Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 13

Plakát


Túžba 13No a sme u trinástej kapitoly. A je to vianočná kapitola. Dúfam že sa vám bude páčiť lebo mne osobne sa veľmi nepáči.

„No rozmýšľali sme že by sme si spravili také spoločné Vianoce.“ Odpovedala Jessica a ja som nadšene zatlieskala.

„To by bolo super!“ zvýskla som a išla ju objať keď nás  vyrušila ďalšia návšteva.

Do dverí vstúpil veľmi pekný muž. Pozorne som si ho prezrela. Podľa očí a tej krásy bolo hneď vidno že je to upír. Veľmi pekný upír. Zamyslela som sa a zasnene ho sledovala až dokým ma nevyrušil Edward, ktorý sa k nemu s úsmevom na tvári vybral.

„Damian.“ Zvýskol nadšene Edward a priateľsky ho objal. Ja som ich iba pozorovala s prižmúrenými očami. Mnohý by si mysleli že podľa môjho výrazu rozmýšľam odkiaľ sa tí dvaja poznajú, no ja som rozmýšľala nad niečím iným. Pozorne som premýšľala nad tím aký sú obidvaja pekný. Samozrejme, Eďúrovi sa po dnešnom dni nemohol rovnať ani brat pitt, ten chuj patizón a ani ten nafúknutý lautner. Proste som tam stála, po ústach mi tiekla slina a sledovala môjho osobného boha, vedľa ktorého stála ďalšia radosť pre oči. So zasneným výrazom som zavrela ústa a pomaly vykročila k Damianovy. Keď som už stála pri ňom, strčila som mu ruku do tej jeho a čo najkrajšie sa na neho usmiala. 

„Som Bella.“ Povedala som zvodne a on sa tiež usmial.

„Damian, rád ťa zpoznávam Bella.“  Predstavil sa a ja som si ho konečne prezrela zblízka. Bol o niečo vypracovanejší ako Edward. Tvár mal krásnu ako každý upír. Mal krátke blonďavé vlasy a zlaté oči.

Mala som nutkanie oceniť aj inú časť jeho tela, no bolo by to čudné keby som teraz za neho zašla a prezerala si jeho pozadie. Potlačila som to strašné nutkanie a stále sa na neho usmievala až dokým ma neschmatla niečia ruka a nepotiahla preč. Prekvapene som sa pozrela na Edwarda, ktorý sa na mňa kyslo usmial a jednou rukou ma objal, aby som už nemohla odísť za Damianom.

Na tvári sa mi objavil zlomyslený výraz. Tak chlapec žiarli. To sa musí využiť.

 

Natešene som sledovala ako všetci postávajú okolo stromčeka, ktorý sme teraz postavali, keď ma zozadu objali niekoho ruky. Jemne som sa usmiala na Edwarda, ktorý mi bozkával krk.

„Dúfam že si už stihol nafotiť tie fotky.“  Pripomenula som mu a on sa krásne zasmial.

„Čo myslíš?“ spýtal sa a snažil sa vyhľadať moje pery. Nenásytne som ho pobozkala.

„Myslím... že keď si tam prišiel všetci z toľkej krásy odpadli a ty si potom zistil že sa hanbíš.“ Zasmiala som sa a on si odfrkol.

„Ty máš ale predstavivosť.“ Zamrmlal a odtiahol sa.

„Aby si nebola prekvapená.“ Povedal a žmurkol na mňa.

 

Celé poobedie som sledovala ako všetci vešajú stromček a smiala sa, keď Edward začal vešať srdiečka. Veselo pobehoval okolo stromu a pri tom si spieval rolničky. Nahnevane som pozrela na Jacoba, ktorý začal pobehovať za ním a neustále mu niečo podával, krútil sa okolo neho a pri tom na neho hádzal zamilované pohľady, ktoré naznačovali že by Eďu znásilnil aj pod stromčekom.

Majetnícky som Jakeovi vytrhla tú ozdobu z rúk a podala ju Edwardovi. Zľakla som sa keď Jacob začal od zlosti červenať, no nakoniec s brblaním odišiel.

 

„Mohla by si to vešať tam kde to patrí?!“ spýtal sa ma Edward keď som už asi po desiaty krát strčila salónku do jeho zadného vrecka. Nemohla som si pomôcť. Fascinovalo ma keď mu tie salónky trčali zo zadku a ja som ich poprípade mohla hneď zjesť. Zvodne som sa usmiala na Edwarda a pomaly k nemu pristúpila.

