Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 4. kapitola

09.06.2010 (09:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2245×

Som blázon

4. kapitola - City

Čakal som kedy už konečne zapadne slnko, aby som mohol ísť von. Čakal som na svoju lásku, na svojho anjela. Čakal som dlhé hodiny v škole a doma, aby som už vypadol. Čakal som na chvíľu, ktorá mi bude vykúpením, ktorá dá mojich očiam svetlom. Čakal som na moment, kedy ju už znova uvidím. Pokojne budem čakať aj dni, týždne, mesiace, len aby som ju mohol vidieť. Pokojne budem klamať rodine o tom, čo robím, len aby som mohol byť s ňou. Nič mi nezabráni byť túto noc s ňou, ani vlkolaci, ani ľudia, ani moja rodina. Je pre mňa všetko. Moja hviezda na večernej oblohe, moje slnko na nebi, môj mesiac, ktorý mi rozžiari cestu tmou. Ale už čakať nemusím. To slnko už zašlo, začal som ho nenávidieť. Bodaj by bola len tma a ja by som bol stále s Bellou. Tak krásna predstava.

Bol som už dávno umytý, prezlečený. Rozbehol som sa teda von a bežal na našu lúku. Aké je dobré počuť, že je niečo naše. Máme aj naše tajomstvo a dúfam, že bude toho „naše " oveľa, oveľa viac.

Už tam bola. Sedela uprostred lúky, na sebe mala modré šaty a pozerala sa hore na hviezdy.. Vyzerala ako víla. Bola proste prekrásna ako vždy, ale v tých modrých šatách vyzerala ešte krajšie. Potichu som prišiel k nej a sadol si.

„Ahoj," pozdravil som ju.

„Ahoj. Je pravda, čo sa hovorí? Že každý z nás má na nebi jednu hviezdu, ktorá sa zrodí, keď sa narodíme a zhasne, keď umrime?" spýtala sa ma. Bol som zaskočený tou otázkou.

,,Neviem, ale keby áno, tvoja by bola tá najväčšia," a ukázal som jej tú najväčšiu hviezdu, ktorú som našiel.

„Ako si môžeš byť istý? Veď nevieš, či som sa narodila, ani ja to neviem. Môže mať niekto ako aj hviezdu? O svojej minulosti nič neviem. Neviem ako sa volám, ty si dal meno, nikto ma nevidí len ty, nikto ma nepočuje len ty a ani ma nikto necíti len ty, začínam mať pocit, že som výplod tvojej fantázie, len nastal problém menom city," povedala mi a sklopila hlavu.

„To tak určite nie je, dúfam, že nie, lebo by to znamenalo, že som blázon, bol by som prvý upír, ktorý je blázon na celom svete. A tiež by to znamenalo, že neexistuješ, že nemôžem dúfať v to, že by sme boli spolu, že by si bola po mojom boku celú večnosť, že by nastal deň, keby ťa všetci videli," priznal som jej a chytil jej bradu jedným prstom a donútil ju aby sa na mňa pozrela, „prisahám ti, že nie si výplod mojej fantázie, a to že sa neskutočne podobáš na moje vysnené dievča nič neznamená, iba to, že som sa do teba zamiloval. Je mi jedno, že si nepamätáš nič zo svojej minulosti, že moja rodina ťa nevidí a zrejme, ani nikto iný, že by si ma pokojne mohla zabiť, aspoň by som zomrel rukami niekoho koho milujem, to, že si na nič nepamätáš, že si záhadná a vždy ma prekvapíš je to, čo na tebe mám rád, každú vrásku na tvojej tváre, každý tvoj úsmev, ktorým ma oslňuješ a mnoho iného. Jediné, čo som ti chcel dnes povedať, že ťa milujem, počuješ? Milujem ťa celým svojim srdcom, celou svojou mysľou. Nech si každý hovorí, čo chce, ale môjmu srdcu nerozkáže," dohovoril som a pritom som sa pozeral do jej očí, kde sa vymieňalo toľko pocitov, že som nevedel, ktorý je ten, ktorý tam chcem vidieť.

„Ja nemám slov," odpovedala mi. „Neviem, čo si mám myslieť, čo cítiť, vo svojich pocitoch sa vôbec nevyznám.," a znova sklopila zrak.

„Budem čakať, koľko len chceš na tvoje rozhodnutie," povedal som jej a objal ju okolo ramien. Ľahli sme si spolu do trávy a rozprávali sa.

„Každá hviezda má svoje meno?" opýtala sa ma. Dnes sa nejako zaujíma o astronómia.

„Áno, tie ktoré sú vo zverokruhu majú mená a niektoré, čo sú vedľa nich ostatné sú pomenované číslami ako napríklad M546," odpovedal som jej.

„Zverokruhu?"

„Ako by som ti to vysvetlil, každý kto sa narodil v nejakú dobu má nejaké znamenie, Tých znamení je dvanásť. Kozorožec, Strelec, Škorpión, Váhy, Panna, Lev, Rak, Blíženci, Býk, Baran, Ryby a Vodnár. Tieto znamenia je možné vidieť aj na oblohe. Buď na južnej alebo severnej, podľa toho ako je Zem otočená k slnku.  Teraz môžeme vidieť polovicu a tiež môžeš vidieť aj iné známe znamenia ako je malý voz, veľký voz, Pegas, drak, lev."

„Aha. A kde sú? Ja vidím samé hviezdy  a žiadne medvede či psy." Zasmial som sa.

„Vidíš tú veľkú žiarivú smerom na sever? To je hviezda severka a nachádza sa vo malom voze, má taký názov, lebo je najbližšie k severu a je ju dobre vidieť. Podľa nej sa v minulosti lode riadili. Vyššie je Pegas. Naľavo od nich je drak a pod malým vozom je veľký voz a šikmo napravo dole je lev," hovoril som jej a pritom kreslil vo vzduchu neviditeľné čiary, ktoré spájali hviezdy.

Niektoré hviezdy už nebolo dobre vidieť, lebo vychádzalo slnko. To znamenalo dať zbohom Belle.

„Viem, že už musíš ísť," povedal som je smutne. Otočila sa hlavou ku mne a dala mi pusu na líce.

„Ahoj," zašepkala mi do ucha.

„Ahoj," odpovedal som omámene. Rýchlo sa postavila a zmizla.

Ostal som ešte na lúke do školy idem až za hodinu. Dýchal som tú jej nádhernú vôňu. Bola pre mňa ako droga. Vyrušil ma však mobil. Pozrel som sa na displej. Alice. Pobral som sa teda domov. Na kresle ma už čakalo oblečenie. Obliekol som sa vzal si kľúče a šiel dole do garáže.

„Kde si bol?" vyletela na mňa Rose hneď ako som bol pri aute.

„Vonku," odpovedal som a nasadol do auta. Celú cestu do školy na mňa neprehovorila. Emmett sa zo mňa snažil dostať, kde vonku, ale bol som ticho. Dobre som sa bavil na jeho myšlienkach.

Zaparkoval som pred školou  a namieril si to na svoju hodinu matematiky. Sedel som tam s Jasperom. Keď prišiel prekvapene sa na mňa pozrel.

,Ty si sa zamiloval, cítim samú lásku od teba´ poslal mi myšlienku Jasper. Čo sa týka citov nič pred ním nezatajím. Prikývol som.

,Poznám ju?´ záporne som pokrútil hlavou. Nechal ma tak. Hodina bola veľmi nudná ako všetky. Na obede som skoro zjedol tú hnusnú guču cestovín. Bol som zamyslený. Samozrejme, že si zo mňa Emmett uťahoval, tak som ju napichol na vidličku a napchal Emmettovi na úst, aby už prestal. Všetci sa smiali a ja som bol prekvapený sám sebou. Mal som ešte dve hodiny. Biológiu a Fyziku. Biológiu ma učil neistý Mr. Banner, ktorý neoplýval o veľmi väčšou inteligenciou ako priemer, dokázal by som riadiť, akúkoľvek jeho hodinu. Je zvláštne, že má aj vysokoškolský titul. Fyzika nebola o nič lepšia ako biológia. Boli na tom rovnako. Po zvonení som šiel k svojmu autu, kde už na mňa ostatný čakali. Doma sme mali návštevu. Prišli naši príbuzní z Denali. Preboha, čo som komu urobil. Zo všetkými som sa privítal a potom som radšej vybehol von. Nemal som chuť čeliť Tanyinmi myšlienkami. Bežal som na lúku, kde som mohol byť sám. Ľahol som si doprostred, kde predtým bola Bella, pozeral som hore na oblohu a spomínal ako som tu ešte pred pár hodinami spolu ležali a vyznával som jej lásku. Bola ako malá dieťa, keď som jej hovoril o hviezdach a chcela vedieť viac.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 4. kapitola: