme s Carlisom a prekvapene hľadeli na Chvostíka, ktorý im iba kýval.

„Dobrý.“ Usmial sa na Esme, ktorý sa tiež usmiala.

„Ahoj.“ Povedala a ja som sa ku nej rozbehla a objala ju aj Carlisa.

„Čo tu robíte?“ spýtala som sa Esme.

„Iba sme si prišli po nejaké veci a povedali sme si že sa pozrieme ako sa máte a ako vidím už máš aj priateľa.“ Povedala a usmiala sa.

„Nie je to môj priateľ.“ Zamrmlala som a ona prekvapene pozrela.

„A kde je Edward?“ spýtala sa a ja som sledovala ako priskočil Chvostík.

„On išiel odviezť svojho bývalého.“ Povedal a ja som vypleštila oči.

„Bývalého?“ spýtala sa Esme neveriacky s vypúlenými očami.

„No to vieš mami tie hormóny s ním trieskali a trieskali a on hľadal ten správny smer a potom objavil ženu a všetko je tak ako má byť.“ Vysvetľovala som prekvapenej Esme ktorá si nakoniec oddýchla.

„Tak to som rada že nešiel tím druhým smerom.“ Povedala a niečo vzala zo šuflíku.

„Tak ho pozdravuj. My už musíme, lebo Carlise má niečo na práci.“ Zašepkala a jemne ma pobozkala.

„Ahoj mami.“ Povedala som a zakývala jej. Keď už konečne vyšli z domu tak som sa nahnevane otočila na vysmiateho Chvostíka.

„Hubu na zámok.“ Zasyčala som a on na hodil nevinný výraz.

 

Celý čas sme s Chvostíkom upratovali monopoly keď do domu vtrhol Edward.

„Bella pamätáš si tie legendy o quilitoch?“ spýtal sa celý vystrašený a ja som nemo prikývla.

„No tak Jacob je jeden z nich. Doplo mi to až vtedy keď predo mnou stálo celé stádo tých psov!“ zamrmlal a až vtedy si všimol Chvostíka, ktorý na nás pozeral.

„No a potom som zistil že sú to vypustené psy z útulku.“ Tľapol rukou Edward a začal ma ťahať do kuchyne.

„Nikdy by som psa nedal do útulku.“ Mrmlal si Chvostík keď sme odchádzali.

„Chápeš? Jacob sa mení na vlka.“ Povedal Edward a oprel si hlavu. Ja som si sadla na stoličku a tiež nahodila vystrašený výraz.

„Aspoň od neho budeme mať pokoj.“  Ukludnila som Edwarda a on prevrátil oči.

„My nebudeme mať pokoj, ale problém!“ zašepkal Edward.

Zhrnutie

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 14:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!