Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tretia manželka - 14. kapitola

Stephenie Meyer


Tretia manželka - 14. kapitola„Bella, ešte jeden takýto bozk by som už neustál. Nechcem vám ublížiť a do jesene ma radšej nebozkávajte, inak vám neviem zaručiť, že sa budem správať ako džentlmen.“ Vyvalila som oči, ale pohotovo prikývla, lebo som presne vedela, čo tým myslel.

Bella:

Sedela som za stolom vo svojej izbe a dokola čítala urývky listu, ktorý mi napísal Mike. Žeby som sa predsa nerozhodla správne? Čím viac času som trávila s pánom Cullenom, tým intenzívnejšie som cítila, že s týmto mužom nie je niečo v poriadku. Bol schopný celé hodiny hovoriť o hudbe, architektúre a histórii, akoby žil celé stáročia. Mal prehľad v astronómii, astrológii a dokonca aj v medicíne, no keď prišla reč na veci obyčajné, ľudské, odpovedal, akoby nechápal, na čo sa pýtam. O svojej rodine hovoril len veľmi stručne a skôr z nevôľou.

Slobodne som sa bola schopná nadýchnuť len vtedy, keď tu nebol. Dával mi priestor, a ani v najmenšom nezasahoval do môjho súkromia. Mohla som ísť a robiť, čo som chcela. Večery som však musela tráviť s ním. Nebolo zatiaľ vhodné, aby ma bral do spoločnosti a tak sme sedávali v záhrade, alebo, ak bol večer teplý, prešli sme sa popri jazeru. Nikto si nevšimol, ako mi vždy odĺahne, keď odíde. Ani môj otec a dokonca ani Dorota. Bola som dobrá herečka. Klamať som vedela. Oklamala som všetkých, ale svoje vnútro som okabátiť nevedela. Mike mi to trpko pripomenul. On bol ako otvorená kniha plná okázalej úprimnosti, kým Cullen je po hebrejsky písaná kniha záhad.

 

Bol preč dlhšie, než obvykle. Vedela som, že sa onedlho vráti a o to viac som zvažovala, či na Mikov list odpoviem. Prechádzala som sa záhradou, dívala sa na hemžiaci národ, ktorý denno denne pracoval na tom, aby tomuto miestu vrátil ligot. Minul ma záhradník, ktorý prideľoval ženám a mužom prácu.

„Madam...“ šepol a všetci sa mi ako na povel uklonili. Už som si na to zvykla. Usmiala som sa a tiež som jemne kývla hlavou. „Tu budú všade ruže. Záplava ruží,“ preniesol vážne. Zastala som a pozrela sa na lán suchej trávy.

„Dáte sem ruže?“ opýtala som sa prekvapene. Záhradník ku mne podyšiel, stiahol si slamený klobúk a uhladil dlhú ofinu.

„Pán prikázal, aby sme pod vaše okná nasadili iba ruže. Záplavu ruží, ak mám byť prestný.“ Nesmelo mi pozrel do očí.

„Ach tak.“ Pokývala som hlavou, že je potom všetko v poriadku. Keď to chcel on, tak nebudem namietať.

„Pán ale povedal, že sa máme riadiť tým, čo poviete. Chcete tu niečo iné?“ opýtal sa trocha roztržito.

„Ruže budú skvelé,“ povedala som milo. Robí všetko preto, aby sa mi tu páčilo, to sa nedá poprieť. Snaží sa každý detail prispôsobiť môjmu vkusu. Uvedomovala som si to, keď vymenil nábytok v jedálni. Len som spomenula, že svetlejšie odtiene by boli príjemnejšie a miestnosť by rozžiarili a na druhý deň prišiel tesár. Pod mojimi oknami bude záplava ruží. Ráno, keď otvorím okno, budem sa dívať do tej krásy. Možno to na chvíľu otupí to znechutenie, ktoré budem musieť prekonávať po každej noci strávenej s mojim manželom. Vybrala som si to sama. Ja nemôžem Mika trápiť a dávať mu nádeje. Som paňou Grennway a snúbenicou Edwarda Cullena.

 

Sedím v izbe a uvažujem, čo mu napísať. Premýšľala som celé hodiny a dostala zo seba len pár riadkov. Newton je múdry muž a písať mu hádam o tom, že som sa zamilovala, alebo podobné hlúposti, by bolo na nič. On mal šancu spoznať ma a niekedy som mala pocit, že vo mne číta. Bol vnímavý k tomu, čo mu hovorím. Vzala som list od neho a znova ho prečítala. Chodila som po dome ako bez duše, s papiermi v ruke a uvažovala, čo napísať mužovi, ktorý ma očividne ľúbi. Najhoršie bolo, že som stále nevedela, čo od života chcem a či sa dokážem zmieriť s tým, že skončím ako madam Cullenová, tretia pánova manželka. Pred tým som si myslela, že to zvládnem. Spálila som za sebou mosty a nemala kam ísť a na koho sa obrátiť. Moje srdce vychladlo a prijalo fakt, že sa nikdy neroztlčie láskou. Mike mi dal zas možnosť voľby. Vdela som, že ho neľúbim, no moje vnútro sa búrilo predstave života s Cullenom. Menším zlom pre moje srdce by bol predsa len doktor Newton. Nedokázal by ho roztúžiť, no dokázal by ho potešiť.

Z vonku sa ozval hluk a ja som ustrnula a započúvala sa. Roztržité pokriky prerývalo besné erdžanie koňa. Dorota vybehla z kuchyne na chodbu.

„Pán Cullen je späť!“ skríkla celá rozjarená. Stiahlo mi žalúdok, no usmiala som sa na ňu akoby mi povedala nejakú skvelú správu. Vtedy som si uvedomila, že v rukách zvieram ten list. Rýchlo som ho zložila a strčila medzi dokumenty na stolíku. Dvere sa prudko otvorili a ja som mala čo robiť, aby som na tvári udržala dokonalo šťastný výraz. Pozrel sa priamo na mňa. Tvár mal kamennú, no len čo sa nám stretli pohľady, kútiky úst sa mu povytiahli. Rýchlo a rázne prešiel ku mne a než som sa spamätala, mal pery pritlačené na mojich. Zaskočil ma takýto útok. Podanie ruky a jej pobozkanie by bolo akurát, ale toto...

„Pane...“ šepla som mu do úst a on ma razom pustil, odstúpil a Dorote s prstom cez ústa naznačil, aby o tom ani nemukla. Ta sa roztopašne zaškľabila.

„Ani muk, ako inak...“ šepla a zmizla zas v kuchyni.

„Nemáte predstavu, ako som sa na vás tešil, Isabella.“

„Priznám sa, že aj mne chýbali naše spoločné večery, pane.“ Chytila som sa jeho ramena a spolu sme šli do salóna. „Určite máte za sebou veľmi náročnú cestu. Poviem sluhovi, aby vám nachystal izbu a kúpeľ.“

„Neskôr. Teraz chcem byť pri vás. Aspoň na chvíľu,“ šepol naliehavo. Zložil svoje dlhé telo do masívneho kresla a ja som sa posadila na stoličku vedľa neho. Uprene sa na mňa díval a mne to vháňalo do líc červeň. „Ako ste sa mali?“

„A čo vy? Určite ste robili zaujímavejšie veci, než to, čo som robila ja.“ Zasmiala som sa a vyštartovala k Dorote, ktorá mu doniesla fľašu whiskey a pohár. Naliala som do pohára takmer do polovice a podala mu ho. Len k nemu priložil pery a položil ho na drevenú časť rúčky kresla.

„Bol som u svojej rodiny a potom som musel s otcom vybaviť nejaké najasnosti okolo kúpy pozemkov vo Francúzsku. Mohlo by tam byť pekne, čo poviete. Stráviť tam niekoľko mesiacov by mohlo byť celkom príjemné.“

„Chcete ísť do Francúzska na niekoľko mesiacov?“ opýtala som sa prekvapene a s ťažkosťami som skrývala svoje potešenie nad tým, že by odišiel na tak dlhý čas.

„Prečo nie. Nerada cestujete?“ Žmurkol na mňa  a ja som pochopila, že by si na cestu pribalil niečo dôležité a to som bola ja. Nálada mi hneď klesla.

„Ešte nie som doma ani tu a už hovoríte o Francúzsku,“ šepla som.

„Nie hneď, Isabella. Keď sa vezmeme.“ Pokrútil nad mojou nechápavosťou hlavou.

Na moje šťastie ma dlho svojou prítomnosťou nesužoval. Chcel ešte hovoriť s otcom a potom  si oddýchnuť po dlhej ceste. Prešla som do kuchyne k Dorote a Amande, ktoré na rýchlo vymyšľali, čo uvariť na večeru, keď sa pán vrátil domov. Dorota sa až komicky snažila Cullena obletovať a rozplývala sa nad každým jeho úsmevom. Po asi dvoch hodinách vyšli otec s pánom z pracovne na prízemí. Chvíľu sa ešte o niečom dohadovali priamo na chodbe.

 „Bol som preč týždeň a nevidím žiadnu zmenu!“ povedal tvrdo. Vykukla som z dverí. Otec ani nezodvihol zrak. Díval sa na topánky ako malý chlapec, ktorý dostáva kázanie.

„Pracuje sa bez prestávky. Ja ich popoženiem,“ povedal nakoniec zmierlivým tónom. Pán sa otočil a uprene sa na mňa pozrel. Pripadala som si hlúpo, že tam tak stojím, akoby som načúvala.

„Na večeru budú ryby. Včera Jacob zopár chytil v jazere.“ Pokúsila som sa o uvoľnený výraz tváre. Strnulo prikývol. Vzal zo stolíka kopu obálok a zapečatených dokumentov, čo doručili na jeho meno, kým tu nebol. Ráznym krokom vyšiel hore schodmi a počula som, ako za sebou zavrel dvere. Pozrela som na otca a ten mykol ramenami. Tváril sa, že je všetko v najlepšom poriadku.

„Urobili toho málo. Musím na chlapov viac tlačiť. Som na nich príliš mäkký,“ povedal s jemným pousmiatim, ale skôr som mala pocit, že len opakuje to, čo mu povedal Cullen. Odišiel von, aby ešte s robotníkmy využil posledné svetlo. Vrátila som sa do kuchyne a skleslo si sadla na stoličku vedľa veľkého stola, kde Dorota čistila zeleninu.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa bez toho, aby sa na mňa pozrela.

„Zvozil otca. Práce idú pomaly.“ Nakrčila som nos.

„Otec je na tých chlapov proste pridobrý,“ šepla.

„Je k ním zdvorilý,“ namietala som.

„Ale to nemôže. Musí mať pevnú ruku, inak si budú robiť, čo budú chcieť, alebo nebudú robiť vôbec nič.“ Zodvihla do vzduchu nôž a demonštratívne ním mávla. Mykla som ramenami a nemienila som tomu venovať pozornosť. Jeho príchod mi aj tak skazil deň a nech je radšej otec dobrák od kosti, než by sa mal k sluhom správať, ako on. K otcovi bol vždy dobrý, ale videla som ho s ľuďmi zaobchádzať aj veľmi hrubo a panovačne. Ku mne bol tiež veľmi zhovievavý a v podstate ma celkom desila predstava, ako by so mnou zatočil, ak by som niečo vyviedla.

Dvere na poschodí sa zrazu prudko otvorili a silno zarachotili, keď udreli do steny. S Dorotou sme sa na seba vydesene pozreli.

„Isabella!“ zreval na celý dom. Zmetene som pokrútila hlavou. Dorota sa predo mňa postavila a chytila ma za ruku. Najprv som jej gestu neporozumela. Urobila som krok v pred, že vyzistím, čo odo mňa chce a prečo tak reve. Dorota ma však ochraniteľsky chytila zozadu za plecia a pozrela mi do očí.

„Čo ste vyviedli, dušička?“ opýtala sa chrapľavo. Stiahla som zo seba jej ruky.

„Nič som nevyviedla,“ pošepla som jej do ucha a s úsmevom, ktorý ju mal upokojiť, som prebehla chodbou k ľavému schodisku. Vybehla som asi doprostred, keď som ho zbadala hore. Razom som nadobudla pocit, že som mala počúvnuť Dorotu. Sucho som prehltla a zastala. Stál tam ako boh pomsty v strnulej póze kamennej sochy.

„Isabella...“ zaškrípal zubami a rukou naznačil, aby som ho nasledovala. Nedôverčivo som prešla chodbou na poschodí a vošla za ním do prítmia izby. Jeho chrbát sa mi teraz strašidelne široký a veľký. V krbe horel oheň a na stole boli rozhádzané pootvárané listy papiera. Na samom vrchu boli tie, ktorých  pečať mi udrela do očí a stiahlo mi hrdlo.  Krv mi stuhla v žilách a nohy oťaželi.

„Ten list...“ šepla som roztrasene. Zodvihol ruku a udrel po stole. Ten, aj keď bol z masívneho dreva, zapraskal a v strede sa ohol. Z jeho spodu odpadlo pár triesok a do vzduchu sa vznieslo niekoľko hárkou papiera. Zdesene som krok ustúpila. „Viem, že to vyzerá hrozne,“ pípla som do ticha, ktoré sa tu rozprestrelo. „Ja som nečakala, že napíše a to, čo tam píše...“ Oči mi zaliali slzy. Vedela som, že to bude zlé. Moje vnútro sa bolestivo zvieralo v návaloch potláčaných vzlykov. Nevedela som to ovládať, aj keď som veľmi chcela.

„Zabijem toho chlapa,“ preniesol zlovestne, ako by vyriekol strašnú kliatbu a kŕčovite zaťal päste. Videla som na ňom, ako veľmi sa musí ovládať, aby neexplodoval. Celý sa zvláštne chvel a črty jeho tváre sa zostrovali. Pôsobil, ako divoké zviera, ako démon zo starých obrazov.

„Nie, prosím!“ zhíkla som a aj napriek tomu, že som sa ho v tejto chvíli bála, vykročila som oproti nemu a natiahla ruky k jeho hrudi, ktorá sa celá otriasala. Dlaňami som ho nepatrne pohladila. Nezniesol na sebe moje ruky. Schmatol ma za zápästia.

„Nedali ste mu nádej? To mne ste ju teraz vzali tým, že sa o neho tak bojíte!“ Pevne zovrel moje ruky a mňa to zabolelo. Zlomila som sa v páse, ako steblo trávy a pritisla sa k nemu. Vtlačila som sa mu do náručia a tým ho očividne dosť zaskočila. Bola som žena neskúsená, ale dúfala som, že takto trocha zvláčnie. Musela som sa aspoň pokúsiť túto situáciu ustáť. Vydala som sa mu na pospas.

„Nebojím sa o neho, ale o vás,“ zabedákala som.

„O mňa?“ opýtal sa prekvapene. Zovrel ma okolo ramien a odtiahol od seba. „Dočerta, Isabella! Čo si mám o tomto myslieť? Vyznáva vám tam lásku a...“ Snažila som sa vyslobodiť z jeho rúk a on ma po chvíli skleslo pustil. Vedela som, že toto bude buď úplný koniec, alebo urobím všetko pre to, aby som zachránila, čo Mike Newton zničil. Hlava mi teraz pracovala na plné obrátky a dávala mi odpovede na veci, nad ktorými som sa trápila niekoľko dní. Aj keď som sa bála, zadívala som sa mu do očí a hľadala v nich aspoň náznak vôle, vziať ma na milosť. Na moje šťastie tam bola. V očiach sa mu začalo objavovať zlato a keď ako prvý odvrátil zrak a sklonil hlavu, vedela som, že to pôjde, ak sa posnažím. Otočila som sa, ale vzala som jeho ruku a potiahla. Na moje prekvapenie vôbec nevzdoroval a s jednou rukou v mojej dlani a druhou bezradne pritlačenou na čele, kráčal za mnou cez celú chodbu, až do južného krídla. Otvorila som dvere na svojej spálni a vošla. Prebehla som k stolíku pod oknom a vzala kus papiera, na ktorom bol rozpísaný list. Bolo tam len zopár riadkov. Strčila som ho Cullenovi do rúk. Prebehol po ňom pohľadom a potom mi pozrel do tváre. Neveriacky pokrútil hlavou.

„Vezmeme sa?“ opýtal sa trocha zarazene. Tento list som sa snažila pre Mika zostaviť tak, aby pochopil, že nie som tá, o ktorej sníval. Napísala som, že sa mienim v jeseni vydať a opísala Mikovi, aká som teraz spokojná. Nešlo cúvnuť. Prikývla som. „Túto jeseň?“ opýtal sa prekvapene a znova prebehol po liste pohľadom.

„Vy už nechcete?“ Naklonila som hlavu na bok. Položil list na stolík. Chvíľu trvalo, kým sa na mňa pozrel. Tvárou sa mu preháňali emócie, ktoré si inokedy zaryto strážil. Zhlboka sa nadýchol a zabodol oči do tých mojich.

„Nič na svete nechcem viac.“ Natiahol ku mne ruku a ja som k nemu pristúpila. Dlaňou ma objal okolo pása a pritiahol k sebe. Nahol sa k bozku a ja som automaticky nastavila pery a zatvorila oči. Keď bozk neprišiel, rýchlo som ich otvorila. Z blízkosti pár centometrov sa na mňa díval. Zostala som v miernych rozpakoch, kým jeho tvár ovládol ten krivý úškrn. „Nikdy ste ma ešte nepobozkali,“ šepol. Nechápavo som mykla hlavou a stiahla obočie.

„Akože nie? Bozkávali sme sa už...“

„Nikdy ste ma nepobozkali prvá.“

„Ešte nie sme manželia. Vôbec by sme sa nemali...“ Na krátko som zavrela oči a povzdychla si. Zasmial sa trocha hlasnejšie. Zaprela som sa mu do hrude a odtiahla sa. Vedela som, že s nedostupnosťou a hraním na morálnu dnes nevystačím. Iný muž by ma po prečítaní podobného listu posadil na dostavník a poslal rovno do horúcich pekiel. Niečo také bolo neprípustné. Mohlo sa stať, že zasnúbenej, ba niekedy dokonca vydatej žene, nejaký pobláznený mladík napísal podobný dopis. Jej povinnosťou však bolo list zničiť a ani len neuvažovať nad tým, čo jej písal. Chcela som to celé otočiť na roztopašnú, pochabú hru, a tak som sa natiahla na špičky a pritlačila ústa na tie jeho. Ohol sa, ale nie dosť. Bol odo mňa omnoho vyšší a tak, aby som udržala robnováhu na špičkách, musela som sa ho chytiť. Moje ruky sa mu omotali okolo hrdla. Mal košeľu s nižším, teraz moderným golierom a tak som pod prstami cítila jeho pokožku. Bola ako satén, satén, ktorý halí ľadový kov. Chcel aby som pobozkala ja jeho a tak som sa na neho pritisla viac. Inokedy som pri bozku nevynakladala žiadnu aktivitu, len prijímala tú jeho. Teraz som bola ja iniciatorom a on sa mäkko prispôsoboval mne. Už som nestála na špičkách. Pootvoril ústa a jemne vsal moju spodnú peru. Mala som neodolateľnú chuť ochutnať ho. Voňal sladko a pri predstave, že rovnako tak chutná som sa začala chvieť. Neviem, čo za pocit ma to ovládol, ale keď som si spomenula na to, aký vie byť prhký, nekontrolovateľný a výbušný, aký vie byť divoký a priam desivý, mala som pocit, že som skrotila živel. Teraz bol ako baránok. Cítila som, že všetku tú silu dokážem ovládať. Ten pocit moci nad šelmou bol opojný, podmanivý a omamujúci. Ja som to naozaj urobila a nemohla som tomu uveriť. Môj jazyk sa dotkol jeho pery. Cítila som to, ako silnú vybráciu na hrote jazyka. Zachvela som sa a pri uvedomení si toho, čo robím, som sa rozochvela. Jeho zovretie rúk zosílilo až k hranici bolesti, ale nedovolila by som si syknúť, alebo inak vyjadriť nepohodu, lebo jeho jazyk vyplnil moje ústa. Dýchalo sa mi stále ťažšie a težšie, ale bola som ako očarovaná. Než som sa spamätala, mala som medzi prstami jeho medené vlasy a šialene sa mi to páčilo. Sama som sa nadvihla a zahryzla do jeho pery. Zatlačil na mňa a  odtiahol sa. Prekvapene som zalapala po vzduchu, a na okamih som mala pocity dieťaťa, ktorému na jarmoku vzali z ruky nadhryznutý medovník.

„Bella...“ šepol rozrušene. Olízala som si peru, celá neschopná sa sústrediť a spamätať sa z toho, čo sa dialo. Mala som pocit, že chcem pokračovať a chcem jeho ústa znova, no každou chvíľou som precitala viac do reality. Koho som to bozkávala? Zdesenie zo samej seba ma prevalcovalo. Aj on vyzeral, že toho potrebuje poriadne veľa predýchať. „Už ma nebozkávajte, aj keby som o to žobral na kolenách,“ povedal zachrípnuto. Otvorila som ústa ako ryba a nemo urobila ten smiešny pohyb, ako keď vypúšťa bublinky. Pokrútil hlavou a vyzeral neistý v kolenách, vlastne presne ako ja.

„Som nešikovná,“ šepla som. Ja som sa nikdy nebozkávala a vyložila som si to, ako jeho nespokojnosť. To, čo mne chutilo, jemu predsa nemuselo, aj keď som si myslela, že áno.

„Bella, ešte jeden takýto bozk by som už neustál. Nechcem vám ublížiť a do jesene ma radšej nebozkávajte, inak vám neviem zaručiť, že sa budem správať ako džentlmen.“ Vyvalila som oči, ale pohotovo prikývla, lebo som presne vedela, čo tým myslel. Ani ja som nepotrebovala a nechcela, aby zabudol na vychovanie. Roztržito com cúvla skoro až k dverám.

„Prepáčte mi to,“ povedala som neisto. Spokojne sa usmial. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tretia manželka - 14. kapitola:

 1 2 3   Další »
24.06.2014 [18:19]

anissskaOh, ten konec!!! Co mi to děláš? Emoticon Emoticon Emoticon To bylo tak... Emoticon Emoticon Emoticon Já je tak zbožňuju oba dva.

Emoticon Emoticon Emoticon

13.10.2013 [12:38]

MaryAngelAle áno, ešte jeden, alebo rovno dva také bozky, čo popletú Edwardovi jeho hlavu. A hlavne Belle, ktorá potrebuje presvedčiť! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Tak aspoň na niečo bol ten list dobrý a posunul veci správnym smerom.
Jááj. Mám takú radosť. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Hádam si konečne nájde cestu k nej, aby pochopila, aký v skutočnosti je... Lebo z jej strany to od lásky je ešte ďaleko. Emoticon

05.08.2013 [0:10]

wani123úžasné,úžasné,úžasné Emoticon Emoticon Emoticon
Len tie jej city,by sa už mohli zmeniť.. Emoticon
Ja netuším,čo mám písať..Táto poviedka má proste všetko,čo by mala dokonalá poviedka mať..a ešte viac Emoticon A strašne sa teším na ďalšiu kapitolku :3 Emoticon Emoticon Emoticon

31.07.2013 [9:28]

Danka2830Jéééj to bolo krááásne !!!!! Dúfam, že takýchto bozkov eeeešte bude viac Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ... no a snáď sa jej city k Edwardovi začnú meniť Emoticon

21. BabčaS
25.07.2013 [18:14]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.07.2013 [14:24]

mima19974Nemám slov... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19. denula
25.07.2013 [12:30]

Ahoj,chcela som sa opravedlnit hned na zaciatku ,ze nekomentujem,len ja som rada,ze si najdem cas na precitanie...no uprimne sa hanbim,ze ti pravidelne nedavam vediet ako zboznujem tuto poviedku,je perfektna,bavy ma na nej vsetko,doba v ktorej sa to odohrava,povahy Edwarda a Bellinky,to ako opisujes tu dobu uplne sedi,myslela som ze ta na nieco nachytam ale zatial som nenasla ani jednu nezrovnalost, drzim palce a zelam vela fantazie,najlepsie nevycerpatelnej Emoticon Emoticon

25.07.2013 [9:43]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
fantastická kapitola... Emoticon
už sa nehorázne teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

17. PCullen
24.07.2013 [23:41]

Krásná kapitola! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Moc se těším na pokračování. Emoticon Emoticon Už se nemohu dočkat! :-)
PS. Doufám, že budeš mít počítač brzy zase funkční. Emoticon

16. Melwen
24.07.2013 [23:39]

MelwenTo bylo úžasné. Emoticon Emoticon Od začátku do konce. Emoticon Emoticon
Napadají mne jen samé superlativy, píšeš prostě skvěle, do poslední tečky. To je naprostá emocionální smršť!!! Emoticon
Přeji hezké letní dny a moc se těším na pokračování. Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!