Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spútané Volterrou - 13. kapitola

Cullenovic auta by K4YOUSH3


Spútané Volterrou - 13. kapitola„Isabella, sadni si!" prikázal mi Aro vlastnícky. Pozrela som na svoje ruky a zistila, že ich mám zaryté v mäse tak hlboko, že keby som bola človek, už mi po nej stekajú pramienky krvi. S tichým syknutím som si vymanila prsty z toho tvrdého povrchu a patrne zmätene podišla ku kreslu, na ktorom sedela Renesmee. Aro zopäl ruky, potom sa napriamil a natiahol ruku. S nestrannou nechuťou som mu ju podala.
Doteraz som neznášala, že jediným dotykom videl všetko, čo som prežila. Každá šťastná spomienka, každý okamih s Edwardom, Jacoba, Cullenovcov. Jamesa, Laurenta a Victoriu, každý dotyk medzi mnou a Edwardom, každé slovo, každá úvaha. Áno, aj to všetko teraz Aro dostával ako na tácke. Nemohla som mu ublížiť, hoci som v podvedomí chcela, moja myseľ mi sama o sebe zakazovala vztiahnuť na neho ruku. Tá pekelná Chelseaina posadnutosť!

Kráčala som chodbou ako na pohreb. Nikto, kto okolo mňa prešiel, si ma buď nevšímal, alebo ignoroval, čo v podstate až taký veľký rozdiel nie je. Mala som ďalšiu hodinu u Ara, ktoré sa poslednú dobu stávali dlhšie a dlhšie. Nedokázala som sa dlhé minúty sústrediť na svoj dar. Nedokázala som sa sústrediť na to, že mám tú embránu rozpínať na ostantnch, hoci by som určite mohla. Aro sa vždy snažil byť lojálny, no nikdy nebol. Po väčšinu posledných dní si ma v podstate len ako bábiku hádzali z Arovej hodiny do tréningu s Felixom a Demetrim, z ktorýxh som sa jednoducho nevedela rozhodnúť, ktorý je horší. Nikdy som totiž nedokázala byť naplno sústredená, keď som stále myslela na ten krpatý hlások v mojej hlave, ktorý mi šepkal - veď počkaj Bella, ešte dvadsaťosem minút a pôjdeš na tréning. Tešíš sa na tie údery a boľavé telo tak ako ja?

Aro to však nevedel pochopiť. Niekoľko krát som sa mu razantne pokúšala vysvetliť, že je to priveľk tlak, a on ma vždy razantne, ale lojálne, odmietol, a moje požiadavky to isté. A o zrušení výcviku, haha, o tom ani nebudem hovoriť. To ma usmernil skôr, než som vôbec otvorila ústa.

Ako som už bola pri dverách, zarazila ma odrazu tá aróma. Okrem Arovho nasladlého pachu tam bol aj slabučký záblesk vôňe Renesmee. Čo tá tu robí?

Napriamila som sa a jednym ladným pohybom trikrát poťukala po dverách.

„Ďalej," ozval sa z miestnosti Arov zastrený hlas. Ako som vošla, prvé čo ma upútalo bol Renesmee sediaca vo vysokom kresle oproti Arovi, jemne sa usmievajúc. Ako ma zbadala, zoskočila z neho a rozbehla sa ku mne.

„Mami, páči sa mi tu," zašepkala mi, keď som ju zovrela v náručí, „všetci sú tu ku mne dobrí," zdôverila sa mi potichu. Strnula som. Čo si neuvedomuje, že zabili Jacoba a ostatných? Jej Jacoba? Nebolo to zvrátené? Svoj údiv som jej znať nedala.

„Nessie, zlatko," ozval sa Aro, čím prerušil našu sekundovú seansu, „choď sa hrať s Jane. S tvojou mamkou musíme byť sami," zašepkal smerom k nej príjemným, presladeným hlasom. Renesmee len kývla a vyprostila sa z môjho zovretia, potom sa otočila na päte a v sekunde zmizla za dverami. Udivene som sa za ňou pozerala.

Pri jej počarovanom pohlade som si však odrazu dala dve a dve dokopy.

„To Chelsea, že?" spýtala som sa Ara priamo, naprosto postrádajúc všetok takt a úctu.

„Nie, Chelsea s tým nemá nič spoločné," odporoval mi, „Renesmee sa tu páči. Sama si ju počula." Významne si poklepal po sánke a ukázal smerom ku dverám. Pokrútila som hlavou.

„Nie," šepkala som si sama pre seba, „nie. To nedáva zmysel," pokrútila som záporne hlavou.

„Isabella, sadni si!" prikázal mi Aro vlastnícky. Pozrela som na svoje ruky a zistila, že ich mám zaryté v mäse tak hlboko, že keby som bola človek, už mi po nej stekajú pramienky krvi. S tichým syknutím som si vymanila prsty z toho tvrdého povrchu a patrne zmätene podišla ku kreslu, na ktorom sedela Renesmee. Aro zopäl ruky, potom sa napriamil a natiahol ruku. S nestrannou nechuťou som mu ju podala. 

Doteraz som neznášala, že jediným dotykom videl všetko, čo som prežila. Každá šťastná spomienka, každý okamih s Edwardom, Jacoba, Cullenovcov. Jamesa, Laurenta a Victoriu, každý dotyk medzi mnou a Edwardom, každé slovo, každá úvaha. Áno, aj to všetko teraz Aro dostával ako na tácke. Nemohla som mu ublížiť, hoci som v podvedomí chcela, moja myseľ mi sama o sebe zakazovala vztuahnuť na neho ruku. Tá pekelná Chelseaina posadnutosť! 

Hodiny boli samé o sebe len dlhé minúty strávené tým, že sa mi Aro hrabal v mysli. Nemohla som sa tomu brániť, konieckoncov to však bolo stále lepšie, než keby sa rozhodol prostredníctvom takej Renesmee vyburcovať môj dar ku konaniu. Teraz ma poznal lepšie, než ja sama seba. Mohol vidieť predpoklady v mojom dare, ktorý na nikoho odtiaľ nefungovali. Napadá mi otázka: Prečo ho stiahol zo všetkých? Ako teraz chce cvičiť môj dar? Zúfalo som sa hrabala vo vlastných myšlienkach a snažila sa ignorovať predpoklad, že aj to, čo práve premietam, on vidí. Tak nefér!

„Máš zaujímavé uvažovanie," zhodnotil, keď mi konečne pustil ruku. Bezducho som prikývla. Nakoniec sa odo mńa odklonil a klesol do kresla.

„Nastali isté koplikácie," začal a spojil si pri tom brušká prstov na ruke k sebe, „s tvojou dcérou," doplnil s pohľadom upretým do mojej tváre. Cuklo mnou.

„Je hádam niečo v neporiadku?" spýtala som sa nervózne. Prikývol a ja som od nervozity zaťala nechty do mäkkého semišového kresla.

„Ten nábytok mám celkom rád," usmernil moje pohyby, „zdá sa, že sa jej stopol fyzický rast," dokončil nakoniec. Chvíľu bolo ticho.

„Chcete vlastne povedať," šepla som potichu, „že... Ale bude ešte rásť, však?" nepokojne som sa otočila k jeho tvári. Len mykol plecami, nevdojak ma musel potajme naštvávať. Načne tému a potom sa tvári. že vlastne nič nepovedal. To je mi ale dokonalý systém, ako komunikovať s ostatnými.

 „To netuším No zdá sa, že sa jej tu páči. Obzvlášť s dvojčatami vychádza lepšie, než som predpokladal. S Jane sa stal výborné priateľky a mám taký dojem, že Alec sa jej dokonca páči," usmial sa jednym kútikom úst. Neveriacky som vypleštila oči.

„Naznačujete mi, že Renesmee o Aleca javí záujem... v romantickom zmysle slova?" Neveriacky som mu pozrela do tváre. 

„Je to len môj dojem. Často na neho myslí. Keď mám však pravdu povedať, skôr áno, ako nie," ukázal ku dverám.

„Niekedy mi klame, až sa práši," usmial sa potmehútsky. Zarazene som ho sledovala.

„Choď, pravdepodobne ťa už čaká," kývol hlavou ku dverám. Len som prikývla, bleskovo sa postavila a v sekunde zmizla za dverami. Renesmee ako predmet diskusie s Arom a jej záujem o vzťahy s dvojčatami mi prišiel prinajmenšom zvláštny. Áno, zaujímavý bol tiež, cez to zvláštny.

Popravde, najradšej by som si nafackovala. Vďaka mne ostane z mojej dcéry rudimentárny jedinec bez Jacobovej maličkosti op svojom boku, ktorý bude najskôr verná priateľka diabolských dvojičiek. Áno, mala som Aleca rada, mala som ho rada ako priateľa, no fakt, že samotný Aro považuje Renesmee za kamošku jeho sestry, bol naozaj fascinujúci. Je tu niekoľko dní. Myslím, že ak niekto povie, že Jane je kamarátka Renesmee, keby to bolhocikto iný okrem Ara, so smiechom si poťukám na čelo a označím ho ako totálneho idiota. 

Vedomie, že Jane má vôbec niekoho, koho volá kamarát, je tak primitívne nepochopiteľný, až je to zvláštne. Lenže Aro to zrejme myslel úplne vážne.

Prešla som niekoľko chodieb, kým som nenašla to, čo som hľadala. Z jedných z mnoha dvier sa ozýval veselý, šťastný smiech. Nessin smiech. Miešal sa však aj s druhým, džavotom hodným tých v deckých hororoch. Bol rovnako decký, lenže narozdiel od Renesminho pôsobil, akoby niekto udrel do hromady sklenených ozdôb na šnúrke, tie o seba jemne narážali a vytvárali nádhernú symfóniu. Odvážila som sa k jemnému zaklopaniu. Nečakala som ani sekundu, kým sa dvere neotvorili. Ku môjmu údivu v nich stála Jane, ktorá keď ma zbadala, úsmev jej jemne zamrzol. 

„Čo chceš?" vyštekla po mne. Nechápavo som sa na ňu pozrela.

„Janey, to je v poriadku," prerušil jej nadutý výraz Renesmin jemný hlások. Spolu s Jane sme k nej v rovnakú chvíľu prekvapene otočili.

„Poď ďalej mami," zašepkala s úsmevom Renesmee. Neisto som sa usmiala.

„Nejdem nevhod?" usmiala som sa na ňu. Pokrútila hlavou, potom si pomaly sadla na malú taburetku a zvedavo sa rozhliadla. 

„Ty nikdy nejdeš nevhod," vzdychla si Jane apaticky, potom podišla k Renesmee a oprela sa o posteľ.

„Izbu máš krásnu, to sa musí," uznanlivo som kývla hlavou k Nessie, „nevieš, čistá zvedavosť, kto ti ju zariadil?" usmiala som sa smerom k nej. Jane odvrátila zrak. 

„Predsa Janey!" vydýchla Ness nadšene. Prekvapene som k nej vytočila zrak.

„Nestojí to za reč," vzdychla si mladá upírka apaticky. 

„Ja si ale myslím, že rozhodne stojí," usmiala som sa smerom k nej. Akoby potlačovala nutkanie pretočiť oči - ach, tak detinská vec - a jemne zavrčala.

 „Nechcem o tom hovoriť," zaťala zuby a odvrátila hlavu. To mi ale nedalo.

 „Jane, prečo si taká? Nič som ti nespravila, som voči tebe lojálna a tolerujem ťa v blízkosti mojej dcéry. Alec ma ešte popohnal, aby som sa s tebou pokúsila spriateliť. Prečo sa potom tváriš, akoby som ti ublížila?" otočila som sa k nej spýtavo. Zvraštila obočie a pozrela na mňa.

„Urobila," šepla jediné slovo, potom sa bez ďalších slov vyplúžila k dverám, otvorila ich a ladne prekĺza preč.

„Neber si to zle, Jane je protivná takmer na všetkých," usmiala sa na mňa Renesmee. Pohľad som jej s miernym úsmevom oplatila.

„Veď ja si to s ňou raz vyriešim, neboj," zašepkala som smerom k nej.

„Ak tu nechceš byť mami, pokojne odíď. Potom môžeš prísť," usmiala sa na mňa chápavo. Prikývla som, jemne ju pohladila po pleci a so smutným úsmevom opustila izbu. 

Popravde som nemala tak narýchlo k tomu, aby som išla preč. Sama som však vedela, že momentálne nie som žiadaná. A momentálne mi to ani nevadilo.

Ako som išla po chodbe, zaznamenala som oproti sebe druhú postavu, ktorá pomaly prechádzala predo mnou. Keď som spoznala úškrnok Demetriho. Jemne som stŕpla, no aj tak nechala svoje nohy ďalej ísť. Chcela som okolo neho prejsť bez výstupov, bez komunikácie. Keď som však už išla tesne okolo neho, pochopila som, že on si nič ujsť nenechá.

Ako sme sa o seba šuchli ramenami, odrazu sa ku mne otočil, zdrapil ma za krk a pritlačil ku stene, až zapukala. Šokovane som na neho pozrela, keď ma rukou zakvačenou na hrdle vytiahol hore na úroveň jeho očí. Ledva som sa špičkami dotýkala zeme a dýchaciu sústavu som mala totálne upchanú. Začala som sa dusiac siapať po jeho ruke, keď sa mu odrazu v očach zablysli tie sadistické ohníčky, ktoré ja už bohužiaľ veľmi dobre poznám.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Spútané Volterrou - 13. kapitola:

 1
10. Ja
07.08.2013 [0:31]

Ale inak veľmi podarené Emoticon Emoticon Emoticon

9. Ja
07.08.2013 [0:28]

Upíri nemusia dýchať.... Či???? Emoticon

25.07.2013 [20:39]

katy358podla mna je poiedka super len sa mi nepáči ako sa NESSIE správa Emoticon Emoticon Emoticon proste na jej mamu su tam takmer všetci odporní a ona si to neuvedomuje Emoticon Emoticon Emoticon a dalej si myslím že by mala niekedy Bella prejavovať viac smútku za Edwardom Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon pretože mám pocit že sm viac smutná ako ona Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon a eše jeden detail Bella sa nemože začať dusiť jepredsa upír ... tam na konci tam bolo že dusiac siapať po jeho ruke .... Emoticon ..........ale aj tak poviedka je to skevlá úžasný nápad a super spracovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon hned som si ju zamilovala a dúfam že sa nenahneváš za tú trochu konštruktívnej kritiky ktorú som napísala nebolo to myslené v zlom Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. BabčaS
25.07.2013 [14:01]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Anna
25.07.2013 [13:11]

Nic špatně rozhodně neděláš. Povídka je dokonalá. Hrozně se těším a další kapitoly!

5. Lucka
25.07.2013 [10:16]

to jí Aro částečně vrátil dar či jak, vždyť jí před tím nemohl číst myšlenky. Tak trochu to nechápu. Renesmee a Jane velmi zajímavé přátelství.
Jinak se omlouvám, ale někdy prostě zapomenu napsat komentář. Moc se těším na další díl Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Ivet
24.07.2013 [20:52]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon takže během dne načtená povídka, ze které jsem unešená, snad bude brzy pokráčo Emoticon

3. Veruška
24.07.2013 [20:44]

Tak to vážně nechápu proč je o tuhle super povídku tak malej zájem Emoticon , podle mě je nejlepší Emoticon ,no každý má svůj názor (souhlas s winnou). Jinak úplně ůžasnej díl a ještě lepší píseň Emoticon Emoticon Emoticon, pls rychle další díl Emoticon.
P. S.- A nebuď smutná,třeba zachvíli o tuhle povídku projeví zájem více lidí Emoticon Emoticon

2. winna
24.07.2013 [15:41]

Myslím, že je tu přehršel povídek a tak se občas stane, že se ty dobré ztratí v množství, každopádně mně se líbí pořád, je čím dál lepší, jen nechápu Renesmee a její podivné chování. Emoticon Těším se na další, snad nám to v ní osvětlíš.

24.07.2013 [14:58]

BellaDemetriSupér. Jó!!! Ku*va, ja sa teším! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon To je supéér! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
No... Teším sa na ďalšiu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!