„Máš s tím nejaký problém?“ spýtala som sa a pritom moja ruka zablúdila k jeho  rozkroku.

Pobavene som sledovala ako Edward zadrhnuto zakašlal a ešte viac sa ku mne priblížil.

„Nie, mal by som mať?“ spýtal sa a vzrušene na mňa hľadel. Pousmiala som sa keď som ucítila ako Edwardov kamoš hneď zareagoval.

„Iba som si to overovala.“ Zašepkala som a rukou mu vbehla do riflí. Edward vzrušene zavzdychal, keď som mu ho hladila. Zastala som rukou a nehýbala sa. Edward na mňa prekvapene pozrel.

Rýchlo som ruku vytiahla.

„Neviem prečo by som to mala robiť, nezaslúžiš si to.“  Zasmiala som sa a Edward sa uvoľnil.

„Veď keď sú tie Vianoce.“  Skúsil no ja som zavrtela hlavou.

„Na svoj darček si musíš počkať až do večera.“ Povedala som a pobozkala ho. Bozky mi ochotne vracal.

„Čo to asi tak bude.“ Zasmial sa a s pohľadom upreným pred seba odišiel do kuchyne.

S úsmevom na tvári som tam stála a hľadela. Neviem prečo, ale Edward ma vie vždycky dostať. Stačí že sa na mňa usmeje tím krásnym úsmevom.

Po chvíli som sa vybrala do kuchyne tiež. Boli tam všetci okrem Jessici, ktorá nakoniec odišla domov.

Usmiala som sa na Damiana, ktorý sedel oproti Edwardovi.

Pomaly som prišla k Damianovi a sadla si mu na kolená. Čakala som že ma odstrčí, no on sa len pousmial a rukami ma objal.

Mala som čo robiť aby som sa nerozosmiala keď som uvidela. Edwardov výraz.

Prebodával ma pohľadom. Líca mal od zlosti nafúknuté a rukami drvil stôl.

„Tak Edward už si si našiel nejaké dievča?“ spýtal sa zrazu Damian. Edward sa ešte viac nahneval.

„Áno.“  Povedal Edward a snažil sa na neho usmiať.

„A stretol som ju niekedy?“  povedal prekvapene Damian.

„Áno... práve ti sedí na nohách.“  Zavrčal Edward a ruky si skrížil na hrudi. Damian na mňa prekvapene pozrel.

„No vlastne to je iba stávka, na týždeň.“  Vysvetlila som a nevinne sa pozrela na Edwarda.

„No vlastne áno za týždeň to všetko skončí, teraz sa to potvrdilo úplne.“ Vyprskol Edward a nahnevane vypochodoval z izby. So tvorenými ústami som sledovala miesto kde doteraz Edward sedel. Nevedela som uveriť čo som počula. Naozaj so mnou chcel Edward zostať aj keď skončí týždeň? Rýchlo som sa vytrhla z Damianových rúk a vbehla do obývačky.

„Kde je Edward?“ vyhŕkla som na chvostíka, ktorý sa ma zľakol.

„Vybehol niekam von.“ Povedal stále vyľakane a ja som sa bezmocne posadila do sedadla.

Veď raz sa vrátiť musí.

„Matt!“ vykríkol zrazu Jacob z kúpeľne a chvostík sa za ním rozbehol.

Chvíľu som tam iba sedela keď sa z kúpeľne ozval strašný krik. Zrazu z tadiaľ vybehol vystrašený chvostík, ktorý mal v očiach slzy. Za ním sa hneď vyrútil Jacob, ktorý mal v ruke kapra a natešene naháňal chvostíka.  Zrazu Jacob vytiahol nôž a rýchlym pohybom odsekol kaprovi hlavu.

Chvostík chvíli prekvapene hľadel no potom sa nahnevane postavil.

„Ty zviera!“ zvreskol a jedným prstom pichol do Jacoba.

„A čo ty jedávaš na Vianoce?“ obraňoval sa Jacob. Chvostík si zamyslene škrabal hlavu.

„No vidíš.“ Zasmial sa Jacob a išiel do kuchyne pripravovať rybu.

„To bude dobré.“ Snažila som sa upokojiť chvostíka.

