Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 16. kapitola

21.09.2010 (17:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3279×

Velikánske poďakovanie a venovanie patrí:

eMuske, EdBeJi, Blackstar, Ronnie, Viktorii, Scherry, Dorianne, DAalice, Izzie22, Hellokity, Ariane, TayLoORiSsOoCuTeE, Eternity, Cornelii, AliceCullenHale2, Nessie, eElis, Rosalie7, Jenn, Mime19974, ClaudiiRosalie, Smili, Elie_Darrem, Ctenarke, Izzie22, Zuzanielke, Lumo12, Nikki, Lettynke a Raily 96.

16. kapitola

Snívať navždy... To bolo vždy mojim snom.

Veľa nie len ľudí, ale aj bytostí tvrdí, že život je krásny. Je krásny, pokiaľ máte niekoho pri sebe. Ja som mal Bellu, jednu dokonalú bytosť, na ktorú nikdy nezabudnem. Ľudia sa rodia, ale aj zomierajú, musela zomrieť práve ona?

Stál som nad jej hrobom, ktorý oplakávalo mnoho ľudí. V ruke som sa hral s prsteňom, chcel som ju požiadať o ruku, ale aj o to, aby sa stala tou istou bytosťou, ako som ja. Mal som byť asi rýchlejší, ako smrť. Neviem, asi som dúfal, že si toho v živote vytrpela dosť a že to už bude lepšie, pre oboch, pre jej rodinu, pre všetkých.

Ben sa s tým nikdy nevyrovná, to bolo každému jasné. Hoci má Siennu a už aj Mary a aj on sám je už upírom. Toto sa nemalo stať. Nemal som síl, na niekoho sa hnevať, ani smútiť. Bol som zrútený, niekde v mysli. Ešte stále som si vybavoval jej usmievavú tvár. Ten krásny smiech, ktorý som denne počúval, jej pery na svojich a jej srdce, ktoré ešte vtedy pravidelne bilo.

Pohreb sa skončil. Na kare som sa nezúčastnil. Nechcel som tam byť. Keď zomrie starý človek, na kare, sa trochu atmosféra zlepší. On mal umrieť, už bol jeho čas, ale Bellin čas ešte nenadišiel, ani zďaleka. Bola mladá, krásna a zadaná. Bola moja a ja som sľúbil, že nedovolím, aby sa jej niečo stalo, ten sľub som nedodržal, sklamal som a oni mi vzali moju Bellu.

Hystéria sa pretlačila mojou mysľou ako hurikán a napáchala nemálo škôd. Les pri našom dome bol skrz na skrz zdevastovaný. Ale nevadilo mi to, teraz mi už nič nevadilo. Taká sprostá náhoda, všetko je len náhoda.

Náhoda bola aj, že moju Bell poprosila Angela Weberová, aby išli spolu nakupovať. Náhoda bola, že Bella prikývla, hoci inokedy odmietala. Náhoda bola, že ten obchod bol až v susednom Port Angeles, takže by som sa tam nemohol rýchlo dostať. Taktiež, že si Bella vzala len dve injekcie, možno tri by ju zachránili a možno desať.

Náhoda bola, že práve tú sprostú pieseň, z osemdesiatych rokov, od Charlesa Dowlinga – Snová Lady, práve v nákupnom centre púšťali. Tá pieseň bola stará, nezaujímavá, gýčová, vôbec nezapadala do toho centra a náhodou bolo, že slová piesne, začínali asi takto: „Snová Lady, sen za snom, som len s tebou, ó Snová Lady, Snová, Snová.“

Spevák nemusel spievať ďalej, aby si to Bellin mozog uvedomil. Ani druhá injekcia, ktorú Angela roztrasene pichala Belle nepomohla. Nezvládla to. Proste len tak odišla a nás tu všetkých nechala. Angela si ešte dnes myslí, že to všetko bola jej vina, že ona ju zabila. Dokonca chcela presvedčiť policajtov, aby ju zavreli do väzenia, že si to zaslúži. Lenže kamera v centre zachytila Angelin okamžitý pokus, Bellu zachrániť. Nemali jej čo prišiť, ona nezabila, ale chcela zachrániť.

Týždeň potom bol Belle venovaný článok v školských novinách. Dostal som ho od Sie, ktorá povedala len jediné.

„Ona tu už nie je, ale si tu ty, tak sa prosím Edward vzchop.“

Prišla mi taká stará, ako má Mary, ako keby neexistovala žiadna pubertálna Sie, ale Sienna, hrdá manželka a matka. I ja som mohol mať... manželku.

Otvoril som časopis a nalistoval si stránku o mojej láske. Takto som ju spoznal, takto sa s ňou lúčim.

Snová Lady

Napísala: Amanda Wright

Isabella Marie Swan. Jedna z najkrajších, najmilších a najlepších ľudí na našej škole. Všetci sme si zvykli na jej mlčanlivosť, ale ona nebola zlá, to my, sme boli zlí. Ohovárali sme, súdili a nik nevedel, čo si Bella zažila. Ani teraz to presne nevieme, ale vedeli sme, že jedno... jedno jediné slovo ju dokáže zabiť.

Možno takým slovom denne ubližujete niekomu inému. SEN. Myslím si, že pre väčšinu žiakov na našej škole, prestane byť slovo sen pekné. Začneme ho nenávidieť, lebo sme boli pri tom, ako zabilo tak vzácnu osobu, ako bola Bella. Už nik nepovie, „Dobrú noc a sladké sny“, už to bude len, „Dobrú noc, pekne sa vyspi“. Nik nepovie, „Je to ako sen“, ale „Je to ako skutočnosť“, pretože ona tu už skutočne nie je.

Možno teraz sníva nejaký sen a my všetci len dúfajme, že je to krásny sen a že nemá taký význam, ako mal v jej živote.

Je to tragédia, pre všetkých. Ešte teraz si pamätáme na článok, od Lauren, ktorá písala o Belle, ako o pyšnej kráľovnej. No dnes vieme, že nikdy tak tomu nebolo. Je smutné, že musí človek odísť, aby sme sa o ňom dozvedeli pravdu, aký bol skvelý, dobrosrdečný a že to, za čo sa skrýval, boli problémy.

Týmto článkom, by chcela celá redakčná rada, školská rada, pán riaditeľ, zamestnanci školy a všetci študenti, vyjadriť obrovskú, úprimnú sústrasť Bellinej rodine a priateľom. Všetkým nám bude chýbať, naša krásna Snová Lady.

Jeden život končí, druhý začína. Na Bellu nikdy nezabudnem, je to nemožné. Od toho dňa, som slovo sen nepočul. Dlhé roky som chodieval ku jej hrobu. Asi som len dúfal, že sa mi zjaví ako Anjel a vezme ma do svojho kráľovstva. Dúfať, je pekná vec.