Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život - 8. kapitola

13.02.2010 (20:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1765×

8. kapitola

Prišli sme na parkovisko a pred nákupným centrom už stáli všetci nastúpení. Emmet a Rose sa hneď na seba hodili a pobozkali sa, Jasper a Alice sa chytili za ruky a usmiali sa na seba a Ben a Angela sa tiež chytili za ruky. Obrátila som svoj pohľad na Edwarda a naše oči sa stretli a vpíjali sme sa do seba. Usmial sa mňa a oči mu pri tom žiarili. Mne srdce poskočilo a vynechalo jeden úder. Ešte viac sa usmial a ja som mu úsmev opätovala. Iba zakrútil hlavou a mávol rukou. Zamierili sme do odchodov. Chalani sa s nami rozlúčili, že za chvíľu sú späť a my sme zapadli do prvého butiku. Hneď ako sme vošli, predavačke zasvietili oči.

„Dobrý deň slečny Cullenové. Čo pre vás môžem urobiť?“ S Angelou sme na seba pozreli a hneď sme svoj pohľad venovali dievčatám. Ja som mala v očiach otázku. Rosalie sa venovala predavačke a hovorila jej čo chceme.

„Ale no tak dievčatá. Veď sme museli zistiť aký tu majú výber keď sme sa tu nasťahovali. A nevedeli sme, že sa skamarátime a budete tu chodiť s nami. Tak na to zabudnime a poďme nakupovať.“ Pozrela na nás Alice a nemo prosila o odpustenie. Ja som sa iba zasmiala a zakrútila hlavou.

Alice a Rose boli šialené v nakupovaní. Rozbehli sa medzi stojany ako tornáda a už Angele a mne hádzali kopu oblečenia a tlačili nás do kabíniek. Ani sme nestihli protestovať. Keď som bola v kabínke, pozrela som sa na cenovku. Angela urobila asi to isté, lebo začala hromžiť, že či sú normálne, že je to také drahé. Ja som sa k nej pridala a vyšla som z kabínky a všimla som si, že Angela urobila to isté tesne za mnou.

„Ale no tak dievčatá. Veď si ich len vyskúšate. Za to sa neplatí. Aspoň zistíte aké strihy a farby vám pristanú.“

Začala namietať Rose a aj s Alice nás tlačili naspäť nech si to vyskúšame. S Angelou sme na seba hodili zúfalý pohľad a zapadli sme do kabínok, aby sme si vyskúšali tie kopy, ktoré nám tu tie dve nahádzali. Obliekla som si nejakú hodvábnu blúzu so širokými rukávmi a rôznym vzorom a k tomu modré rifle. Vyšla som von a čakala na kritiku od Rosalie a Alice. Obe na mňa pozreli s nie veľmi nadšeným výrazom a hneď zakrútili hlavami, že nie a tlačili ma naspäť. Keď som si to oblečenie vyzliekla počula som ako chvália Angelu. Neodolala som a musela som vystrčiť hlavu z kabínky, aby som videla čo si obliekla. Mala na sebe biele šaty po kolená, na ramienka so sukňou do áčka. Vyzerala v tom úžasne.

Pekne v tom vynikla jej tmavšia farba pleti. Ako som jej to povedala a zaliezla naspäť, lebo ma Alice skoro zabila pohľadom. Toto obliekanie a vyzliekanie sa opakovalo niekoľko krát. Vznikli dve kopy. Jedna Angelina a jedna moja. Predavačka len odnášala veci, čo sa Alice a Rose nepozdávali a nosila ďalšie, aké jej tie dve povedali. Nakoniec som vošla s posledným kúskom oblečenia. Boli to modré šaty na ramienka. Jednoduché. Veľmi sa mi páčili. Až ma mrzelo, že si ich nemôžem kúpiť. Ale nevadí. Vyšla som z kabínky a zistila som, že už prišli aj chalani z svojich nákupov. Sedeli na stoličkách hneď pri kabínkach. Alice a Rose sedeli na Emmetovi a Jasperovi a Angela sedela pri Benovi a držali sa za ruku. Asi si už všetko vyskúšala. Edward zdvihol hlavu a keď ma zbadal, v očiach sa mu objavili iskričky a zdalo sa mi, že sa mu vo tvári mihla túžba. Alice vyskočila a hneď bežala ku mne a pochodovala okolo mňa a bola z toho nadšená.

„Bella nechceš sa so mnou vzdialiť? Vieš o tom, že vyzeráš v tých šatách úžasne? Zlatko, asi ťa kvôli Belle nechám. Teda nemôžem za to, ale vyzerá parádne.“ povedal Emmet a hneď od Rose dostal po hlave. Všimla som si, že Edward ho tiež prebodáva pohľadom. Ostatní sa smiali a Rose sa na mňa pozrela a neisto sa usmiala. Ja som ešte stále sledovala Edwarda. Asi cítil ako na neho hľadím, lebo otočil na mňa pohľad a usmial sa.

Vyzliekla som si znova šaty a vyšla som z kabínky. Alice a Rose do nich vošli so svojím oblečením a za chvíľu obe vyšli. Alice na sebe mala dlhé čierne šaty s odhaleným chrbtom. Vyzerala v tom prekrásne. Ale Rosalie mala červené šaty dlhé po kolená s hlbokým výstrihom.

„Láska beriem svoje slová späť.“ Povedal Emmet a vrhol sa na ňu a ťahal ju do kabínky.

„Emmet prestaň, lebo mi ich zničíš.“ Rose sa snažila tváriť vážne, ale nešlo jej to. Smiala sa spolu s nami. Emmet ju teda nechal, ale v tvári mal výraz ako malé dieťa, ktorému rodičia zoberú jeho obľúbenú hračku rovno z rúk. Dievčatá sa znova išli prezliecť. Boli sme tam asi ešte niečo cez pol hodinu a Rosalie a Alice si vyskúšali kvantum šiat a v každých vyzerali úžasne. Potom zobrali svoje oblečenie a naše a šli k pokladni.

„Počkať. Čo to robíte? My si ich nekupujeme.“ Povedala Angela.

„My vieme. Kupujeme ich my!“Rozhodla Rose a usmiala sa.

„Ale pre vás, nech sme presné.“Dodala ešte Alice.

„Čo? Nie... nie... to v žiadnom prípade!“ Začali sme s Angelou na nich hovoriť.

„Edward, Ben mohli by ste ísť prosím s Bellou a Angelou pred kino? Zatiaľ kým my tu skončíme.“ Sotva to dopovedala, už nás tí dvaja ťahali preč. Keď som si uvedomila, že moju ruku zviera Edwardova chladná a jemná ruka ako mramor začervenala som sa a takmer sa mi podlomili kolená. Cítila som sa úžasne. Zastali sme pre kinom a s Angelou sme sa na nich pozreli, otočili sa im chrbtom a sadli sme si. Trucovali sme. Dohodli sme sa, že s nimi neprehovoríme. Práve keď prišli Alice, Jasper, Rosalie a Emmet sme si povedali, že už nikdy s nimi nepôjdeme nakupovať a že sa  neozveme ani k nim.

„Ale no tak dievčatá. Dohodnime sa takto. My sme vám kúpili oblečenie a jedna z vás zaplatí kino a druha zaplatí večeru na ktorú všetci spoločne pôjdeme, dobre?“ povedala Alice a usmiala sa na nás.

„Tak to sa vážne cenovo priblížime k tomu nákupu. A hlavne keď okrem nás troch nikto iný nebude jesť.“ Povedala som tak potichučky, že som sa ledva ja počula. Ale keď som zdvihla hlavu a videla zarazené pohľady Cullenovcov, začala som pochybovať, že som to vážne zašepkala.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život - 8. kapitola: