Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívaj ďalej 3. kapitola

26.03.2010 (09:15) • MCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1046×

„A... prečo ja?“ spýtala som sa. Stále som bola zmätená a nič som nechápala.

„Ja neviem,“ ozval sa Felix. „proste to vypadalo, že by sa zišlo niekoho nového v garde a ty si bola taká... no proste to vypadalo, že by si chcela zmenu,“ dodal.

„Asi máš pravdu.“ Pousmiala som sa. Chcela som zmenu, ale až takúto som nečakala. „No počkať! Ja som ako teraz v garde?“ spýtala som sa.

„Len ak chceš,“ ozval sa ten vedľa Felixa. Demetri.

„Ja... musím si to premyslieť,“ povedala som.

3. kapitola

Sadla som si na posteľ a začala som premýšľať. Som upír. Všetko to nasvedčuje. Som bledá, mám červené oči,  dokážem „zamrznúť“, prerazila som Felixom stenu, vidím neskutočne dobre, počujem snáď všetko, cítim čo sa len dá a aj pohyby mám neskutočne rýchle. Bola som neskutočne dlho „v plameňoch“ a nie som ani len hladná alebo smädná.

„Bella, ešte stále nám neveríš?“ spýtal sa Aro.

„Ja už ani neviem čomu mám veriť,“ zašepkala som.

„Zlatko, nám môžeš veriť,“ povedala s milým úsmevom tá maličká. Jane. Sadla si ku mne.

„Jane, myslím že to nie je najlepší nápad,“ ozval sa Felix. Ona sa naňho len milo usmiala a on sa zrazu celí napol a sykol od bolesti. Uvoľnil sa a dodal: „Tak fajn, ty sa o seba vieš postarať,“

„Ja viem,“ povedala a otočila sa na mňa. „tak pridáš sa k nám?“ spýtala sa. Len som prikývla. Prečo nie? „Supéér!“  Vypískla. Chytila ma za ruku a niekam ma ťahala. Bežala so mnou neskutočne rýchlo. Zastavila pred nejakými dverami. „Tak, toto je tvoja izba,“ s týmito slovami otvorila dvere a vstúpili sme do najkrajšej izby, akú som kedy videla. Bez postele. Hneď pribehla ku skrini a vytiahla odtiaľ šaty, také, aké mala ona a aj Heidy. Položila ich a zaletela k malej skrinke pri okne. Vytiahla odtiaľ malú krabičku. Prišla ku mne a podala mi ju so slovami: „Odteraz si oficiálne Bella Volturi,“. „Tak, a teraz sa prezleč, počkám ťa vonku s jednou upírkou s ktorou tu budeš bývať.,“ dodala a usmiala sa na mňa. Vyšla von a ja som sa obliekla. Oblečená som bola nesmierne rýchlo. Ešte som sa pozrela do zrkadla a vlasi som mala strašné. Prečesala som si ich rukami a pozrela som si krabičku, čo mi Jane dala. Bolo to náhrdelník s takým istým V, ako mali všetci. Pripla som si ho na krk a vyšla som von. Čakala tam na mňa Jane a... nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola tam Jessica, moja najlepšia kamoška, ktorá je nezvestná už asi rok. Hneď som sa jej vrhla okolo krku.

„Jess,“ zašepkala som

„Bella?“ spýtala sa ma. „Fakt si to ty?“

„Vy sa poznáte?“ spýtala sa zaskočene Jane.

„Od siedmych rokov sme najlepšie kamošky,“ povedala Jessica.

„Fajn, tak aspoň preskočíte ten trápny zoznamovací proces,“ povedala a zasmiala sa. „Jessica je jediný upír, ktorý má dva dary,“ dodala.

„Ehm... dary?“ spýtala som sa zmätene.

„Áno. Niektorý upíri majú všelijaké dary. A Jessica je jediná, ktorá má dva,“ vysvetlila mi rýchlo.

„Myslíš, že aj ja nejaký mám? A ty máš?“ spýtala som sa.

„Ja neviem či máš aj ty niečo, ale pravdepodobne máš. A ja mám. Videla si dneska Felixa, keď povedal, že to nie je najlepší nápad?“ spýtala sa teraz ona.

„Jasné,“ povedala som.

„A videla si jeho výraz potom?“ spýtala sa znovu.

„Nooo, ako keby ho niečo bolelo. To ty?“ spýtala som sa teraz ja.

„Samozrejme. Chceš vyskúšať?“ Jessica za mnou sa vydesene kukala a krútila hlavou a ústami mi naznačovala „Nie“.

„Dobre,“ usmiala som sa. Jane sa na mňa pozerala, ako keby sa na niečo strašne sústredila a ja som zacítila, ako keby som okolo seba mala nejakú ochranu a tam niečo bodalo.. Potom sa na mňa kukla vydesene. „Čo?“ spýtala som sa. Nechápala som.

„Neviem. Nefunguje to. Po tomto by si sa mala minimálne zložiť na zem. Nič si necítila?“ spýtala sa totálne vydesene.

„Cítila som... neviem to popísať. Ako keby niekto prebodol moju ochranu alebo tak nejak,“ povedala som. Schmatla ma za ruku a bežali sme niekam. Jessica išla, samozrejme, tiež.

„Aro, dotkni sa jej a povedz mi čo vidíš!“ vypálila naňho. On prišiel ku mne a chytil ma za ruku. „Nič. Nechápem. Čo to... ?“ nedopovedal a už do miestnosti vtrhol Felix.

„Práve sa blíži Heidy aj s potravou. Dobre že ste tu,“

„Fajn, Bella, preberieme to neskôr,“ povedal Aro. Vtedy prišla Heidy a za ňou zástup ľudí. Oblapila ma nádherná vôňa a ja som sa bez váhania rozbehla k nej. Už som v rukách držala ochabnuté telo ženy a pila som jej krv. Pálenie v hrdle skoro prestalo. Hneď som sa vrhla na muža čo bol predo mnou. Už tam nebol skoro nikto živý. Všetci ľudia mŕtvy.

„Slušné,“ ozval sa zozadu krásny hlas. Otočila som sa a tam stál Demetri a pozoroval ma.

„Vďaka,“ povedala som.

„No tak fajn. A teraz by som rád vedel, či máš nejaký dar,“ povedal Aro

„Aj ja,“ povedala som s úškrnom.

„Ale ja to viem,“ ozvala sa Jane.

„Čože?“ spýtali sme sa s Arom naraz.

„Čisto psychický štít. Ja jej nič nespravím, Ty jej nedokážeš čítať myšlienky...“ nenechala som ju dokončiť

„Čítať myšlienky? Ešte si mi nepovedala čo kto dokáže,“ povedala som jej.

„Takže Aro číta myšlienky dotykom ruky. Dokáže prečítať každú myšlienku, ktorá ťa kedy napadla,“ vysvetlila rýchlo. „Demetri je zas stopár. Dokáže vycítiť každú myseľ a vie určiť kde je. Stavím sa že ani nevie či si tu,“ zasmiala sa.

„V podstate máš pravdu,“ uznal jej Demetri.

„Tak ja som štít? Divné,“ zasmiala som sa.

„To by ma zaujímalo, či si lepší štít ako je Renata,“ zamyslel sa Aro nahlas.

„Aj Renata je štít?“ spýtala som sa.

„Áno, ale ona je iný štít ako ty. Ty si štít, ktorý zabraňuje psychickým útokom. A Renata zas vie zabrániť fyzickým. Ale to je len výplod fantázie, je to psychické, tak ako má Jane a Alec,“ povedal Demetri.

„Alec čo dokáže?“ spýtala som sa.

„Totálne nič necítiš, nepočuješ, nevidíš,“ ozval sa Alec za mnou. „proste opak mojej sestričky,“ dodal s úsmevom.

„Myslela som si to. Ste dvojčatá,“ overila som si.

„Hej, presne tak,“ povedala Jane.

„Bella, prosím ťa, poď sem,“ ozval sa Aro, ktorý bol na druhej strane miestnosti.

„Jasné,“ a pribehla som nadľudsky rýchlo k nemu. „Čo sa deje?“ spýtala som sa. V tom spoza neho vystúpila Renata.

„Takže si silnejšia ako Renata,“ povedal.

„A čo vlastne Jessica dokáže?“ spýtala som sa.

„Viem omráčiť upíra. Ale len psychicky, takže sa neboj,“ ozvala sa za mnou a zasmiala sa. „a ešte dokážem... to sa nedá vysvetliť,“ povedala.

Zrazu sa jej začala meniť celá tvár a aj postava. Trochu sa zmenšila a začala som v nej rozoznávať Jane. Ale mala stále hnedé vlasy. Už bola celá Jane s hnedými vlasmy.

„Wow,“ na viac som sa nezmohla.

„Na teba sa nemôžem ani len podobať! To nie je fér!“ sťažovala sa.

„Ale jasné! Veď máš také isté vlasy ako ja!“ povedala som a zasmiala som sa.

„Pravda. Ale to je jedno,“ povedala.

2. kapitola

4. kapitola

zhrnutie

Autor: MCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívaj ďalej 3. kapitola: