Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 33. kapitola

01.06.2011 (19:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 5570×

Bella:

Od svadby ubehol už mesiac. Edward ma doslova rozmaznával. Mala som pocit, že som jediným naplnením jeho dní. Nepohol sa odo mňa. Nevadilo mi to, práve naopak. Užívala som si pozornosť svojho manžela plnými dúškami.

Cullenovci sa už dlhší čas zamýšľali nad tým, že sa odsťahujeme. Mne to bolo vlastne jedno, hlavne, že som bola s Edwardom. Snažili sa ma zapojiť do rozhodovania, ale ja som sa hlasovania stále zdržiavala. Edward chcel, aby som s nimi nastúpila niekde na školu. Nikdy som do školy nechodila a musím sa priznať, že sa mi táto možnosť celkom páčila.

„Nastúpi na školu na jeden rok, a potom sa budeme zase sťahovať?“ opýtala sa Rose. Rose bola jediná, ktorá ma z môjho súkromného raja v náručí manžela dokázala znova vhodiť do nie veľmi priaznivej reality. Okamžite som si spomenula na Ara a na jeho podmienku. Edward na Rose zavrčal, no ja som sa postavila na jej stranu.

„Rose má pravdu. Dali nám dva roky a čas rýchlo letí. Mali by sme sa skôr presťahovať niekde veľmi ďaleko od ľudí,“ povedala som vážne.

Edward skrivil tvár. Niekedy som mala pocit, že zabúda na to, čo sa musí stať. Ja som sa s tým začala postupne zmierovať. Keď som žila v kruhu týchto milujúcich sa bytostí, pochopila som, že neexistuje krutosť a surovosť, ku ktorej vás predurčuje to, čím ste. Aj keď ste netvorom, ako je upír, môžete si vybrať cestu, ktorou pôjdete. Nemusím zabíjať a ubližovať len preto, že sa stanem upírom. Plne som si to uvedomovala a to ma vedelo svojim spôsobom upokojiť.

Bolo mi jasné, že sa musí celá rodina obetovať len kvôli mne. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale vedeli sme, že to bude ťažké už od začiatku. Padlo rozhodnutie a všetci sa zhodli na Aljaške.

Edward a Carlisle odišli vybrať vhodné miesto a ja som zostala so zbytkom rodiny doma. Ani Edward a ani ja sme sa neradi lúčili, ale chcel mať istotu, že to bude vhodné prostredie aj pre človeka. Predsa len ním ešte chvíľu zostanem. Lúčili sme sa celú noc a samozrejme to nezostalo bez Emmettových poznámok. Skoro ráno vyrazili. Edward bol komický, ako dával svojim sestrám a mame inštrukcie, ako sa o mňa starať. Miestami to bolo aj trocha trápne.

Edward nebol preč ani dva dni a ja som sa ho už nevedela dočkať. Chýbal mi. Bola som na neho naviazaná. Chýbala mi jeho prítomnosť, jeho dotyk a pohladenie. Večer som sa necítila dobre. Esme si to svojim ostražitým zrakom všimla.

„Mala by si si ísť ľahnúť, zlatko,“ šepla a priložila mi ruku na čelo.

„Je mi dobre. Chýba mi len môj manžel,“ povedala som zahanbene. Alice sa zasmiala.

„Je chorá láskou,“ zaspievala uvoľnene.

Esme mi urobila teplú polievku a ja som sa zahrabala do perín. Ráno som sa však cítila ešte horšie. Bola som naozaj chorá. Celé telo ma bolelo a žalúdok som mala ako na vode. Esme chcela zavolať Carlisleovi, ale to som rezolútne odmietla. Nechcela som Edwarda a Carlislea stresovať nejakou bezvýznamnou virózou.

Alice vyplienila miestnu lekáreň a doniesla toľko vitamínov a liekov, až mi skoro vypadli oči. Zostala som v posteli a vzala si nejaké vitamíny. Na druhý deň mi bolo trocha lepšie, ale len do raňajok. Len čo som sa najedla, prišlo mi zle, a tak som ďalší deň strávila v posteli. Vtedy sa Alice ukázala ako najväčší zradca a zavolala Edwardovi. Trvalo mi celé hodiny, než som ho upokojila. Príšerne sa o mňa bál a ja som sa už pomaly začala tešiť na obdobie, až budem upír. Môj manžel sa možno prestane tak veľmi báť a dá mi viac voľnosti. Trval na tom, aby som nevyšla z postele a brala vitamíny. Súhlasila som a s úľavou položila.

Alice pribehla a previnilo klopila oči.

„Zbytočne si ho vystrašila. Mám len virózu. Ľudia bývajú často chorí,“ pretočila som oči a zahrabala sa pod prikrývku. Alice sa len zasmiala.

„Ak by som mu nedala vedieť a vrátil by sa, to by bolo rodeo. Nedokážeš si predstaviť, ako by vyvádzal,“ usmiala sa a ľahla si vedľa mňa. „Na Aljaške je prekrásne. Bude sa ti tam páčiť,“ dodala. Ja som vedela, že sa mi tam bude páčiť. Idem tam predsa s manželom a rodinou.

Ani po ďalších troch dňoch som sa necítila lepšie. Bola som slabá a malátna. Raňajky skončili zakaždým v záchode. Cítila som zvláštne tŕpnutie v podbrušku. Bolo to jemné trhanie a napätie. Začala som sa obávať, no radšej som mlčala, lebo Cullenovci by boli schopní obrátiť celé Forks hore nohami a Alice by zas volala Edwardovi.

Aj dnes sme spolu volali a ja som ho po telefóne ubezpečovala, že mi je oveľa lepšie. Šla som do kúpeľne a sadla si na okraj vane. Zase ma trocha pobolievalo brucho a tak som si opatrne vyhrnula košeľu a prešla prstami po nepnutej pokožke. Postavila som sa pred zrkadlo a tupo na seba pozerala. Okrem toho, že som mala pod očami tmavé kruhy, sa moje brucho zvláštne zväčšilo. Myslela som najprv, že je to spôsobené tým, že som chorá, ale toto nemalo s chorobou nič spoločné. Cítila som sa inak. Nepripadala som si chorá. Bol to zvláštny pocit hlboko vo mne. Začala som sa obávať, no zároveň som cítila, že to, čo sa so mnou deje, nie je zlé.

Nikomu som nič nepovedala a večer som si, ako vždy, ľahla do postele. Netrvalo dlho a spala som.

Zobudil ma zvláštny pocit. Otvorila som oči a chvíľu sa snažila zaostriť do tmy. Môjho čela sa v sekunde dotkla studená ruka a po chvíli som na perách ucítila jemný tlak. Okamžite som spoznala vôňu a chuť svojho manžela. Vpila som sa do bozku a nadšene ho stiahla na svoje telo. Edward sa len tichučko zasmial a pokračoval v láskaní môjho tela. Kĺzal mi rukou po boku a nežne mi prebehol po bruchu. Zrazu ustrnul a prudko sa odtiahol. Zasvietil svetlo a ja som zaklipkala očami. Chvíľu trvalo, kým sa môj zrak prispôsobil. Edward vyzeral dosť vyplašene.

„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa nechápavo.

„Ja neviem. Povedz mi ty,“ šepol a díval sa na moje brucho.

Košeľu som mala vyhrnutú a nechápavo som omotala ruky okolo miesta, kde sa ak uprene díval a prešla mnou vlna bolesti. Rýchlo som sa na seba pozrela. Na pokožke som mala niekoľko modrín. Boli zvláštne, akoby vychádzali z môjho vnútra a presvitali cez kožu navonok. Netušila som, ako som k ním prišla. Doposiaľ som necítila ani bolesť, až teraz. Opatrne som si prezerala tie nepravidelné mapy a mala som pocit, že pod očami tmavnú. Edward sa ku mne rýchlo sklonil a snažil sa odtiahnuť moje ruky, aby sa mohol lepšie pozrieť.

„Zavolám Carlislea. Musí sa na teba pozrieť.“ Znel dosť vystrašene. Ja som však už trocha tušila, čo so mnou je. Jednoducho som to cítila.

32. kapitola - 34. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 33. kapitola: