Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda 10. kapitola

20.01.2012 (07:00) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1640×

Keď som do seba napchala aj poslednú sladučkú palacinku, s úsmevom som sa otočila na Emmetta.

„Tak môžeme?“ spýtal sa s nadšením v hlase.

„Ešte by som sa išla napiť. To už hádam vydržíš,“ usmiala som sa na neho, ale on už utekal do kuchyne. Niečo tam zarachotilo, a keď sa objavil vo dverách, vyvalila som oči. Blížil sa ku mne a v ruke držal obrovský pohár so slamkou. Keď ho položil na stôl, nakula som dnu a zbadala som, že pohár je plný Coca-Coly.

„To nevypijem,“ obrátila som sa na Emmetta a on sa len zaškeril.

„To máš aj na budúce,“ usmial sa a už mi podával ovládač od PlayStationu a už zapínal hru. Bola to už ďalšia hra, ktorú som s ním dnes hrala.

Začalo sa to hrou Človeče, nehnevaj sa. Musím uznať, ako som sa tej hry bála, tak sa to nesplnilo. Po vynikajúcich vajíčkach a teplom čaji v posteli sme sa pustili do hry. Emmett však nedoniesol obyčajné panáčiky žltej, červenej, modrej a zelenej farby. Kdeže. On musel mať výnimky. Začala som sa smiať, keď zo škatule vybral ružové panáčiky, ktoré mali tvar srdiečka s podstavcom, aby stáli. Hneď si ich zjednal a že nech sa opovážim mu ich zobrať. Ako ďalšie vybral obláčiky s podstavcom, ktoré boli vo farbách dúhy. Ďalšie nasledovali včeličky a ako posledné vybral malé, umelé notebooky. Vybrala som si včeličky a postavila ich do domčeku.

Vtedy do izby prišiel Jasper, že aj on chce hrať. Zobral si obláčiky a postavil si ich do domčeka. Emmett nám rozdal kocky, ktoré vo mne vyvolali ďalší záchvat smiechu. Jedna bola ružová, ktorú si, samozrejme, zobral Emmett, druhá žlto-čierna, ktorú podal mne, ďalšia farebná, tú dostal Jasper a potom celú popísanú malými písmenkami schoval do škatule.

Prvýkrát za život sa mi pri tejto hre podarilo hodiť šestku na prvý raz. Potom som získala ďalšie tri a nakoniec dvojku. Tým som sa slušne posunula dopredu.

„Keď hodím teraz dve šestky a štvorku, tak ju vyhodím,“ započula som, ako si Emmett mrmle popod nos. Len som sa usmiala a pokračovala v hre. Strašne ma bavilo sledovať Emmetta ako sa hnevá, keď ja som mala už tri panáčiky v domčeku, Jasper dvoch a ostatných dvoch v kole a Emmett sa stále nedostal z domčeka. Na ďalší pokus sa mu to podarilo, ale Jasper bol hneď po ňom a Emmett dnes nemal šťastie, pretože ho Jasper hneď vyhodil. Na konci hry vyhral Jasper, ja som bola druhá a Emmett len s jedným panáčikom v domčeku.

Nenechal ma ani oddýchnuť a už doniesol ďalšiu hru. Takto sme si zahrali ešte asi ďalšie tri, keď ma Esme zavolala na obed.

Spravila mi vynikajúce palacinky. Zjedla som ich a teraz som zase sedela s Emmettom na pravej strane a Jasperom na ľavej, prikrytá huňatou dekou a hrala nejaké závodné autá. Samozrejme v tomto boli oveľa lepší ako ja. Tu sa nedalo spoliehať na šťastie, a tak som, samozrejme, skončila posledná.

„To by už stačilo. Teraz si Bellu beriem ja,“ ozvala sa zo schodov Rosalie a ja som si dosť nahlas vydýchla. Len sa zasmiala a kývla na mňa nech idem za ňou. S dekou cez plecia som sa postavila a vydala sa hore schodmi. Nasledovala som Rose do jej izby a s jej kývnutím som sa posadila na posteľ.

„Tak, Bella. Teraz, ak ti to navadí, by som aj ja s tebou niečo podnikla. Dobre? Neprekáža ti to?“ opýtala sa ma a ja som len zavrtela hlavou.

„Samozrejme, že mi to nevadí. Budem rada. Priznám sa, že s Emmettom bolo fajn, ale už toho bolo trošku veľa,“ priznala som jej a natiahla som si skrehnutý chrbát z toľkého sedenia.

„Hej? Nebude ti to prekážať? Tak to som rada. Vieš čo? Daj si dole tú deku a aj tričko. Ľahni si na posteľ a dám ti masáž. Ok?“ opýtala sa ma a ja som len vypúlila oči.

„Ale to nie je nutné,“ snažila som sa, lebo mi to prišlo ako veľa. Nemôžem od nej chcieť, aby mi robila masáž.

„Neprotestuj a poďme. Deň ešte nekončí a aby sme stihli všetko, čo s tebou plánujem, tak musíme začať teraz. Neboj sa. Potom sa budeš cítiť ako znovuzrodená,“ usmiala sa na mňa a ja som teda viac neprotestovala. Stiahla som zo seba deku aj tričko a ľahla som si bruchom na posteľ.

Cítila som, ako si Rose sadla na posteľ a jemne sa dotkla prstami môjho chrbta. Mala studené ruky, a tak mi na koži naskočili zimomriavky. Cítila som, ako mi na chrbát naniesla trošku krému a potom ho začala jemne rozotierať.

Bolo to neuveriteľne príjemne. Jej prsty hladili moju kožu a ona presne vedela, kde ma pritlačiť a akými pohybmi uvoľniť skrehnuté svaly. Pod jej dotykmi som jemne zavrnela a už som iba počula jej smiech.

„Páči?“ opýtala sa, ale v masáži neprestávala.

„Páči? Páči? Je to priam dokonalé. Kde si sa to naučila?“ musela som sa spýtať, lebo ona bola priam profesionálka.

„Kedysi dávno som bola na pár kurzoch a potom už len doma. Som taký čiastočný samouk,“ zasmiala sa a ja s ňou.

„Som rada, že sa ti to páči, ale neboj sa. Ešte sme ani zďaleka neskončili,“ povedala, keď s masážou skončila a ja som protestne zaskučala. Len som sa pretočila na chrbát a jemne sa na ňu usmiala.

„Hneď som tu,“ povedala mi a už vybiehala z dvier. Neubehla ani minútka a ona v ruke držala štyri plátky čerstvej uhorky.

„Čo s tým chceš robiť,“ opýtala som sa, lebo mi nedochádzalo, na čo ich má. Keby ich chce zjesť, tak si prinesie viac, nie? Alebo viac už nemá? No uvidíme. Hádam sa to dozviem.

„Počkaj a uvidíš,“ uistila ma a ja som sa na ňu znovu len usmiala. Dnes som na sa usmievala viac, ako za posledné dva mesiace dokopy. No pravdou je, že posledné dva mesiace som sa nesmiala vôbec.

Zahnala som chmúrne myšlienky, keď sa Rose vrátila z nejakej miestnosti, predpokladám kúpeľne, a v ruke zvierala nejaký krém.

„Poď sem,“ zavolala ma z opačnej strany miestnosti a ja som prišla k nej a k dvom vreciam na sedenie, ktoré mala pri nohách. „Sadni si a zavri oči,“ prikázala mi a ja som ju bez slova poslúchla. Sadla som si na jedno z červených vriec a zavrela som poslušne oči. Nečakala som, že sa mi niečo dotkne tváre, a tak som sa pri nejakom dotyku mykla.

„Prepáč,“ ospravedlnila sa Rose, ktorá sa nado mnou skláňala a na prste mala vytlačenú trošku krému. „Je to maska na tvár. Zabudla som ťa upozorniť. Tak teraz zavri oči a ja ti ju nanesiem na tvár,“ upozornila ma.

„To nič. Len som to nečakala. Už je to okej,“ povedala som jej na jej ospravedlnenie a pokojne zavrela oči.

Teraz som pred tým dotykom neuhla a len som si užívala, ako jej prsty nanášali na moju tvár krém. Keď skončila, niečo jemne studené mi položila na oči. Jedno z toho som chytila do ruky a odokryté oko otvorila. Bola to jedna z tých uhoriek. Druhú som isto musela mať na druhom oku. Začala som sa smiať a to prilákalo Rose, ktorá bola v kúpeľni a podľa masky na jej tvári som usúdila, že si ju bola pred zrkadlo natrieť.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa ma, keď si sadala na vrece oproti mne a v rukách držala zvyšné dve uhorky, ktoré si dá na oči asi ona.

„Keď si sem prišla s tými uhorkami, nechápala som, na čo ti budú. Myslela som si, že si si ich priniesla ako desiatu. Len som sa začala čudovať, prečo len štyri a nie viac. Ešte mi napadlo, že viac už asi nemáte,“ dopovedala som a keby som nemala tú masku na tvári, isto by videla, aká som červená. Bola som červená asi až  na zadku.

Miestnosťou sa rozlial Rosin smiech. Na to do izby vpadla Alice ovešaná asi dvadsiatimi taškami.

„Čo sa to tu deje?“ vybafla na nás a ja som sa ostala na ňu prekvapene pozerať. „Robíte si dámsky večer bezo mňa?“ dodala urazene a vtedy som sa rozosmiala aj ja.

„Prepáč, ale nebola si doma,“ obhajovala sa Rose.

„No hej. Ale nakúpila som všetko,“ usmiala sa.

Vošla do izby a tašky položila vedľa postele. Zobrala jednu z tašiek a pricupitala ku mne.

„Toto je pre teba,“ podala mi to a ja som to opatrne otvorila. Vybrala som z tašky priliehavé nohavice, voľné svetlomodré tričko a jemný čierny svetrík.

„Ehm. Ďakujem. Ale kde si to oblečiem?“ opýtala som sa opatrne.

„No... keď pôjdeš s nami do školy, musíš vyzerať k svetu. Nie to, čo máš. Teraz ťa na nákupy vytiahnuť nemôžem, ale keď vyzdravieš, tak ťa pekne oblečieme,“ usmiala sa na mňa a ja som len vyvalila oči.

Našťastie situáciu zachránila Rose tým, že sa teraz nebudeme venovať tomu, aby sme si teraz oddýchli a nie tu plánovať nákupy. Alice sa k nám bez problémov pridala a ja som sa po celej tejto procedúre cítila neuveriteľne. Bolo to krásne. Konečne som strávila deň bez problémov a neuveriteľne som si oddýchla.

„Ďakujem za všetko,“ poďakovala som Rose a Alice a odobrala som sa do svojej dočasnej izby.

9. kapitola :) 11. kapitola

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 10. kapitola: