Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tretia manželka - 21. kapitola

22.09.2013 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 5204×

Bella:

Sedela som naozaj dlho v jeho kresle. Čakala som ho. Myslela som, že sa po dnešnom šialenom dni bude chcieť pozhovárať a samozrejme bude chcieť stráviť noc so mnou, no neprišiel. Ráno som vstala celkom skoro a vybrala sa na raňajky, výnimočne bez asistencie Doroty. V salóne bol ruch, a tak som sa vybrala za hlasmi. Môj manžel bol v družnom rozhovore s mojim otcom a nejakými dvoma mužmi. Jeden z nich bol v tmavej uniforme. Len čo ma zbadali, Edward sa postavil a prešiel ku mne. Pobozkal ma na čelo a potom pritiahol majetnícky k sebe.

„Dobré ráno,“ šepol mi a potom sa otočil k mužom. „Hádam to už bude všetko, páni. Informujte ma, ak budete vedieť niečo nové,“ preniesol strnulo a muži sa ako na povel zvrtli a jeden po druhom sa nám jemne uklonili. V sprievode otca kráčali k dverám. Nechápavo som sa pozrela na svojho manžela. Neobťažoval sa mi tých mužov predstaviť a to bolo zvláštne.

„Kto to bol?“ opýtala som sa, keď sa sám nepustil do vysvetľovania.

„Boli to páni z polície. Mali zopár otázok,“ povedal strnulo.

„Nechceli sa zhovárať aj so mnou?“ Prekvapene som nadvihla obočie.

„Nebolo to nutné. Nedovolím, aby ťa akokoľvek rozrušovali tými ich hlúposťami. Aj tak sú absolútne neschopní. Nič podobné sa už nestane, Isabella. Ja sa o to postarám.“ Usadil ma k stolu a bolo zjavné, že nemieni diskutovať. Ten panovačný tón ma uzemnil. Vrátil sa aj môj otec a sadol si ku mne. Kútikom oka zazeral na Edwarda, ktorý sa uvoľnene zložil na masívnu stoličku vedľa mňa.

„Bella, žiaľ, musím ešte dnes odísť. Budem preč len pár dní. Chcem ťa požiadať, aby si neopúšťala panstvo,“ povedal vážne. Prikývla som, no zodvihla som v nesúhlasnom geste obočie. Neprekvapilo ma, že zas odchádza, ale to neopúšťaj panstvo, sa mi zdalo naozaj prehnané a nepochopiteľné. Edward sa díval na môjho otca a ten sprisahanecky prikyvoval.

„Čo konkrétne znamená neopúšťaj panstvo? Zajazdiť si na koni azda môžem?“ opýtala som sa rozmrzene.

„Čomu na vete neopúšťaj panstvo si nerozumela?“ opýtala sa ma nevrlo. Povzdychla som si a psími očami sa snažila obmäkčiť aspoň otca.

„Nikam nepôjde. O to sa postarám,“ preniesol Charlie namiesto mojej podpory. Prekvapene som sa oprela do operadla stoličky.

„To hádam žartujete. Som azda väzňom?“ opýtala som sa priam šokovane. Čakala som, že bude reagovať môj manžel, ale ozval sa otec.

„Po tom, čo sa stalo v meste... Bože, Isabella, ako si mohla byť tak hlúpa?“ Otec si založil ruky na hrudi a vyzeral ozaj nahnevane. „Mala si jediné šťastie, že si tam mala Edwarda a že je naozaj zdatný chlap. Keď si predstavím, čo sa mohlo udiať... Ak by to bolo na mne, nezakázal by som ti len opúšťať panstvo, ale zamkol by som ťa v izbe!“ Otec preháňal, ale chápem, že sa o mňa bál. Sklonila som hlavu. Edward chytil otca za rameno, postavil sa a pristúpil ku mne. Opatrne sa nahol a chcel ma pobozkať na pery, no ja som sklonila hlavu, a tak mi len ľahko priložil pery na čelo.

„Najneskôr o tri dni som späť a potom ťa vezmem kam budeš chcieť. Môžeme cez víkend navštíviť panstvo na Severných pasienkoch. Pán Midelton nás pozval už dávnejšie. Môžem nás ohlásiť na sobotu. Urobí ti to radosť?“ opýtal sa a očividne čakal nadšenie.

„Kam vlastne idete?“ opýtala som sa namiesto jasania. Nakrčil čelo.

„Potrebujem niečo zariadiť,“ preniesol strnulo.

„Čo presne?“ opýtala som sa trucovito. Nakrčil čelo ešte viac a zhlboka sa nadýchol. Narovnal sa a rázne vykročil k dverám. Nedozvedela som sa, kam ide a o to viac ma hnevalo, že ja musím ostať na panstve. Nerozumela som tomu, prečo nesmiem panstvo opustiť. To, čo sa stalo v meste, predsa na Greenway dosah nemá.

Môj manžel si svoj zákaz mohol pokojne založiť za klobúk a naozaj som si myslela, že neexistuje nič, čo by ma mohlo udržať medzi múrmi panstva. Mýlila som sa. Tri dni som trčala doma. Tri dni ma sledovali na každom kroku. Buď ma sprevádzal môj otec, Dorota, alebo ktokoľvek zo služobníctva. Dostali od môjho muža jasné inštrukcie a predpokladám, že aj presný popis trestu, ktorý ich čaká, ak by som predsa len Greenway opustila.

Prešmykla som sa aj za Jacobom do stajne a snažila sa ho presvedčiť, aby mi osedlal Angelu, ale odmietol. Môj otec mu pretlmočil Cullenov príkaz, lebo pochybujem, aby sa za ním unúval Edward sám. Ten Jacoba neznášal a ich sympatie boli obojstranné. Otec Jacobovi, samozrejme, nezabudol vyrozprávať príbeh, v ktorom ma takmer uniesli štyridsiati zbojníci aj s Alibabom. Charlie veľa vecí zveličil. Zážitok, ktorý som mala za sebou, ma nenechal pokojne spať a do mesta by som bez širokých ramien môjho manžela nešla.

Chcela som si len zajazdiť mimo panstva, zájsť do blízkej dediny, prejsť sa bosá po lúke za jazerom. Proste som nezniesla pocit, že som väzňom vo vlastnom dome a že mi nejaký Cullen niečo zakazuje. Strážili ma ako oko v hlave a to mi vadilo. Ja potrebujem slobodu, aspoň vtedy, keď tu nie je môj muž.

Nebol preč tri dni, ale štyri. Keď prišiel, vyzeral, že tých pár dní strávil naozaj celkom príjemne, na rozdiel odo mňa. V deň, keď odchádzal, pôsobil zmorene, pod očami mal hlboké kruhy a aj jeho pleť pôsobila unavene. Teraz vyzeral dokonca mladšie a oči mu pretekali rýdzim zlatom. Nečakala som, že sa mi bude hneď venovať, no sľúbil mi víkendovú návštevu susedov, ktorú sme pre jeho oneskorený príchod premeškali. Cítila som sa podvedená. Štyri dni som sedela medzi múrmi domu a aj možnosť, žeby sme niekam šli, sa rozplynula ako oblak dymu. Ako dobrá manželka som mu to nemohla ani vyčítať a to ma škrelo hádam ešte viac.

Pri večeri výnimočne neštudoval poštu. Sedel oproti mne a živo diskutoval s Charliem. Zas rozoberali pre mňa nudné veci. Môj manžel znova nedal zabrať svojmu tanieru. Príliš sa venoval pozemkovej reforme a kráľovi, ktorý skupoval pozemky a panstvá skrachovaných šľachticov. Nikdy by som si nemyslela, že niekedy z úst môjho otca budem počúvať o byrokracii a neschopnosti úradov vymáhať pohľadávky bez zásahu monarchie. Znudene som sa teda hrabala v tanieri, keď môj otec vyskočil na nohy a utekal po nejaký list, ktorý prišiel predvčerom. V podstate som si otcovu neprítomnosť neuvedomila, pokiaľ ma môj manžel nechytil za ruku, s ktorou som sa prehrabovala v zemiakoch.

„Isabella?“ oslovil ma a ja som zodvihla pohľad. „Vyzeráš... Povedal by som, že vyzeráš nahnevane,“ šepol zamyslene.

„Naozaj?“ opýtala som sa nevrlo, na čo sa oprel do operadla a pokrútil hlavou.

„Takže som pôvodca tvojho hnevu,“ skonštatoval sucho. Zahryzla som si do pery a prižmúrila oči. On sa naozaj tváril ako stelesnenie nevinnosti a to som jednoducho nemohla nechať bez odozvy.

„Neviem, kde ste boli posledné štyri dni, lebo ste nepovažovali za dôležité oznámiť mi to. Sľúbili ste mi návštevu susedov cez víkend, ale prišli ste o deň neskôr, ako ste mali. Nechali ste ma zavrieť v dome a prikázali, aby ma strážili. Chápem vaše obavy po tom, čo sa stalo v meste, ale mali ste ma strážiť sám, ak ste sa tak báli!“ povedala som trpko a každou vetou moja zlosť a aj intenzita môjho hlasu rástla. Prekvapene pootvoril ústa.

„Ja som ťa predsa nedal zamurovať do veže, Isabella. Chcel som len, aby si bola v bezpečí, lebo ma to, čo sa stalo, naozaj vydesilo a...“

„A tak ste ma nechal strážiť mojim otcom a služobníctvom a sám pritom šli boh vie kam!“ Nahnevane som sa postavila. V tej chvíli dobehol môj otec a šokovane sa na môj teatrálny výstup díval.

„Isabella, posaď sa!“ povedal rázne, zjavne v miernom šoku. Pozrela som na otca a nechápavo pokrútila hlavou. Nikdy sa neplietol do mojich záležitostí, ale v poslednom čase akoby som ani nebola jeho dcérou. Neustále nadŕžal Cullenovi.

„Otec, nepleť sa do toho, prosím ťa! Nevieš, o čo ide,“ povedala som tichším hlasom, lebo ak by som hovorila nahlas, tak kričím. Vrelo vo mne, ale na Charlie ho som kričať nechcela. Hnevalo ma, že to videl a aj to, že tu Cullen len tak sedí a tvári sa ako neviniatko.

„Vidím len to, že sa nesprávaš ako vychovaná dáma!“ preniesol otec trasúcim sa hlasom. Pozrela som nenávistne na môjho manžela, ktorý si pokojným, pomalým pohybom otrel kútik úst obrúskom z kolien a postavil sa. Obrúsok hodil o stôl.

„Radi ťa ospravedlníme, Isabella. Si zjavne unavená... Choď si ľahnúť, drahá,“ zaškrípal zubami. Ak by ma následne nepovažovali za blázna, najradšej by som kričala zlosťou. Čo kričala... Chcelo sa mi jačať z plných pľúc.

Hodila som obrúsok, ktorý mi ešte držal na nariasenej sukni, na stôl, ako on pred chvíľou, a vyšla spoza stola. Bez slova som prešla dverami a šla ku schodom. Tu som ale začala zlostne nadávať. Musela som svoje pocity pustiť von, inak by ma zaiste roztrhlo na tisíc kúskov.

„Čo si, dočerta, o sebe ten zadubenec myslí? Ja nie som jeho majetok! On si ide boh vie kam a ja mám sedieť doma? Mám toho dosť! Už sa medzi tými múrmi zbláznim. Egoistický hlupák. Príde si o deň neskôr než mal a tvári sa, že je všetko v poriadku a ja som ešte tá zlá a nesprávam sa ako dáma. Tak a teraz malé prekvapenie... Nie som dáma! Som dcéra sedliaka, doparoma!“ Otočila som sa na schodoch. „Cítim sa ako v klietke! Je zločin, že chcem trocha žiť?“

Nadávajúc a ľutujúc sa som šla až do izby. Zavrela som za sebou dvere na závoru, čo by som, samozrejme, robiť nemala, keď mám doma manžela. Ja som sa však rozhodla trucovať a bolo viac ako samozrejme, že sa so mnou môj manžel o mojom správaní príde pozhovárať. Nech len narazí na zamknuté dvere, hlupák. Bola som šialene nahnevaná, ale ako som rýchlo vzkypela, tak rýchlo som aj vychladla.

Po hodine som sa trocha upokojila a už som takmer zabudla na to, že som dvere zaistila závorou. Ozvalo sa zaťukanie a potom niekto rázne stlačil kľučku. Nastalo ticho a ja som zmeravela.

„Isabella, môžeš mi otvoriť?“ opýtal sa môj manžel spoza dvier a ja som sa zachvela. Netrúfala som si ani len odhadnúť jeho náladu a to, ako to celé prijal. Prešla som po špičkách k dverám.

„Bella, dočerta, otvor!“ skríkol a ja som od dverí uskočila.

Už som v jeho nálade mala jasno. Zalomcoval kľučkou a nasledovala rana. Závora sa rozpadla, dvere sa prudko otvorili a vrazili do steny. Stiahol sa mi žalúdok pri pohľade do jeho tmavých očí. Prešiel dverami a privrel ich za sebou. Naklonil hlavu. Ruky mal za chrbtom a upieral na mňa svoj ľadový pohľad. Sucho som prehltla. Možno by som sa mala začať hneď ospravedlňovať, no na to, aby som vydala čo i len hlások, som sa príliš bála.

„Čo to má znamenať, Isabella?“ Pozrel na dvere. Zrak mi skĺzol na rozmlátenú kovovú závoru na zemi a dych sa mi sám zrýchlil. „Nechcela si ma k sebe dnes pustiť?“ opýtal sa strnulo. Pozbierala som všetku odvahu.

„Nechcela,“ šepla som a aj keď som to chcela povedať trucovito a zreteľne, hlas ma zradil. Privrel oči.

„Prečo?“

„Hnevám sa,“ šepla som. Urobil krok ku mne a ja som placho obehla posteľ a postavila sa chrbtom k stene. Prekvapene sa na mňa díval a jeho výraz trocha zmäkol.

„Ty sa ma bojíš, Bella?“ opýtal sa a zdal sa mi prekvapený. Dívala som sa na neho ako na blázna. Nemo som prikývla. „Prečo sa bojíš? Hádam som ti niekedy ublížil?“ opýtal sa nechápavo. Pokrútila som hlavou. „Tak prečo sa ma bojíš? Nikdy by som ti neublížil, Isabella. Na to ťa mám príliš rád,“ šepol a hlas mu vláčnel a aj oči sa mu čistili ako vodná hladina, keď kal sadá na dno.

„A keď ma prestanete mať rád?“ opýtala som sa pridusene.

„Nikdy ťa neprestanem milovať,“ šepol zamatovo.

„Ani keď vás nahnevám, ako teraz?“ opýtala som sa s rešpektom.

„Myslel som si, že som nahneval ja teba.“ Postavil sa predo mňa. Delili nás tri kroky. Prikývla som. „Ešte stále sa hneváš?“ Zas som prikývla. „Existuje niečo, čím by som si ťa udobril?“

Doširoka som otvorila oči, keď siahol do náprsného vrecka a vybral kožený balíček. Nedočkavo som pobehla k nemu, čo ho očividne pobavilo, no len sa uškrnul, nesmial sa. Bože, čo to so mnou bolo? Jeho darčeky však stále stáli za to, a tak som sa pristihla, ako podskakujem celá nedočkavá okolo neho, kým rozbaľuje balíček. Rozbalil ho a ja som zostala nemo stáť a div mi brada nespadla na podlahu.

„Karamelky?“ opýtala som sa sklamane a on nakrčil čelo, akože ho moja reakcia sklamala. Jednu som si vzala a otočila ju v prstoch. Edwardovi sa zaškeril, no keď som si ju strčila do úst a poďakovala, zvážnel. Pritiahol ma prudko k sebe a pritisol sa mi na pery. Keď sa odtiahol, zaškľabil sa a olízal si peru.

„Naozaj sladké,“ šepol a ja som pretočila oči, no v zapätí som si všimla, ako sa mi na hrudi niečo zalesklo.

„To je krásne,“ zhíkla som. „Ako ste to...“ Krútila som hlavou a obdivovala zlatú retiazku siahajúcu až po prsia, ktorú zdobil rodinný erb Cullenovcov. Bol vykladaný kameňmi a ja som ho skúmala ako námesačná, lebo som nechápala, ako mi ho dostal na krk. On je ešte aj kúzelník.

„Musel som ho vyzdvihnúť u zlatníka a aj preto som sa deň zdržal. Jeden deň som takmer celý hnal koňa do rodinného sídla a na druhý deň som bol s bratom na lov. Zanedbávam svoju rodinu a vyčítajú mi to. Mali sme potom povinnosti. Vlastním mnoho sídel, domov a pozemkov. Poväčšine mám správcov, ale aj na nich treba dozrieť aspoň raz za čas. Naozaj si myslíš, že ak by som nemusel, tak od teba odídem? Najradšej by som v tebe trávil dni a noci,“ šepol zachrípnuto a zas ma k sebe pritiahol.

„Vo mne?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím a rozmýšľala, či som sa neprepočula. Zasmial sa.

„Povedal som v tebe? Myslel som s tebou.“ Laškovne na mňa žmurkol. Pokrútila som hlavou a stále v prstoch obracala klenot, ktorý mi doniesol.

„Chcela by som ísť niekam von,“ šepla som. Pohladil ma po chrbte a povzdychol si.

„Pôjdeme. Sľubujem,“ šepol mi do vlasov. „Chýbal som ti aspoň trocha?“ opýtal sa s perami na tých mojich. Vidina toho, že mi zas nechá ochutnať rozkoš som farizejsky našpúlila ústa.

„Chýbali ste mi,“ šepla som.

„Aj ty mne,“ zachrapčal a nepatrným pohybom som skončila nekompromisne na chrbte uprostred postele.

Edward znova na pád dní odišiel a keďže som ho celý týždeň usilovne presviedčala, že sa mi nič nestane, povolil, aby som opustila panstvo v sprievode otca, alebo sluhov. Len čo odišiel, rozbehla som sa do stajne. Ešte aj slama a kone mi voňali, ako veľmi mi to chýbalo. Jacob sa zo mňa smial ako pominutý, keď som privoniavala k svojej kobyle. Ani netušil, že by som si najradšej privoňala aj k nemu. Chýbal mi a prospelo by mi jeho horúce objatie, no nikdy by som si o to nepožiadala.

„Pôjdeme si zajazdiť?“ opýtala som sa naliehavo.

„Už smieš odísť z panstva?“

„Iste, že smiem, ale v sprievode otca, alebo služobníctva. S tebou smiem tiež, lebo si dosť silný na to, aby si ma ochránil,“ povedala som uvoľnene a premerala som si jeho obrovské ramená.

„Bella, ty si teda naivná. Keby tvoj muž vedel, že som s tebou bol mimo panstva a trávil s tebou čas osamote, roztrhol by najsamprv mňa a potom teba.“ Naklonil pobavene hlavu.

„Teraz preháňaš,“ šepla som neveriacky.

„Preháňam? Malo by mi lichotiť, že na mňa niekto tak vážený a bohatý tak pekelne žiarli, ale podľa mňa je to len obyčajný úbožiak, ktorý si nemôže byť istý ani vlastnou ženou,“ preniesol netaktne a ohrnul peru. Neviem, či si uvedomil, že ma tým vlastne uráža, ale rozhodla som sa tváriť, že som to nepočula, alebo skôr nepochopila ako urážku.

„Oboch nás živý, Jacob a nemyslím si, že na teba žiarli. Skôr sa ma snaží zubami a nechtami dostať medzi panstvo, no ja som srdcom sedliačka a je mi lepšie v stajni a kuchyni, než v salóne, či váženej spoločnosti.“ Usmiala som sa.

„Ponúkal mi peniaze, ak z panstva odídem,“ povedal zrazu a ja som vyvalila oči. 

„Chcel ťa vyplatiť, aby si odišiel?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ponúkol mi poriadny balík peňazí. Tvoj milovaný má zo mňa naozaj strach.“ S otvorenými ústami som hľadela na Jacoba. Nebola som si istá, či to, čo hovorí, je naozaj aj pravdou. 

„On za tebou bol a dával ti peniaze?“ Nemohla som to stráviť. „A nie je môj milovaný,“ dodala som trucovito.

„Poslal za mnou Charlieho, ktorý mi taktne vysvetlil, že keď sme sa priatelili ako deti, dalo sa to akceptovať, ale teraz si paňou a ja koniar a nie je vhodné, aby sme spolu trávili čas na očiach zlých jazykov. Vraj chce len brániť tvoju česť. Veríš, že je to z jeho hlavy, Bella?“ Ironicky sa zaškľabil.

„Nemôžeš vedieť, že to Charliemu prikázal on. Ja sa na to otca opýtam,“ preniesla som zamyslene. Jacob len krútil hlavou, div si ju neodkrútil.

„Nechajme to...“ zasyčal.

„Opýtam sa ho na to!“ povedala som bojovne.

„Opýtaj sa na to svojho manžela,“ strelil po mne zanovito. Sklonila som hlavu. Nemala som chuť pýtať sa práve Cullena. „Čo je? Už nie si taká bojovná. Nepohneš sa mu od čižiem, keď je tu, tak sa ho na to mimo rečou môžeš opýtať.“ Jacob bol poriadne nepríjemný a začínali mi jeho reči vadiť.

„To nie je pravda,“ šepla som.

„Bella, veď keď je na panstve, bez jeho zvolenia nejdeš ani pred dom.“ Začal sedlať kone.

„Lebo nemôžem,“ šepla som.

„Prečo by si nemohla?“

„Lebo keď je tu, chce ma mať na očiach a ak chcem niekam ísť, otec ma hneď napomína, že sa to nehodí a večer trvá na spoločných večerách a...“ Zarazila som sa. Jacob zmeravel.

„A?“ Postavil sa naproti mne.

„A noci,“ šepla som červenajúc sa.

„A noci... Tomu verím... Má ťa najskôr len na to, lebo cez deň je neustále niekde vo vetre a kam vôbec chodí. Odchádza každý týždeň prípadne dva a je preč pár dní. Kam chodieva, Bella?“ opýtal sa a ja som mykla plecami.

„Má veľa pozemkov a majetku. Potrebuje dohliadnuť na ich správu a...“

„A zaberie mu to pravidelne len tri, maximálne štyri dni? Bože, ty si vážne hlúpa.“ Vyviedol kone zo stajne a čakal na mňa.

„Kde potom podľa teba chodí?“ opýtala som sa nechápavo.

„To sa pýtaj jeho, nie mňa,“ prehodil cez plece. Privrela som oči.

„Mne je vlastne jedno, kam chodí. Nech ide kde chce,“ šepla som. Jacob sa na mňa pozrel. Sprvu privrel oči, no potom rozhodil rukami.

„Dočerta, Bella, čo vlastne chceš? Ja sa v tebe ale vôbec nevyznám. Neviem pochopiť, o čom je to vaše manželstvo. Tváriš sa, že ti na ňom nezáleží, no na druhej strane, keď príde, tancuješ okolo neho ako okolo kráľa. Hrkútate si ako holubičky a potom, keď vypadne...“

„Robím, čo sa čaká od manželky,“ povedala som na svoju obranu.

„Ale to je sprostosť!“ odvrkol tvrdo a ja som vyvalila oči.

„Jacob!“ okríkla som ho.

„Čo? Čo je, Bella? Je to tak a ja nechápem prečo!“

„Je štedrý nielen ku mne, ale aj k otcovi, neubližuje mi, dáva mi priestor a nezasahuje do mojich vecí. Neustále dostávam dary a vlastne na mňa nemá žiadne nároky. Vyhovuje mi to. Jediné, čo za to dostáva je...“ Zarazila som sa a pozrela na Jacoba, ktorý stiahol pery do úzkej linky.

„Vieš, ako sa takým ženám hovorí, Bella? Hovorí sa im kurtizány,“ zasyčal a ja som vyvalila oči.

„Čo si povedal?“ opýtala som sa šokovane.

„Povedal som, že ženy, ktorým sa za to platí, sú kurtizány. Je síce tvojim mužom, ale nesprávate sa ako manželia,“ preniesol ľadovo a ja som sa neudržala. Ruka mi vyletela a plesla ho po líci. Jacob sa ani nepohol. Pozeral mi uprene do oči. Potom mi pomalým pohybom podal opraty koňa.

„Pravda bolí, Isabella,“ preniesol nesmierne nahnevane. Keď odišiel, držala som koňa za ohlávku a predýchavala to, čo mi povedal. Mala som pocit, že sa mi kolená podlomia a padnem k zemi. Bolelo to. Bolelo to o to viac, že mal pravdu.

Hrám divadlo pre to, aby bol spokojný, ja som mala pokoj a dostala to, po čom túžim. Túžim po šperkoch, šatách a majetku. Zdalo sa mi fér, že to dostávam za tak málo, ako je zdieľať s ním posteľ. Zvykla som si na to a čo viac, brala som to ako samozrejmosť. Netrápila som sa tým, žeby som ho mala ľúbiť, keď sa s ním milujem. Aké by to bolo, ak by som ho milovala? Prehodila som remeň cez háčik na ohrade a šla ku schodom do Jacobovej izby nad stajňami. Vyšla som tých pár schodov a zaklopala. Jacob otvoril a nahnevane si založil ruky na hrudi.

„Prepáč mi tú facku, Jacob,“ pípla som.

„Máš silu ako mucha. Ani som si nevšimol,“ šepol a ja som sa jemne usmiala. Vošla som do jeho izby a prešla k stolu. Všetko tu voňalo ním a pôsobilo teplo a vrúcne, aj keď to bolo skromné.

„Ťažko teraz niečo vyčítať alebo meniť, Jacob. Ja som si to vybrala dobrovoľne. Nenútil ma do svadby. Myslela som, že to zvládnem a zvládam to. Doposiaľ som to nevnímala, ako niečo zlé, ale teraz...“ Pozrela som sa mu do tváre.

„Nemiluješ ho, tak ako sa s ním dokážeš milovať?“ opýtal sa ma úprimne a tak som sa rozhodla úprimne odpovedať.

„Páči sa mi to,“ šepla som.

„Čo sa ti páči, Bella? Páči sa ti, že sa ťa dotýka muž, ktorého nemáš rada, ktorého ako si raz povedala, viníš za svoje nešťastie? Páči sa ti, že ťa bozkáva a odbavuje sa na tebe ako na lacnej prostitútke? Veď keď ho neľúbiš, tak sa sním predsa nemôžeš plnohodnotne milovať,“ povedal zachrípnuto. Podišiel ku mne a ja som stála ako obarená. Ovila som si ruky okolo hrude a umocnila tak ten zvieravý pocit.

„Neviem aké by to bolo, ak by som sa milovala z lásky,“ povedala som zamyslene.

„Mňa predsa máš rada, že?“ opýtal sa a ja som nechápavo prikývla. Jacob ma pevne objal okolo vlastných rúk a pritisol si ma k sebe. Pery spojil s mojimi. Zas ma bozkával, aj keď sľúbil, že to už neurobí. Teraz však len detsky nežmolil moju peru, ale jeho vlhký jazyk prešiel pomaly do mojich úst a robil tam doslova divy. Bolo to dych berúce. Točila sa mi hlava a zvonilo mi v ušiach.

Jacob sa do bozku viac vložil. Celým mojim telom prešla vlna doposiaľ nepoznaného vzrušenia. Nechápala som, ako to môže byť také odlišné. Vlna horúčavy prechádzala plynule z jeho tela do môjho. Chvela som sa a cítila, ako by bol toto môj prvý bozk v živote. Jacob sa odtiahol, aby sme sa mohli obaja nadýchnuť.

„To bolo nádherné,“ šepol chrapľavo.

„Bolo,“ dala som mu za pravdu. Bola som zmetená. V tejto chvíli som si nevedela ani spomenúť na vlastné meno. „Bože môj, ja s tebou nemôžem byť ani na sekundu sama,“ šepla som sama pre seba. Jacob ma stále objímal.

„Prečo nie?“ Zdvihol obočie.

„Lebo pri tebe vôbec nemyslím, Jacob. Som vydatá žena,“ povedala som zmätene.

„To si. Vydala si sa za muža, ktorého nechceš, neľúbiš a nič ťa k nemu neviaže. Bella, ľúbim ťa,“ šepol vrúcne a zas chcel pery priložiť na tie moje, no ja som cúvla.

„Nemôžem,“ povedala som ublížene.

„Ťahá ťa to ku mne, Isabella. Neklam ešte aj mne, dosť, že neustále opíjaš jeho. Jednoducho si to priznaj a potom sa môžeme pohnúť ďalej.“

„Jacob, nemáš predstavu, koľko by som musela obetovať, vrátane šťastia môjho otca. Vieš si vôbec predstaviť, čo by urobil Cullen, ak by sa dozvedel, že si ma pobozkal?“

„Čo by urobil, keby sa dozvedel, že ho nemiluješ, že ho vlastne ťaháš za nos a že si si ho vzala len preto, že to chcel tvoj otec a že si pre neho chcela pohodlný a bohatý život.“ Založil si ruky na hrudi.

„Jacob, nemáš predstavu, aký dokáže byť...“

„Zlostný, zlý, tvrdý a krutý? To ty nemáš predstavu. Bella, od začiatku som ti hovoril, že na tom chlapovi je niečo zvláštne. Mňa inštinkty nikdy nezradili a vedľa neho sa cítim ako vedľa samotného diabla. Všetko vo mne kričí, aby som sa ho stránil, že on je číre zlo. Naozaj verím tomu, že ťa má rád. O tom jedinom nepochybujem. Díva sa na teba inak ako na všetkých ostatných, ale je v tom niečo zvláštne. Pôsobí tak chtivo a hladne, keď sa na teba pozerá.“

Uprene sa mi díval až priamo do duše. Ten prepaľujúci pohľad som nenávidela. Spomenula som si náhle na lady Oxanu Whitnerovú. Dopadnem hádam rovnako? Už teraz som v poradí treťou manželkou. Bude hádam aj štvrtá?

„Ako to myslíš?“ Chvela som sa. Nedokázala som si predstaviť, žeby som opustila tento dom s Jacobom, no nedokázala som si ani predstaviť, žeby ma Edward odvrhol, prípadne vymenil za inú. Aj keď som mala na duši a srdci čiernu škvrnu s jeho menom, stal sa mi istou samozrejmosťou. Verila som jeho rečiam o láske. Nepochybovala som, rovnako ako Jacob, že ma miluje a páčil sa mi ten pocit, že ho istým spôsobom ovládam.

Cítila som v skryte duše aj jeho dravosť a nie som slepá, aby som nepoznala a nevidela jeho šialene záhadnú a komplikovanú povahu. Často som sa v jeho prítomnosti cítila ako jahňa vedľa leva. Fyzicky ma v podstate priťahoval, čo som si donedávna vôbec nepriznávala. Bol to môj prvý muž a jeho telo som poznala tak dobre ako to svoje. Dokedy však bude trvať jeho zamilovanosť a čo bude potom, až sa ma nabaží.

„So mnou by si bola šťastná, Bella. Som si tým istý. Nemôžem však čakať, pokiaľ sa ťa nabaží a sám ťa odvrhne. Až taký úbožiak nie som, aby som čakal, čo mi z teba nechá.“

„Neubližuj mi, Jacob,“ zaplakala som.

„Ja tebe?“ Jeho hlas podskočil. Pokrútil hlavou, prudkým pohybom ma chytil pod rameno a odvliekol ma k dverám. „Choď preč, Isabella!“ zasyčal a vyhodil ma pred dvere.

Ach, ten Jacob. Ja už mám na neho peknú zlosť. Nechápem, prečo nedrží hubu a nedrží sa stranou. Stále sa do niečoho zapletie a potom to takto vyzerá a Bella ma potom kvôli nemu v hlave doslova búrku. Teraz si pripadám ako schizofrenik, že kritizujem, čo som napísala, ale tie postavy si žijú vlastným životom. Pred nami je zlomová kapitola a týmto Vás pozývam na jej čítanie. Budem sa s ňou ponáhľať, lebo na túto sa nesmierne teším. Chcem Vám poďakovať za to, že mi tu nechávate aspoň pár riadkov. Ja som vďačná za každú spätnú väzbu. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tretia manželka - 21. kapitola: