Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívaj ďalej 9. kapitola

25.04.2010 (17:15) • MCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2165×

„Si úžasná,“ pošepkal mi do ucha. Usmiala som sa a sklonila hlavu. On mi prešiel prstom po líci a potom mi zdvihol bradu, tak som sa mu konečne pozrela do jeho očí.

Už, už sa šiel priblížiť k mojím perám, keď si niekto odkašľal. Jane, samozrejme.

„Ehm, to si nechajte na potom. Teraz mi vysvetlite, že čo sa tu stalo.“ Postavila sa a založila si ruky. Pritom si ešte poklepkávala nohou.

„Bella zastavila čas. Znova,“ povedal jej Demetri. „A ja som potom všetkých pozabíjal, kým sa to tu snažila udržať.“

„Ou... Fajn...“ Jane sa snažila nájsť slová, ale pravdepodobne jej došli. Ja som sa len smiala.

9. kapitola

Zvyšok týždňa som len trénovala a všetci hovorili, že sa mi darí. Síce som sa ani z ďaleka nemohla vyrovnať nikomu z gardy, ale aj tak som sa vraj učila veľmi rýchlo.

...

Zas sme trénovali. Ale teraz sa aj konečne niečo stalo. Niečo iné, ako keď minule začalo pšať.

Na lúku, kde sme trénovali neustále, prišiel jeden upír. Vedela som, že je Volturi. Mal plášť a náhrdelník. Usmieval sa a prst si priložil na pery, čím nám naznačil, aby sme s Demetrim mlčali. Pristúpil zozadu k Jane a oboma rukami ju objal okolo pliec a pobozkal ju na krk. Jane celá stuhla a otočila sa naňho. Pozrela sa mu do očí, celá sa rozžiarila a pobozkala ho.

„Jay-Jay, chýbala si mi,“ povedal jej.

„Aj ty mne! Kde si bol tak dlho?“ spýtala sa ho hneď.

„Veď poznáš, že niečo môže trvať aj sedem rokov?“ usmial sa na ňu a ja som si všimla, že je celý dokúsaný.

„Jay-Jay?“ spýtala som sa zmätene.

„To je Jack, Janin druh. Nie manžel, jej sa to zdá uletené. On jej hovorí Jay-Jay,“ vysvetlil mi Demetri.

„Jáj.“ Fakt geniálna odpoveď! Potiahol ma za lakeť preč. Vošli sme do hradu a tam do nejakej miestnosti a nič.

„Potrebujú súkromie,“ povedal Demetri a to som sa ho nič nepýtala.

„Ja viem.“

„Ja viem, že vieš,“ mykol plecami.

„No ja mám ešte jednu otázku... teda tisíc.“ Demetri začal cúvať a postupne sa mi strácal. Rozbehla som sa za ním a on si nevšimol, že som za ním a vrazil do mňa.

„Akú otázku?“

„Živí sa niekto aj zvieracou krvou?“

„Živí, ale to sú len dva klany a tie sa snažíme odstrániť. Robia nám zlú povesť.“

„Skôr dobrú,“ zašomrala som. V tom mi zazvonil telefón. Pozrela som číslo... mama!

Kde si? Už celí deň ťa hľadám! Napísala mi. Deň?! Čože?! Ja som z domu už skoro 10 dní a ona ma hľadá deň?! Mobil som rozdrvila v rukách a zaštípali ma oči. Začala som zúrivo vrčať.

„Čo je?“ spýtal sa s obavami Demetri.

„Mama ma hľadá.“

„No a?“

„Už jeden deň o mne nepočula.“

„Moja mama si ani nevšimla, že som zmizol. Nikdy ma nemala rada. Otec ma stále bil. Jeho som zabil ako prvého.“ Vyvalila som naňho oči. On si zabil tatka? „To bol vtip,“ zasmial sa.

„Mne to moc vtipné neprišlo,“ zamračila som sa naňho.

„Boj sa,“ povedal zrazu Demetri.

„Prečo?“ Zmätene som sa naňho pozrela.

„Jane už ďalej nie je sama. Teraz ešte len začína bláznvovstvo...“

8. kapitola

10. kapitola

zhrnutie