„On mu normále odpojil hlavu od tela.“ Zavzlykal chvostík a hlavu si schoval do dlaní.

„A čo by si to chcel jesť s hlavou?“ spýtala som sa pobavene a on ešte viac vypúlil oči.

„Nie.“ zašomral a so sklonenou hlavou odišiel do kuchyne.

Spozornela som keď som počula ako sa otvárajú vchodové dvere. Dovnútra vošiel Edward s úsmevom na tvári. Prekvapene som pozerala ako si sadol na druhú stranu sedačky a zapol si televíziu.

„Bol si sa prejsť?“ spýtala som sa opatrne.

„Áno.“ Odpovedal nezaujato a uprene sledoval televízor.

„Odišiel si trochu nahnevaný.“ Povedala som a on sa na mňa konečne pozrel.

„Myslíš?!“ zasyčal a už nemal ten pokojný výraz ako doteraz.

„Mne sa to vôbec nezdá... veď prečo by som mal byť?“  zakrútil hlavou a ja som zahanbene sklopila hlavu.

„Prepáč mi ak som ťa trochu nahnevala.“ Ospravedlnila som a on na mňa pobavene pozeral.

„Trochu? Bella veď ma skoro odhodilo zo stoličky.“ Zasmial sa a ja som sa k nemu prisunula.

„Ale neodhodilo.“ Upozornila som ho a hlavu si oprela o jeho rameno. Jemne ma objal rukami.

 

Chvíľu sme tam tak sedeli až dokým z kuchyne všetci nevyšli s uvareným jedlom v rukách.

Všetci sme si posadali za stôl, ktorý bol hneď za stromčekom.

Spolu s Edwardom sme sa smiali na chvostíkovi, ktorý smutne hľadel na upečeného kapra.

„Prepáč chlape ale som hladný.“ Ospravedlnil sa a strčil si do úst jeden kúsok, pričom si z očí utrel jednu slzu.

„Keby som sa mal ja takto ospravedlňovať všetkým zvieratám čo zjem, tak by som sa z toho lovu ani nevrátil.“ Zašepkal  Edward a ja som sa pousmiala.

Keď už všetci dojedli, presunuli sme sa ku stromčeku pod ktorým už boli poukladané darčeky.

Rýchlo som sa prehrabávala a hľadala tie svoje. Majetnícky som si ich pritiahla k sebe a namyslene sa usmiala. Mala som ich najviac.

Schytila som do rúk prvý a rozbalila. Vytiahla som nejakú knihu pre deti.

„Ďakujem Matt.“ Kývla som smerom k chvostíkovi.

„Ježiško.“ Opravil ma a ja som chápavo prikývla. Pomaly som rozbaľovala všetky darčeky a ako k poslednému som sa dostala od Edwarda. Nadšene som roztrhla obal a najprv vytiahla malú krabičku. Jemne som ju otvorila a nakukla dnu. Bolo tam krásne strieborné srdiečko.

Usmiala som sa na Edwarda, ktorý bol očividne potešený mojou reakciou.

Nadšene som zatlieskala keď som vytiahla obálku. Edward iba prevrátil oči. Jemne som nakukla dnu.

„Hej a kde je sob?“ spýtala som sa vysmiato.

„Nechceli mi žiadneho požičať.“ Mikol plecami a ja som si ich schovala.

„Edward nechcel by si mi dať ešte jeden darček?“ spýtal sa nesmelo Jacob a Edward prevrátil oči.

„Sorry, ale ježiško má finančnú krízu.“ Vykoktal Edward a zamyslene na Jaka hľadel.

„A Jacob od teba som nič nedostala.“ Povedala som a on iba pozdvihol obočie.

„Dokým verím na Ježiška nemusím nič kupovať.“ Odfrkol si a usmial sa na Edwarda. 

 

 

Rýchlo som ešte poustielala postele pre návštevu a vybrala sa do svojej izby.

Unavene som si ľahla do postele a do rúk schytila tie fotky. Nadšene som si ich pozerala.

Bola som si istá že keď si ich prezriem aj sto krát nikdy sa nenabažím a budem si ich až do smrti stále pozerať.

 

 ---------------------------------------------------------------------------------------------------

No tak máte tu vianočný diel, ešte o deň skôr. Dúfam že sa vám bude páčiť, pretože ja s ním osobne spokojná niesom. Prosím o komenty a hlavne vám prajem krásne Vianoce :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 13:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!