Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 5. kapitola

03.10.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 61× • zobrazeno 8378×

Edward:

Moja sestra odviezla Bellu a keď sa vrátila, pustila sa do mňa ako sršeň a nebola sama. Rose jej statočne sekundovala a ani Carlisleovi sa moje rozhodnutie, ísť s Bellou na rande, nepáčilo.

„Ako si to vôbec predstavuješ?“ prskla Rose. „Vážne nepotrebujeme žiadne problémy.“ Pretočil som oči a pozrel na Alice, že sa ma hádam zastane.

„Nehnevaj sa, Edward, ale to bolo poriadne hlúpe,“ štekla Alice.

„A čo som mal urobiť? Pozvala ma na rande a prišlo mi jej ľúto,“ šepol som na svoju obranu nesmelo.

„No skvelé. Takže ty si ju len nechcel raniť odmietnutím?“ Rose sa začala nahnevane smiať.

„Nie. Chcel som ju pozvať. Ak by som nemal taký problém s jej krvou, pozvem ju už dávno. Páči sa mi,“ povedal som odvážnejšie, čo vyvolalo pozornosť aj mojej matky. Esme sa zjavila vo dverách a neprítomne sa usmiala.

„Tá malá Bella sa ti vážne páči?“ opýtala sa zvláštnym potešeným tónom.

„Veľmi sa mi páči. Priťahuje ma. Tak to cítim.“ Alice razom zmäkla, no Rose prskala ešte viac.

„Upírovi sa páči človek. To si tu snáď zo mňa strieľate.“ Schmatla ma za tvár a pritiahla ju k tej svojej asi na dvadsať centimetrov. „Bella je č... l... o... v... e... k,“ vyhláskovala.

„Všimol som si,“ povedal som sucho a vymanil sa z jej zovretia.

Vrátil som sa do izby, kde ešte stále zostala jej vôňa. Pripadalo mi to neskutočné. Dostávala sa mi pod kožu.

Týždeň v škole prešiel rýchlo. Z práce na biológiu sme dostali, samozrejme, áčko. S Bellou som sa veľmi nevidel. Vo štvrtok sme mali spolu len jednu hodinu a v piatok svietilo slnko. Celý víkend som strávil na love. Tváril som sa, že sa nič nedeje, no myslel som na zajtrajšok vlastne neustále. Nebol som si istý, či sa teším alebo desím toho rande. Bolo mi jasné, že to bude bolieť a všemožne som dúfal, že len mňa. Nerád by som jej akokoľvek ublížil. Alice vymyslela, že pôjdeme do mesta a ona a Jasper pôjdu s nami. Môjmu bratovi sa to veľmi nepáčilo, no jeho dar by mi mohol celkom pomôcť.

Od pol noci som stál pred skriňou. S ničím, čo tam bolo, som nebol spokojný. Teraz by sa mi zišla tá bunda, v ktorej som nechal zabalenú Bellu. Nakoniec som vybral tmavomodrú košeľu, tmavé džiny, sivé sako a sivý kabát. Od rána som bol roztržitý. Prišli sme pred školu. Na parkovacom mieste pri lavičkách už stála tá Bellina rachotina. Obišiel som to auto a musel som pokrútiť hlavou. Celý pravý bok bol preliačený a farba bola zlupnutá až po plech.

„Zas to niekde škrtla.“ Zasmial sa Emmett za mojim chrbtom.

„Dúfam, že je v poriadku,“ šepol som a povzdychol si. Tretiu hodinu som mal s Alice a Bellou. Už keď som vchádzal do dverí učebne, ucítil som jej vôňu. Sedela pri Alice a opierala si hlavu o ruky. Čelo jej zdobila malá náplasť a na očiach mala prehnane veľké slnečné okuliare. Natočila hlavu ku mne a ja som sa pokúsil o úsmev. Znova sa mi podarilo len niečo pokrivené.

„Ahoj,“ povedal som, keď som prechádzal okolo. Bella sa nervózne pomrvila.

„Ahoj,“ pípla a líca sa jej jemne začervenali. Sadol som si do svojej lavice. Bella sa natisla k Alice.

„S Edwardom sme sa na dnes dohodli na tom, že pôjdeme na kávu, ale mám pocit, že zabudol alebo sa z toho chce elegantne vyvliecť,“ pošepla jej do ucha. Alice sa napriamila.

„Prečo myslíš?“ opýtala sa jej moja sestra.

„No, vyhýba sa mi a vôbec sa so mnou nebaví.“ Mykla rozkošne ramenami.

„Veď ťa pozdravil,“ prehodila Alice akoby nič a dobre sa v mysli bavila.

„Aha. Čiže, ak so mnou nabudúce prehodí viac než jednu vetu, tak si pôjdem vybrať svadobné šaty.“ Alice sa začala bláznivo smiať. Sčasti to bolo spôsobené Bellinou poznámkou a sčasti tým, že som už stál nad nimi. Bella zodvihla hlavu a rozpačito sa usmiala.

„Chcel som sa len opýtať, či to dnes platí.“ Alice sa smiechom celá otriasala. Bella sucho prehltla.

„Asi by sme to mali odložiť,“ povedala zvláštnym tónom. Chcel som, aby jej bolo jasné, že sa z ničoho nechcem vyvliekať.

„Prečo? Tešil som sa.“ Pozrel som na Alice, ktorá sa nie a nie upokojiť.

„No, myslím, že by sme to mali predsa len odložiť,“ šepla a pomalým pohybom si zložila okuliare. Pohľad zaprela do lavice a ja som šokovane pozeral na modrofialovú modrinu pod jej pravým okom. Vyzeralo to naozaj zle.

„Čo sa ti...“ Natiahol som ruku a končekmi prstov som sa dotkol jej líca. Bol to neuvážený pohyb. Neviem prečo som to urobil, ale bol to automatický a podvedomý čin. Bella vyvalila oči.

„To je na dlhé vysvetľovanie,“ šepla.

„Tak mi to porozprávaš pri káve. Alice a Jasper pôjdu s nami. Dúfam, že nevadí,“ povedal som uvoľnene a usmial sa.

Po škole som ju čakal pri aute. Nervózne som prešľapoval z nohy na nohu. Alice s Jasperom sa ku mne postavili. Jasper na mňa použil svoj dar a trocha ma upokojil. Bella k nám po chvíli prišla a všetci spolu sme šli do mesta. Sedela vzadu s Alice, a tak som sa mohol lepšie sústrediť na jazdu. Zaparkoval som v podzemnej garáži a šli sme do obchodného centra. Len čo moja sestra zbadala vysvietené výklady obchodov, prebudil sa v nej démon. Zaleskli sa jej oči a prosebne na mňa pozrela.

„Skočím len do pár butikov a prídeme za vami.“ Zubami zhrýzala svoju spodnú peru. Pozrel som na Bellu, ktorá sa momentálne tvárila akoby tu ani nebola.

„Dobre. Tak si to uži.“ S Bellou sme šli do najbližšej kaviarne. Odsunul som stoličku a čakal, že si moja spoločníčka sadne, no ona sa nervózne obzerala.

„Sadnime si radšej tamto.“ Ukázala smerom k stolu, v rohu kaviarne. Prikývol som a prešiel k stolíku, kde som znova odsunul stoličku.

„Vieš čo? Tamto to bude lepšie.“ Šla na opačnú stranu a ja nechápavo za ňou. Znova som odsunul stoličku.

„Nie. Radšej...“

„Bella, s čím máš problém? Ak ti táto kaviareň nevyhovuje, môžeme ísť inam.“ Nechcel som znieť nahnevane, veď o nič nešlo, ale asi to tak vyznelo, lebo si Bella bez slova sadla a ja oproti. Bol som podráždený, ale nie kvôli nej. Teda, kvôli nej. Dráždila ma jej vôňa a rytmický tlkot jej srdca. Chvel som sa pri predstave, že by som sa mohol dotknúť jej pokožky. Rád by som zaplietol prsty do jej vlasov a pohltil sa do ich vône. Bella si roztržito zložila okuliare.

„Tamto by všetci videli to oko.“ Ukázala na prvé miesto, kde som si chcel sadnúť. „Tamto je nad stoličkou televízia a tiež by sa tam všetci dívali a tu je hneď výklad. Uvidia ťa so mnou a pozri, ako vyzerám.“ Žalostne si pritlačila ruky na tvár. Ona si ani neuvedomovala, aká je roztomilá.

„Nie je to také zlé,“ zaklamal som. Bella sa pousmiala. Prišla čašníčka a len čo pozrela Belle do tváre, stuhla. Sucho prehltla.

„Donesiem niečo?“ opýtala sa pridusene.

„Kávu a ríbezľový džús.“

„Mne tiež kávu a minerálku.“ Usmial som sa na čašníčku, ale tentokrát to nemalo ten efekt, ako bežne. Čašníčka sa znechutene otočila. Dosť ma to prekvapilo. Bella sa pousmiala.

„Udrela som sa dverami. Znie to divne, ale je to pravda.“

„A to čelo?“ Pozrel som na malú náplasť. Bella si po ňom prebehla prstami.

„Newtonovcom som zlikvidovala plot a udrela som sa do stĺpika dverí. Dosť to krvácalo, ale nebolo potrebné to zašiť.“ Keď spomenula krv, v ústach sa mi nahromadil jed. Nervózne som sa zachvel. Okamžite reagovala na môj výraz.

„Tiež neznášaš krv?“ opýtala sa súcitne. Moju grimasu si vysvetlila ako odpor. Pousmial som sa.

„Presne tak.“ Prikývol som. „To oko ma fakt mrzí,“ šepol som vo chvíli, keď čašníčka priniesla kávu. Tá žena si myslela, že som ten monokel urobil Belle ja. Považovala ma za totálneho chrapúňa. Povzdychol som si. Bella si vzala džús a rýchlo pritisla pohár k perám. Natiahol som sa po cukor a Bella urobila rukou ten istý pohyb. Namiesto cukorničky chytila moje prsty. Hneď ma pustila a ospravedlňujúco sa usmiala. Posunul som jej cukorničku a ona ju neobratne prevrátila, aby si nasypala cukor. Vtedy som si všimol, že je závit povolený. Prudko som vyštartoval rukou v nádeji, že to ešte chytím. Bella sa zľakla a celá nadskočila. Cukor sa rozsypal po celom stole a na dôvažok si svoj ríbezľový džús vyliala do výstrihu. Zostala zarazene sedieť a ja som zostal šokovane hľadieť na jej mokré tričko. Kvapky džúsu jej stekali po hrdle a tratili sa na jej prsiach. Bella sa ani nepohla, len jej oči začali pomaly vlhnúť. Schmatol som obrúsok a podal jej ho. To už bola pri nás aj čašníčka a utierala stôl. Z vedľajšieho stolu som vzal ďalšie obrúsky a rozpačito jej ich podal do rúk a ona si ich pritláčala na mokrú hruď.

„Ja som na vine. Hrozne ma to mrzí, Bella. Všimol som si, že je ten cukor povolený a chcel som to chytiť, ale zľakla si sa.“ Rýchlo som si vyzliekol sivé sako a prevesil ho Belle cez ramená. Zapla si gombík na hrudi a mlčala. Požiadal som čašníčku o novú kávu a džús.

„Nič strašné sa nestalo,“ povedala nakoniec a mne odľahlo. Našťastie sa k nám po chvíli pridala aj Alice a Jasper. Ako prvé im Bella vysvetlila, prečo sedí v mojom saku a obaja sa dobre bavili. Rozprávali sme sa o hlúpostiach. Hovorila hlavne Alice a ja som mal čas plne si užiť vôňu tej hnedovlásky. Po pol hodine som si vypýtal účet. Čašníčka doniesla blok a položila ho na stôl. Moja peňaženka zostala v saku a tak som sa rozpačito usmial. Alice s Jasperom už zdvíhali tašky s Alicinim nákupom.

„Bella, mám v saku, v pravom vrecku peňaženku,“ šepol som. Bella siahla do vrecka a pohotovo mi ju podala. Niečo spadlo na zem, ale ja som tomu nevenoval pozornosť. Zaplatil som a nechal čašníčke aj poriadne sprepitné. Bella sa zohla a zdvihla to, čo s mojou peňaženkou vytiahla z vrecka. Celá sčervenela a šokovane sa na mňa pozrela. Nechápavo som jej pozrel do rúk a vyvalil som oči aj ja. Držala v ruke balíček prezervatívov. Jasper spozornel a potom mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Pretočil som oči. To musel byť Emmett. Bella v sekunde strčila balíček späť do vrecka a sako si vyzliekla. Podala mi ho a obliekla si svoj kabát. Cítil som sa ako totálny idiot. Na prvom rande mi z vrecka saka vypadnú prezervatívy. Len čo prídem domov, zabijem Emmetta.

4. kapitola - 6. kapitola

Chcem sa vám poďakovať, že ste za poviedku hlasovali a len vďaka Vám sa umiestnila na úžasnom 5. mieste. Nemohla som tomu uveriť. Ďalšia kapitolka preverí Edwardove ochranárske schopnosti a budem sa s ňou ponáhľať. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 5. kapitola: