Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tí praví 4. kapitola

16.05.2011 (21:30) • leacullenfun • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1263×

Kapitola štvrtá: Pomoc alfy

Preklínal som všetko. Od toho sprostého dedičstva, cez hlúpe pravidlá, a pár nadávok sa v mojej hlave objavilo aj na účet svorky, pričom oni jediní chápali, čím si prechádzam. A to všetko len pre jednu zlomenú osobu, ktorej som sľúbil, že budem pri nej a i tak som ju zranil. Jej smútok ma strašne ničil. A o to viac, že som ho spôsobil ja. Nie som o nič lepší, ako tá zlatooká pijavica, ktorá jej pomotala hlavu. Ale, čo iné som mohol robiť? Som nebezpečný netvor. Stačí mi trochu nervozity a hnevu a miesto môjho pravého ja by pred Bellou stál besný a nebezpečný vlk. Keby sa jej malo stať niečo podobné ako Emily, tak by som neprežil. Ale na túto stránku veci som radšej nemyslel, vzhľadom na to, že mi do hlavy vidí Sam, vodca svorky. Vzal si so mnou hliadku, aby mi pomohol upokojiť sa. Ale vôbec mi to nepomáhalo. Nikto z nich sa nemusel vzdať blízkej osoby len preto, čím je. Teda tým, čím som teraz ja.

„Skús myslieť na niečo iné,“ povedal Sam s prosbou v hlase. Už som sa chystal naň zvriesknuť, že si so mnou potom nemal brať hliadku, ale jeho tón hlasu pri ďalšej, i keď krátkej, vete ma zarazil.

„Pomáha to,“ povedal to takým zmierlivým tónom plným skúseností s podfarbením nevysloveného trápenia. Jednoducho ako alfa. A ja som hneď vedel, kedy sa cítil podobne, ba horšie ako ja.

Medzitým som si všimol, že spomalil a miesto toho, aby bežal vpred, ako sa na vodcu patrí, tak mi bežal po boku. Teraz, keď zo mňa opar hnevu a zúfalstva kvôli Belle trošičku opadol, som si uvedomil, že vždy, keď pomyslím na Emily, sebou nepatrne šklbne a v hlave sa mu objavia výčitky. A i tak ma neupozornil, aj keď na to mal právo. Nezaslúži si tým znova prechádzať. Som to ja ale nevšímavý idiot. Prečo všetko v poslednom čase kazím? V jeho hlave sa mi po tejto myšlienke objavilo zmierenie.

Snažil som sa poslúchnuť Samovu radu, a tak som sa radšej zameral na beh a inštinktívne som zrýchlil. Snažil som sa vnímať všetko naraz. Mäkkú rozmočenú lesnú pôdu pod nohami. Šuchot lístia. Tú úžasnú voľnosť a radosť, ktorá na chvíľu prekryla môj zármutok a zaplavila mi celé telo. Dokonca i zver, ktorá sa nám inštinktívne snažila vyhnúť. Nad tým som sa pousmial. Vážne robia dobre.

Vtom som zacítil nový pach, pri ktorom sa mi naježila srsť na krku. Bol to taký hnusne sladkastý pach, ktorý ma štípal v nose a ja som vedel, čo to znamená. Opäť som zvýšil rýchlosť, ale tento raz nie pre pocit slobody a uvoľnenia, ale z povinnosti. Tu nebolo nad čím rozmýšľať. Pijavica. Vďaka nim som sa začal meniť. Zaslúžia si pomstu. I za Bellu, pre tú zlatookú pijavicu.

„Jacob!“ zahrmel Samov vodcovský hlas v mojej hlave, a tým ma opäť dostal pod kontrolu, no tento raz kôli loveckého ošiaľu. Už druhý raz som sa neovládol.

„Choď z tejto strany a zamestnaj ju. Ja jej zablokujem cestu a budem ti kryť chrbát!“ Nad týmto som sa zarazil. On bol alfa. On mal právo prvého útoku a okrem toho, ja som bol neskúsený nováčik. Na moju nevyslovenú otázku sa mi okamžite objavila aj odpoveď.

„Snáď ti to pomôže trochu sa uvoľniť," povedal s pomysleným povzdychom. Keby sme teraz neboli v takej závažnej situácii, tak by som naňho vďačne skočil a oblízal ho. Sam sa tej predstave zasmial a zrýchlil, aby mohol prípadne zaútočiť, keby sa mi niečo nepodarilo. V jeho hlave vírili starosti o mňa. Teraz, keď som sa nad tým zamyslel, tak sa aj u mňa objavil podtón neistoty, ale ten zmizol v tom okamihu, keď som si pomyslel na Bellu. To bude za ňu.

Vtom som z lesa začul srdcervúci výkrik, po ktorom ma obliala studená vlna strachu. Mal som čo robiť, aby som ja sám nezvrieskol, teda v tejto podobe nezavil. Ten výkrik totiž patril Belle.

Autor: leacullenfun (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tí praví 4. kapitola :