Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 4. kapitola

17.07.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3205×

Venovanie a velikánske poďakovanie patrí nasledujúcim ľuďom: EdBeJa, Paike, Eternity, Poppy, eMuska, Dark Passion, Ronnie, Dorianna, Jaana, Nikki, Scherry, Lettynka, Natalia, Ada1987, Cullen Lily, BlackStar, Izzie22, HelloKitty, KiQaCullen, AliceCullenHale2, Nerissa, Dandee, RossieC, RenQaCullen, Mima19974, EvilAngel, TayLoORISsOoCuTeE, Zuzka7, Rw, Zuzanielka, Jenn, Lucinka, DAlice, Notperfect a Yvaine.

Z dlhej chvíle,

na tisícej míle,

keď raz splinie,

naša láska...

nie mylne.

4. kapitola

Paperweight

U Bell ešte nik nebol doma, aj ma pozývala dnu, ale ja som slušne odmietol. Dnes som ešte ani poriadne nebol doma a ani som netúžil potom, aby som tu náhodou stretol Bena.

„Ďakujem za to, čo si urobil tam, v útulku. Bolo to niečo... úžasné,“ prehovorila tíško a až potom sa na mňa pozrela. Stáli sme pred ich domom a obaja rozpačito prehovárali.

„Keby som vedel, že takéto niečo je vo Forks, urobil by som to už skôr. A keďže to asi aj teba potešilo, som tomu dvojnásobne rád,“ usmial som sa nesmelo. Edward, si ako puberťák, v tejto chvíli nie si upír. Mierne som sa pousmial, keby ma vidí Emm, nemal by som od neho pokoj pár mesiacov.

„Každý človek by to neurobil, ak by si chcel, mohla by som ti to tam niekedy ukázať, tí chlpáči sú naozaj krásni a skvelí,“ prehovorila znovu a krásne sa na mňa usmiala. A ja, som už pravdaže chcel prikývnuť, ale našťastie som si spomenul na príhodu, keď sme s Emmom išli okolo psieho útulku na Aljaške. Mysleli sme, že tie zvieratá sa v klietkach neudržia, ešteže v tomto útulku mali komplexy rozdelené.

„Prepáč Bell, ale ja som alergický na zvieratá, rád by som šiel, ale bohužiaľ to nie je možné,“ oddane som klamal, aby som sa z toho nápadu nenápadne vyvliekol. Bell trochu posmutnela a ja som si len tíško nahováral, že je to kvôli tomu, že nemôžem ísť s ňou.

„Ale, ak by si chcela, mohli by sme ísť... niekam sa prejsť? Prípadne niekam si sadnúť?“ spytoval som sa váhavo.

„To by bolo fajn.“

„To by bolo fajn,“ potvrdil som a Bell preniesla váhu z jednej nohy na druhú. Nakoniec som si od nej vypýtal číslo, keďže inak by som sa s ňou asi nevedel skontaktovať. Strohým „Ahoj“, sme sa rozlúčili a ja som šiel s nákazlivým úsmevom domov. Ihneď ako som vstúpil do domu, všetky oči sa upreli len a len na moju osobu.

„Ahojte!“ zvýskol som šťastne a pobral sa rýchlo do svojej izby. Počul som len niečo, čo Emm zamrmlal, niečo v tom zmysle, že ma Bell sfetovala a že sa z tohto už nedostanem. Vošiel som do izby a ako nejaký sedemnásť ročný puberťák, sa zvalil na posteľ a povzdychol si do vankúša. Ona ma asi vážne sfetovala! Ani nie tri minúty na to, vošla do mojej izby, bez zaklopania Sie, okamžite pristála na mne a začala sa mi smiať pri uchu.

„Ty si sa do nej zabuchol!“ vysmievala sa mi a ja som sa musel smiať s ňou. Z istého uhla, to bola pravda, Bella Swanová mi učarovala. Sie som rýchlo uzamkol vo svojej náruči a pevne ju objal.

„Fíha! Tá ťa asi vážne dofetovala!“ vypískla, keď som ju poriadne stisol.

„Dostal som pusu!“ hrdo som sa pýšil a Sienna sa znovu zachichotala.

„Prvú v histórii?“

„Nie, ale prvú čarovnú a len na líce,“ poukazoval som na svoju ľavú stranu líca, kde ma ešte pálili Belline horúce, krásne pery.

„Edie, tak takéhoto som ťa vážne ešte nezažila, teraz vidím, čo ženské dokážu,“ znovu sa zasmiala a aj ona mňa poriadne objala.

„Som rada, že si šťastný... Nepáči sa mi, keď sa mračíš ako kakabus!“ zachichotala sa a tým pádom sa strhla vankúšová vojna. Nakoniec tá naša vojna skončila tak, že Sie zaspala vyčerpaním na mojej hrudi a ja som sa snažil uchrániť ju pred zobudením, keď prišiel do izby Emm.

Noc bola pre mňa strašne dlhá, myslel som na ňu, na Bellu. Nie len o tom, aká je skvelá a krásna, ale hlavou mi vŕtalo jej tajomstvo. Bolo to nefér, keďže aj ja sám mám tajomstvo, ale aj tak, som bol strašne zvedavý. A tak, som okolo tretej ráno, opatrne zložil Sie na posteľ a rozhodol sa, ísť sa pozrieť za Bell.

Fink - This is the thing

Behom desiatich minút som bol pred jej domom. Všade bolo zhasnuté, ale vonku, za domom, som počul zvláštne vŕzganie. Zacítil som Bellu. Rýchlo som sa presunul do ich záhrady a nenápadne sa schoval za široký dub. Bola tam Bella, ticho ležala v bielej hojdacej sieti a dívala sa na hviezdy. Dnes bola naozaj krásna a celkom teplá noc. Ležala tam v dlhých teplákoch a voľnom, čiernom svetríku. Občas zafúkal vietor a rozvial jej dlhé hnedé vlasy. Bolo to čarokrásne, vyzerala ako víla.

Záhadou mi bolo, prečo nespala? Spí ona vôbec? Ani nevyzerala na to, že by bola nejako unavená, teda... vyzerala na to, že je celkom svieža, ako keby je deň. Bola taká zvláštna, taká tajomná. Asi po hodine húpania sa, vstala a odišla do svojej izby, kde sa uložila ku spánku. Vytratil som sa rýchlo domov, zaľahol vedľa Sie, ktorá sa okamžite ku mne prevalila, aby ma mohla objať. Dnes som mal na pláne pozvať Bellu von. Bola sobota a ja som len dúfal, že žiadne iné plány nemala.

Chcel som s ňou tráviť deň už od rána, chcel som, aby mi poukazovala mesto a tým by som zistil, aká je. Bol som hrozný, ale jednoducho som túžil ju viac spoznať, byť s ňou. Lenže, keďže včera, ešte o štvrtej bola hore, tým pádom, bude spať dnes aspoň do dvanástej. O desiatej ráno, keď sa už Sie len prevaľovala v posteli, ma zavolala Alice. Do izby vošiel Emm s veľkým úsmevom a keď som s tadiaľ vychádzal, už som len počul zúrivý krik jeho dcéry. Tíško som sa zachichotal a v okamihu stál pred Alice.

„Zavolaj Belle, už je dávno hore a rada by šla von. Chce vziať aj svojho brata a taktiež bude chcieť, aby si aj ty vzal nás, takže, ja som už s Jazzom pripravená a ostatok bude o chvíľu,“ milo sa zazubila.

„Alice a ako vieš, že ja vás tam chcem mať?“ spytoval som sa mierne zamračene. Týmto ma vytáčala, vždy bola krok popredu.

„Lebo som tvoja milovaná sestrička a Sie by si ťa aj tak omotala okolo prstu, v našej rodine, sú silné ženské zbrane, hlavne tá tvár Sie,“ zachichotala sa, dala mi pusu na líce a rýchlo odtancovala hore za Sie. Ale inak je moja rodina úplne normálna.

A tak som vzal všetok ostatok mojej odvahy, do rúk vložil mobil a vytočil číslo, ktoré som včera hypnotizoval celý večer. Dva krát to zazvonilo a potom sa ozval ten sladký hlas.

„Áno?“ spytovala sa Bella váhavo.

„Ahoj Bell, tu je Edward,“ povedal som a zdalo sa mi, že mi vyschlo v krku.

„Ahoj Edward, rada ťa počujem,“ veselo mi odpovedala a v tom sa v pozadí ozvalo zúrivé: „Ten Edward?!“, ani som nemusel hádať, aby som vedel, že ten hlas isto patril Benovi.

„Ben, necháš ma prosím dotelefonovať?“ spytovala sa Bella a tým mi potvrdila to, čo som si myslel. Ben niečo zašomral a potom som počul, ako sa pobral preč.

„Prepáč, je tak trochu... mrzutý?“

„To nevadí, ja ho celkom chápem, po tom mojom výstupe. Ja, Bell, chcel som sa spýtať, či by si niekam nechcela ísť, prejsť sa len tak, alebo si niekam sadnúť?“ spytoval som sa váhavo. Na čo som jej volal, keď nemám ani vymyslené, kam by sme šli?

„Šla by som rada. Aj som nad tým rozmýšľala, mohli by sme ísť do letného kina na konci Forks, každý deň poobede tam premietajú dva filmy za sebou. Tuším, to začína okolo štvrtej a pred tým by sme sa mohli ísť ešte prejsť, alebo si niekam sadnúť,“ dohovorila a ja som len v duchu áchal, je neskutočná!

„A, mohol by si vziať aj svojich súrodencov, včera si mi ich spomínal. Ja by som vzala Bena, možno by sa konečne ukľudnil,“ pridala ešte a ja som si predstavil na jej tvári ten ľúbezný úsmev.

„To by bolo... fajn, teda skvelé! Súrodenci radi pôjdu, to viem, ale neviem, či sa ti podarí presvedčiť Bena.“

„To už nechaj na mňa, tak... teda o jednej?“ spytovala sa nesmelo.

„O jednej. Vezmeme my autá a prídeme po vás, prípadne len teba, dobre?“

„Teším sa Edward,“ zašepkala a mne sa priam telo zatetelilo blahom.

„Aj ja, veľmi, maj sa krásne.“

„Ahoj,“ prehovorila posledný krát a mne už ostal len otravný zvuk, zaveseného hovoru. Otočil som sa a za mnou stála Alice s víťazným úsmevom.

„Nehovorila som ti to?“ pozdvihla obočie a jemne sa zazubila. Len som pokýval hlavou a ona sa šťastne rozosmiala.

Hodinu aj niečo na to, sme už stáli pred Belliným domom. Ku nám veselo kráčala Bella a za ňou sa zamračene plazil Benjamin. Mal som taký divný pocit, že som si to u neho celkom dosť pokašlal. Ben a Bella išli so mnou a Sie vo Volve a ostatok mojej rodiny v Emmovom jeepe. V aute som zoznamoval Sie s Bellou a Benom. Ben v hlave zabíjal moju maličkosť, ale inak to bola príjemná jazda. Nakoniec sme sa dohodli, že si pôjdeme sadnúť do jednej reštaurácie v centre Forks a potom sa poberieme do kina.

V reštaurácii sa celá situácia trochu zlepšila. Alice a Sie použili svoje zbrane a tak sa aj sám Ben tak trochu uvoľnil a začal hovoriť a smiať sa. Mnoho krát som si všimol úškrn Jaspera, takže mi bolo jasné, že to neboli len ženské zbrane. Len ja, Sie, Ben a Bella sme niečo jedli, ostatní si objednali pitie a aj z toho len máličko usŕkali. Ja som to pravdaže robil pre jednu krásnu vílu, ktorá sedela práve pri mne a vyzerala veľmi spokojne a tak som bol spokojný a šťastný aj ja.

Hodinu aj niečo na to, sme znovu sedeli v autách a cestovali na amfik na konci mesta. Niektorí ľudia tam dokonca boli vo svojich autách a tak sa chceli dívať, no my sme to vyriešili domáckejšie. Vybrali sme lehátka, deky, karimatky. Poskladali sa pohodlne na zem a nedočkavo očakávali prvý film. Bolo to niečo ako dráma, Lietam v tom. A keď ja som sa na začiatku filmu pozrel na Bellu, tak aj ja som vedel, že v tom lietam a ešte k tomu, že sa utápam v jej krásny očiach a horím túžbou byť s ňou dlhšie a dlhšie.

Asi v polovici filmu si Bella o moje rameno oprela hlavu, myslel som, že úsmev, ktorý som mal na tvári, mi roztrhne pery.

Edward, kroť sa!

Smiala sa mi Sie v duchu, ale ja som ju skoro ani nevnímal, teraz tu tá dôležitejšia osoba bola Bella. Film na môj vkus až príliš rýchlo skončil a ja som len bol rád, že nás čaká ešte jeden. Usmial som sa na Bell a tá ma obdarila tým svojím úžasným úsmevom.

„Ani vo sne by ma nenapadlo, že ona má rodinu! To teda bola mrcha!“ rozhorčovala sa Sie a my sme sa na nej len smiali, ale zrazu priam začali kričať Benove myšlienky. Pozrel som sa pri seba, ale to už Ben mierne podopieral Bellu a niekam spolu rýchlo šli. Skoro okamžite som ich dohonil.

„Bell! Bell, čo ti je? Čo sa stalo?“ spytoval som sa, ale Ben len v duchu na nás nadával a žiadnej odpovede som nedostal. Posadil ju do trávy. Bella vyzerala, ako keby každú chvíľu omdlie, strašne rýchlo pobledla, tie kruhy pod očami a vystrašený výraz. Nemohla dýchať. Z batohu vytiahol injekciu a rýchlo jej hu, keď už ležala, vrazil na bok brucha. S Bellou to ani netrhlo a v mysli Bena som nič nevyčítal. Bell si vzal do náruče, už začala viac vnímať. Celá moja rodina za nami dobehla.

„Ja som to Bell hovoril, že je to zlý nápad, ale ona ma nepočúvala. Už nikdy, nikdy nechcem, aby ste sa približovali k Belle, niečo jej hovorili, nikdy!“ kričal a viac času sa pozeral na Sie a až potom na mňa. Žeby niečo zlé urobila Sienna? Ja som o tom nevedel. Ben s Bell sa zvrtol na päte a už zúrivo vyťukával niečo do mobilu a hneď si ho prikladal k uchu. Ako som následne počul, volal svojmu kamarátovi, aby pre nich prišiel.

A ja som tam len stál, neschopný slova, presne ako moja rodina. Nechápal som tomu. Vždy to nejako pokašlem, čo som urobil? A čo je to s Bell? On chce, aby som sa jej vzdal? Neviem, či som to už raz nespomínal, ale asi naozaj som v prčiciach a to definitívne. Ale vedel som, že Belli sa nemienim vzdať, záležalo mi na nej...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 4. kapitola: