Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 11. kapitola

09.10.2011 (19:15) • LuMo12 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2027×

Hoci mala moja choroba nie príliš ľahký priebeh, trvalo niečo okolo dvoch týždňov než som sa dostala do poriadku. Mohla som za to vďačiť starostlivosti Cullenovcov pod dozorom Carlisla, ktorý sa o mňa staral, a prostrediu, ktoré pre mňa vytvorili. Bolo zvláštne, že som si zvykla na prítomnosť Edwarda, keď sa o mňa staral s obrovským zapálením. Alice mi pomáhala s ťažkým návratom do školy, pretože mi toho veľa uniklo počas mojej choroby.

Esme, a vlastne aj ostatní, ma prosili, aby som s nimi zostala bývať, čo som rázne odmietla. Áno, bola som im vďačná, že sa o mňa postarali, ale to neznamená, že im otvorím svoje srdce, aby mi ho mohli neskôr znova zmrzačiť.

Edward dodržal svoje slovo a nepokúšal sa so mnou zblížiť viac než bolo potrebné. Držal si určitý odstup a hoci viem, že ho to zraňovalo, ja som si držala odstup tiež.

Mandy sa tiež potešila, keď som sa vrátila do práce. Bola celé dva týždne na všetko sama, a tak uvítala, že ma má konečne po ruke. Bolo to zvláštne, pretože ja som mala tiež dobrý pocit z toho, že ju znova vidím. Druhým nadšencom bol, samozrejme, David, ktorý sa na mňa zavesil vo chvíli, keď ma uvidel na chodbe.

Vtedy s nami bola aj Alice. „Zoznámte sa,“ povedala som. „Alice, toto je David,“ ukazovala som rukou z Alice na Davida, „a David, toto je Alice.“

Obaja sa nedôverčivo premerali očami a potom David podal Alice ruku a potriasli si. Obaja zašomrali tiché ahoj a potom sa znova otočili na mňa.

„Bella,“ ozval sa zrazu David. „Mandy sa ma pýtala, či by sme nešli do kina túto sobotu. Myslím, ona s Lucasom a my dvaja... spolu,“ dodal nesmelo nakoniec.

Zostala som zaskočená, nevedela som, čo mu odpovedať. Z jeho úst to znelo ako pozvanie na rande. To je v mojom prípade neprípustné. Premýšľala som, ako diplomaticky odmietnuť, keď vtom prišiel nápad.

„No, to je celkom dobrý nápad...“ Jemne som sa usmiala. „Alice, pôjdeš aj ty? Bude nás viac...“ Urobila som na ňu šteňací pohľad, aký ona častokrát skúša na mňa, a modlila sa, aby pochopila moje úmysly.

„No, myslím, že by som mohla...“ Alice sa žiarivo usmiala. „Fajn. Pôjdem s vami.“

David sa zdal byť sklamaný, aj keď nič nepovedal. Teraz som vedela presne, že to plánoval ako dvojité rande. A zdá sa, že Mandy tiež.

S vďakou som na ňu pozrela. „Takže dohodnuté.“

Pohľad Edward:

Bella sa znova vrátila k sebe na internát a ja som tak zostal bez jej spoločnosti. Nemohol som sa však vzdať jej prítomnosti úplne, a tak som ju občas sledoval, ako som to robieval kedysi. Chodil som do blízkosti jej školy a sledoval ju cez mysle spolužiakov a profesorov. Jediná jedna myseľ ma štvala viac ako tie ostatné. Bol to ten David, ktorý sa na Bellu zavesil ako pes na obojok.

Dnes ju plánoval pozvať do kina, chcel to zariadiť ako dvojité rande. Bol som šťastím bez seba, keď Bella pozvala Alice s nimi. Viem, že to nebolo odo mňa správne želať si to, veď som to bol ja, kto neustále opakoval, že Bella má nárok na normálny vzťah bez ohrozovania. Žiarlivosť som však už okúsil a je to vášnivý pocit, ktorý vás zožiera a núti vás konať veci, ktoré by ste inak neurobili.

Jasper, ktorý práve vychádzal z budovy, si ma tu všimol. Uškrnul sa na mňa, ale neprišiel ku mne. Si stále rovnaký blázon, čo sa týka Belly. Znova si sa uchýlil k sledovaniu. Nevyslovil tie slová nahlas, iba vo svojej mysli.

Spravil som naňho kyslú grimasu a on len pokrútil hlavou. Patríte k sebe. Obaja ste blázni.

„Vieš, čo mi môžeš,“ sykol som smerom k nemu.

Takmer som vyskočil z kože, keď sa vo dverách zjavila Bella nasledovaná Davidom, ktorý sa snažil urobiť na ňu dojem a otvoril jej dvere. Potešila ma Bellina reakcia, ktorá bez povšimnutia prešla okolo neho a jeho gesto ani nezaregistrovala.

Rozhodol som sa. Už-už som vykročil spoza stromov a chcel som sa k Belle ozvať a pozhovárať sa s ňou, keď vtom ma vyrušil vnútorný hlas mojej sestry Alice. Na mieste som stuhol. Jej vízia bola nepresná, videla iba blížiacu sa Victoriu, ktorá zachytila môj pach a má namierené do New Hampshire. V momente bola Alice pri mne a Jasper dorazil v závese za ňou.

„Kedy?“ vrhol som sa na ňu s otázkou ledva stačila prísť.

„Neviem to presne,“ pokrútila hlavou a snažila si vyčistiť myšlienky. „V blízkom čase.“

Jasper to hneď pochopil. „Victoria?“

Alice mu prikývla a potom sa znova pozrela do budúcnosti. Znova tá istá vízia, nič konkrétne.

„Mal by som dať vedieť doma. Nech sa pripravia,“ povedal Jasper. Potom pohľadom švihol k Belle. „Ako to zariadime?“

„Bella pôjde k nám,“ rozhodol som. Viem, že sa jej to nebude páčiť, ale bude sa musieť podrobiť.

„Vieš, že nebude súhlasiť.“ Jasper si bol istý tým, ako Bella zareaguje. Navyše ho prenasledovala predstava človeka u nás doma. Znova.

„Nemá na výber.“ Tentoraz rozhodla Alice nekompromisne. Vedela, že sa Bella bude hnevať, ale aj tak musí ísť k nám. Len u nás bude dokonale chránená.

„Dobre.“ Bolo rozhodnuté. „Vy choďte povedať ostatným čo sa deje a ja sa postarám o Bellu.“

Alice aj Jasper prikývli a ja som sa otočil a odišiel smerom k Bellinému internátu. Tam na ňu počkám kým nepôjde do práce a potom ju odveziem k nám domov. Nebudem mať čas protestovať.

Pozorne som sledoval každý jej krok, až kým nezašla bezpečne do svojho bytu. Čakal som asi hodinu, kým vyšla a sledoval som ju, ako šla k svojmu autu. Rýchlo som skontroloval parkovisko, nikto kto by si všimol, že sa pohybujem ako raketa tam nebol, a tak som sa v momente, keď Bella nastúpila do svojho Fordu, rozbehol a zastavil som až pri nej. Bella nestihla reagovať, keď som ju odsunul od miesta vodiča a sám si sadol za volant.

„Čo to... čo to robíš?“ rozzúrila sa, keď si všimla, čo mám v pláne. Snažila sa odtlačiť moje ruky od volantu, ale ani s nimi nepohla.

„Beriem ťa do bezpečia, Bella.“ Nečakal som, kým začne znova hovoriť a vyštartoval som z parkoviska.

„Čože? Kam ma berieš? Nie. Ja musím ísť do práce!“ Kričala na mňa a bola v tvári červená od hnevu.

„Beriem ťa k nám domov. Tam ti všetko vysvetlíme. Bella, ver mi, že to robím pre tvoje dobro. Prosím, neprotestuj.“ Chvíľu sa ešte mračila, ale potom uznala, že je zbytočné akokoľvek sa so mnou naťahovať, a tak si zložila ruky na prsia a premiestnila svoj pohľad zo mňa na predné okno auta.

Atmosféra v aute bola zvláštne napätá. Ani jeden sme nehovorili a obaja sme boli nervózni. Bella si začala hrýzť necht na palci a ja som každú chvíľku blúdil pohľadom k nej.

Musel so to ticho prerušiť. „Nechceš zavolať do práce, že neprídeš?“ Bella akoby sa prebrala a rýchlo sa otočila ku mne.

„Myslím, že je to zbytočné. Som si istá, že ma rovno vyhodia. Za posledný mesiac som vymeškala toľko dní, že pochybujem, či sa tam ešte niekedy budem môcť vrátiť.“ Ale aj tak vytiahla z vrecka mobil a vytočila číslo.

„Hm, Mandy, ahoj. To som ja, Bella.“

„Bella, kde zase trčíš? Už si tu mala byť...“

„Prepáč, Mandy. Nie je to moja vina. Pochopím, keď sa na mňa budeš hnevať, ale ver mi, že nemôžem prísť.“ Nahnevane sa na mňa pozrela a znova sa venovala Mandy.

„Čo sa zase deje, Bella? Najskôr neprídeš, lebo si tvrdila, že sa necítiš dobre, potom z toho je zápal pľúc a nakoniec nejaký ďalší záhadný dôvod...“

„Mrzí ma to.“

„Bella, nemôže sa to opakovať donekonečna. Keď budeš stále vynechávaš prácu, tak za teba nájdu náhradu.“

„Niečo s tým urobím,“ sľúbila Bella a vrhla po mne ďalší nevrlý pohľad.

„To by som bola rada. Tak sa maj, Bella.“ Mandy reagovala dotknuto a položila to.

„Dúfam, že máš na toto dobrý dôvod,“ zavrčala Bella.

„Bella, nechcem ti spôsobovať problémy. Keby nešlo o tvoje bezpečie...“

„Povieš mi už konečne, o čo tu ide? Už mám tých vašich hier na ochrancov plné zuby.“

Konečne sme boli pri nás. Všetci boli doma, dokonca aj Carlisle, a čakali na nás. Alice im už všetko vysvetlila.

„Hneď sa to dozvieš.“

Autor: LuMo12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 11. kapitola: