Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 5. kapitola

19.06.2010 (21:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2249×

5. kapitola - zúfalstvo

Anjelik malý v kúte stál,

na srdci veľkú bolesť mal.

Nemohol ľúbiť, koho chcel,

a preto len pomaly, tíško mrel...

(Hudba)

Pocítil som, ako mi na tvár dopadlo niečo jemné a malo to podobnú vôňu ako Bella. Okamžite som otvoril oči a zistil som, že mám na tvári šatku. Rýchlo som ju stiahol a všimol som si obálku, ktorá bola položená vedľa mňa a bolo na nej moje meno. Otvoril som ju a vytiahol z nej list.

Milý Edward,

je hlúpe, že ti píšem, ale inak sa nedalo. Nedokázala by som ti hľadieť do očí a vidieť v nich tú bolesť, keď ti poviem, že sa už možno nikdy neuvidíme. Dúfam, že ma nebudeš nenávidieť za to, čo som spravila a pochopíš moje činy. Prosím ťa, nezabudni na mňa, lebo by to znamenalo, že som nikdy neexistovala a to nechcem. Chcem, aby aspoň niekto vedel, že som bola a chodila som po tejto zemi. Chcem ti tiež povedať, že ťa milujem a preto robím to, čo robím. Bola by som najšťastnejšia osoba na svete, keby som sa vrátila a videla ťa, ako na mňa čakáš. Pritúlil by si ma do svojej náruče a šepkal mi do ucha, že ma miluješ. Pochopím však, keď si vyberieš niekoho iného a nebudem ti to zazlievať. Pochopím ťa až veľmi dobre. Zrejme si začneš s tou blondínou, čo k vám prišla. Všimla som si, že o teba javí záujem a ty si mi o nej ani nepovedal. Takže bude môj odchod pre teba jednoduchší.

S láskou Bella...

PS: Sľubujem, že sa vrátim, ale neviem kedy.

Neveriacky som hľadel na ten kus papiera a nedokázal som uveriť vlastným očiam. Ako mi to mohla urobiť? Ona ma miluje a preto robí to, čo robí? To hádam nemyslí vážne! Že vraj sa určite vráti, ale pokojne si môžem nájsť niekoho iného? To myslí ako? Zbláznila sa snáď?! Ona ma opustila? Ako si môže myslieť, že by som si našiel niekoho iného?

Zrútil som sa na zem. Láska môjho života ma opustila. Veľká bolesť mi zaplavovala celé srdce. Bolo to stokrát horšie ako pri premene. Moje srdce sa roztrhlo na tisíc častí. Zmenilo sa na prach a odišlo preč. Všetka tá radosť a šťastie, ktoré som za posledné dni cítil sa odplavili preč. Zmiatla ich voda. Ostali len matné spomienky. Nedokázal som nič vnímať. Ani dážď, ktorý mi nahrádzal slzy, ani silný vietor a už vôbec nie ruky, ktoré ma zdvihli zo zeme a odnášali ma preč. Bolo mi jedno, čo so mnou spravia, nechcem žiť.

„Zabite ma, prosím," poprosil som osobu, ktorá ma niesla preč. „Zabite ma, nechcem byť už na tomto svete," šepkal som. Bol som bezmocný, môj život stratil zmysel. Nemám prečo žiť. Ako to len mohla spraviť?

„Edward," ozval sa slabý hlas pri mojom uchu. Pokrútil som hlavou, nechcel som ho počúvať.

„Edward, čo sa stalo? Kto je Bella?" spýtal sa ma znovu. Keď som počul jej meno, tak ma pichlo pri srdci. Bolesť nie a nie odísť, v tom mi môže pomôcť, len jeden človek a ten tu nie je.

„To je to dievča, do ktorého si sa zamiloval?" pýtal sa ma druhý hlas, ktorý bol bolestnejší. Zmohol som sa len na prikývnutie.

„Ona ťa nechala? Prečo?" Záporné som prikývol hlavou. Keby som vedel, prečo ma nechala, nebol by som v takomto stave. Potom som už nič nepočul. Mohlo to byť aj tým, že som už nikoho nechcel počuť a moje telo sa vyplo úplne. Nevedel som ani koľko je hodín, či je deň alebo noc. Bolo mi to je jedno. Sedel som v izbe, všetko naokolo bolo tmavé. Jediný prísun svetla boli okná, ale tie boli zastreté. A bolo tak dobre. Nechcel som vidieť von. Nechcel som vidieť nič a nikoho len ju. Jej krásne pery, ktoré sa vždy usmievali. Jej hnedé oči, do ktorých som sa každý večer vpíjal. Jej vlasy, ktoré voňali po jahodách. Jej telo, ktoré som mohol objímal a pasovalo mi do náruče ako keby bolo na mieru šité pre mňa.

Potrebujem ťa láska moja, povedz mi, kde si. Potrebujem ťa a viem, že ty potrebuješ mňa. Buďme si oporou. Hľadím do prázdna a rozmýšľam, či sa ešte niekedy stretneme. Vráť sa mi domov, aby sme spolu boli a všetko prekonali. Aby sme prežívali sen o našej krásnej láske. Povedz mi, či je niekto iný v tvojom živote. Má zmysel čakať?

Stále cítim tvoje bozky, tvoje objatia po krásnej noci. Cítim tvoju vôňu, vidím ťa pred sebou, akoby si tu bola. Nechápem už nič. Prečo si odišla? Prečo si sa nerozlúčila? Čo si mám myslieť a čo čakať? Pochopíš, že zomieram bez teba? Odišla si snáď preto, aby si zažila niečo nové? Som pre teba už nudný?

Jedno mi je jasné. Budem ťa čakať pokojne aj celú večnosť, hlavné je, že sa vrátiš. Nemienim sa pohnúť z miesta, kde sme sa prvýkrát stretli. Viem, že prídeš na toto miesto a budeme spolu celú večnosť.

Bella:

Viem, že budeme trpieť obaja, ale je správne to, čo robím. Vidím ho trpieť a veľmi to bolí. Nechcem odísť, ale musím. Robím správnu vec, aj keď sa zdá, že je to najväčšia hlúposť na svete. Budem musieť vydržať chvíľu bez neho. Len jedna myšlienka ma ťaží, a to že si nájde niekoho a na mňa zabudne. Že ho nájdem po boku ženy, ktorú bude milovať, tak ako mňa a možno ešte viac. Nič netuším o jeho láske, aj keď jeho vyznania boli také krásne a milé. Je síce v jeho očiach vidieť iskričky radosti a lásky, keď ma vidí, ale všetko sa môže zmeniť...

Pokojne sa môže na mňa nahnevať a nebude ma chcieť už nikdy v živote vidieť. Nevydržala by som pohľad na neho ako bozkáva cudziu ženu a vraví jej to isté ako mne. Napísala som mu, že si má nájsť niekoho, koho bude milovať, tak ako mňa a bude šťastný. Neviem, či moja úloha bude úspešná. Možno zomriem pritom, o čo sa pokúšam. Nič nie je isté. Môžem len veriť, že sa mi podarí spraviť to, po čom tak dlho túžim. Edward ma určite pochopí, keď mu poviem, prečo som ho opustila. Nemohla som mu napísať kam idem, lebo by šiel za mnou a chcel by mi pomôcť. Mohol by sa zraniť a zomrieť, a to by som nevydržala. Tak veľmi ho milujem a môj život bez neho nemá cenu. Ak by som našla niekoho, ako som ja a zistila by som všetko, čo potrebujem preto, aby som s Edwardom mohli konečne byť spolu. Tak veľmi potom túžim, ale viac túžim po Edwardových ústach a bozkoch. Bolo to také čarovné, keď ma pobozkal.

Nikto:

Zatiaľ, čo jeden anjel v kúte sedel a trpel, druhý nebol od neho na tom o nič lepšie. Títo anjeli boli takí rozdielni a pritom rovnakí. Nielenže ich smútok spočíval v tom istom, ale aj ich láska. Obidvaja sa milovali navzájom, ale im láska nebola súdená. Jeden sa musel obetovať pre druhého, aby mohli mať šťastný život. Dievčina s tvárou anjela chodila z miesta na iné miesto a hľadala toho, kto by ju spasil. Kto by jej poradil, čo má spraviť. Jej srdce vravelo, že sa má otočiť a vrátiť sa k svojmu milému, ale rozum jej kázal ísť ďalej.

Obidvaja prežívali tú istú bolesť už pri spomienke na toho druhého. Nechcelo sa im žiť, ale jeden z nich to musel prekonať, len ako sa dalo a musel pokračovať vo svojej ceste za vykúpením. Ak sa mu to podarí budú šťastní obaja. Či už spolu, alebo bez seba. Bolo by kruté od osudu, keby ich cesty znova neskrížil, ale osud je raz taký.

Osud nikdy nevracia to, čo si vzal.

Vracia len spomienky, bolesť a žiaľ.

Dúfajme, že ich cesta bude končiť šťastným životom, kde budú spolu.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 5. kapitola: