Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smrť nemusí byť zlá - 13. kapitola

08.01.2010 (18:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2485×

13. kapitola

Nájsť lásku je krásne, ale nehľadať a dostať, je ešte krajšie.

Bella

„Dom, dúfam, že si nezabudol, že Vianoce trávime u Cullenovcov,“ kričala som na Doma zatiaľ, čo som sa obliekala do školy.

Bol posledný deň školy pred prázdninami a ja som zas celú noc strávila s Edwardom, takže som ako obvykle nestíhala. V poslednom čase som si priala, aby noc trvala oveľa dlhšie. Pretiahla som si cez hlavu tmavomodré pletené šaty po kolená s dlhým rukávom. Na nohy som si obula čierne vysoké čižmy a cez seba prehodila čierny kabát. Konečne som bola hotová. Vyšla som z izby a na schodoch ma ako vždy čakal Dom. Dnes mu to seklo viac ako obvykle. Mal oblečené čierne nohavice a čierny sveter s výstrihom do V, z ktorého mu trčala strieborná košeľa. Vrchný gombík mal rozopnutý a tak mu bolo vidieť náš prívesok.

„Môžeme ísť?“ opýtal sa, keď ma zbadal.

„Jasné,“ odvetila som.

Zišli sme dolu po schodoch a nasadli do Hummera. Dnes šoféroval Dom a ja som si zatiaľ vychutnávala čaro zasneženého lesa.

„Tie nákupy dnes platia?“ opýtal sa Dom po chvíli.

Úplne som zabudla, že dnes idem s Domom a Edwardom na vianočné nákupy. Chceli sme kúpiť nejaké darčeky, a keďže vďaka nám to Alice nevidí, tak to budú normálne pokojné nákupy a nie maratón.

„Jasné. Po škole pôjdeme do Seattlu,“ povedala som a ďalej sledovala zimnú krajinu.

Dom ani netuší – no možno aj tuší, ale nikdy sme o tom nehovorili – aká som rada, že sa s Edwardom už normálne rozprávajú. Niekedy mám pocit, že sa z nich stali priatelia. Ale Dom si prekvapivo najviac rozumie s Carlislom. Neviem, či je to tým, že je z nich najstarší – myslím tým dobu, kedy sa narodil – alebo niečím iným. Ale pravdou bolo, že ak už Dom išiel ku Cullenovcom, tak väčšinu času trávil s Carlislom v jeho pracovni. Práve sme prichádzali na parkovisko a ja som hneď pohľadom hľadala svoju lásku. Jeho auto stálo na obvyklom mieste a Edward sa on ležérne opieral. Naše pohľady sa stretli a on mi venoval jeden zo svojich dokonalých úsmevov. Hneď ako Dom zaparkoval, som otvorila dvere a rozbehla sa k Edwardovi. Skočila som mu do náruče, ako by sme sa sto rokov nevideli.

„Chýbal si mi,“ šepla som.

„Aj ty mne,“ usmial sa a prisal sa na moje pery.

Keď sme sa od seba odtrhli, všimla som si, že Dom stojí neďaleko od nás. Vyzeral byť zamyslený a jeho pohľad smeroval niekde do prázdna. Edward ma chytil za ruku a spolu sme sa vydali do školy. Dom išiel za nami, ale v tvári mal stále ten istý výraz. Zdalo sa mi, že ho niečo trápi. Už som sa ho chcela na to opýtať, ale akurát sme stretli Alice, ktorá zabrala všetku moju pozornosť. Alice ma prosila, nech jej pomôžem zajtra s výzdobou a ja som, či som už chcela, alebo nie, súhlasila. Alice sa nedalo veľmi odporovať. Úplne som zabudla, že som sa chcela Doma na niečo opýtať. Celý deň som rozmýšľala nad nákupmi. Vianoce sme naposledy oslavovali ešte keď sme boli s Domom ľudia. Celkom som sa na to tešila. Potrebovala som už len vymyslieť nejaké darčeky. S Domom sme sa dohodli, že kúpime darčeky pre Cullenovcov spoločne, akurát Edwardovi dám niečo ja sama.

Po škole som nasadla do Edwardovho Volva a Dom išiel za nami na Hummeri. Po obchodoch sme chodili niekoľko hodín, ale nakoniec sa nám podarilo kúpiť darček pre každého. Najväčší problém som mala s darčekom pre Edwarda. Čo dať niekomu, kto má skoro všetko? Blúdila som po nákupnom centre a stále nemohla prísť na to, čo mu dať. Práve som prechádzala okolo obchodu s hudobnými nástrojmi. Vo výklade stálo prekrásne piano a vtedy ma to napadlo. Toto bude ideálny darček pre Edwarda. Hneď som mala chuť utekať domov a pustiť sa do toho. No musela som počkať na Edwarda s Domom, ktorý išli kupovať darčeky pre mňa. Domov sme prišli až večer. Edward bol sklamaný, keď som mu povedala, že dnes v noci sa neuvidíme. Potrebovala som čas na darček pre neho. Zaviezol ma až pri náš dom. Nedal si to vyhovoriť, hoci ma mohol odviezť Dom, ale Edward vie byť niekedy veľmi tvrdohlavý, ako som už stihla zistiť.

„Kde dáme darčeky?“ opýtal sa Dom, keď sme vošli dnu.

„Myslím, že ich môžeš poukladať do obývačky. Aj tak k nám nikto nechodí,“ odvetila som.

Dom ponosil všetky krabice do vnútra a usadil sa na sedačku. Ja som si sadla ku klavíru a začala hrať. Keď som pred dvomi mesiacmi hrala u Cullenovcov popadla ma túžba znovu skladať. Preto som si asi pred mesiacom kúpila nové piano a keď som mala trochu času, tak som skladala. Dnes som zahrala zopár starších skladieb. Dom ležal na pohovke, oči mal zatvorené a mne bolo jasné, že počúva. Robil to už pred dvesto rokmi. Odrazu moje prsty začali prechádzať samovoľne po klávesách a vytvárali novú neznámu melódiu. Bola tak nádherná, plná lásky a oddanosti. Snažila som sa do nej preniesť všetky moje pocity. Keď som zahrala posledný tón, ozval sa hlas Doma.

„To je nová skladba? Lebo sa mi zdá, že som to ešte nepočul.“

„Áno, práve som ju zložila,“ zasmiala som sa.

„Je nádherná. Ale ty si vždy skladala len krásne skladby,“ zložil mi poklonu.

Vstala som a podišla k nemu. Jednou rukou som ho objala.

„Ďakujem. Lepšieho brata by som si ani nemohla priať,“ povedala som po pravde.

Dom sa usmial.

„Ani ja sestričku.“

Otvoril oči a ja som sa do nich zahľadela. V tej chvíli ma napadlo, že som sa ho chcela v škole na niečo opýtať.

„Vieš Dom, v škole som si všimla, že ťa niečo trápi. Môžeš mi povedať čo?“

Dom zostal ticho a ja som vedela, že rozmýšľa. Už podľa jeho výrazu mi bolo jasné, že som mala pravdu a jeho skutočne niečo trápi.

„Vieš Bells, keď sa dnes na vás pozeral na tom parkovisku, pocítil som zvláštnu slabosť. Nikdy predtým sa mi to nestalo. Neviem, ale pripadalo mi, ako keby mi niečo chýbalo -  nejaká časť mňa. Ja to vôbec nechápem, také pocity som nikdy nemal,“ šepkal a ja som videla, že je z toho skutočne vykoľajený.

Mne hneď došlo, čo mu chýba, ale radšej som zostala ticho a len som ho silnejšie objala. Dom si oprel hlavu o tú moju. Neviem ako dlho sme takto boli v objatí, ale keď sa odtiahol, už mu na tvári hral úsmev.

„Čo si kúpila Edwardovi?“ opýtal sa.

„Poviem ti to len vtedy, keď mi prezradíš, čo kúpil on mne.“

Dom sa zasmial.

„Ale Bells, nebuď taká. Dobre vieš, že ti to prezradiť nemôžem. Edward by ma zabil.“

Obaja sme vybuchli smiechom nad absurdnosťou tej vety.

Na druhý deň som u Cullenovcov pomáhala Alice s výzdobou. Vedela som, že ona je maniak, ale dnes mi to niekoľkonásobne potvrdila. Na stromoch aj po celom dome bolo rozvešaných  snáď milión svetielok, uprostred obývačky stál obrovský strom, ktorý dotiahli Jasper s Emmettom z lesa. Práve keď som rozvešiavala na stromček gule, zazvonil mi telefón. Ani som sa nemusela pozrieť kto volá, lebo som to hneď pocítila. Bolo to nečakané a tak som sa nestihla tváriť, že sa nič nedeje. Prehla som sa bolesťou a zviezla na zem.

„Už zase?“ pýtal sa Edward, ktorý ku mne pribehol a chytil ma do náručia.

Odpoveďou mu bolo klopanie na dvere. Alice otvorila a tam už čakal Dom. Cullenovci už vedeli, že sa z Domom dokážeme premiestniť, takže sme to pred nimi nejako neskrývali. Dom vošiel dnu a zostal stáť až pri mne. Edward ma pustil a ja som uchopila Doma za ruku.

„Večer prídem,“ šepla som predtým, ako sme sa premiestnili.

Edward sa usmial, ale nebol to šťastný úsmev. Ako mi povedal, bolí ho, keď ma vidí trpieť, ale aspoň sa už nevypytuje.

Edward

Dnes boli Vianoce a ja som sa už nevedel dočkať, kedy príde Bella a ja jej dám svoj darček. Dúfal som, že sa jej bude páčiť, ale aj tak som sa asi najviac tešil na to, že ju vôbec uvidím. Včera Bella pomáhala Alice s výzdobou, ale práve keď zdobila stromček to prišlo. Bože ako to ja neznášam, keď ju vidím takto trpieť. Aj keď ona stále tvrdí, že to nič nie je, vidím, že to nie je len tak. Večer, keď ku nám prišla, bola už znovu vysmiata. Avšak mňa stále v duchu trápi otázka, prečo. Prečo práve ona musí tak trpieť? A čo je to vlastne za prácu, ktorú robí? Preštudoval som už všetky knihy, ktoré ma Carlisle v knižnici, dokonca som prebrázdil aj stránky na internete, ale na nič som neprišiel. Tak mi zostáva len dúfať, že sa Bella odhodlá mi to niekedy povedať.

Vonku sa ozvalo trúbenie. Konečne sú tu. Rozbehol som sa ku dverám a skôr než stihol ktokoľvek z rodiny zareagovať, som otvoril. Vo dverách stála Bella ovešaná balíčkami a hneď za ňou rovnako ovešaný Dom. Vzal som Bele všetko z rúk a položil to pod stromček. Vzal som ju do náručia a náhlivo ju pobozkal. Pritiahla si moju hlavu bližšie. Naše jazyky sa medzi sebou prepletali a ja som si to ako obvykle vychutnával.

„Hej, nechajte si to, keď budete sami,“ ozval sa za nami Emmettov hlas.

Neochotne som sa odtiahol od Belly, ktorú si hneď zabrala Alice s Rose. Sadol som si vedľa Jazza a Emmetta na pohovku. Pozerali v televízii nejaký starší záznam zápasu NHL, tak som sa k nim pridal. Dom stál vedľa Carlisla a rozoberali nejakú knihu. Už dávnejšie som si všimol, že si spolu rozumejú a tešilo ma to hlavne kvôli Bele. Bola nešťastná z toho, že je Dom stále len doma a sám. Ubehla asi hodina, keď zišla Bella spolu s Alice, Rose a Esme dolu. Všetky boli nádherné, ale Bella bola dokonalá. Alice ju obliekla strieborných šiat, ktoré končili v polke stehien. Keď mi oči zablúdili do jej výstrihu, ktorý bol skutočne hlboký, stratil som reč. Najradšej by som ju teraz popadol a odniesol niekam ďaleko, kde budeme iba my dvaja.

„Na to ani nemysli Edward,“ napomenula ma Alice.

„Ako si to?“ opýtal som sa prekvapene.

Nechápal som, ako to mohla vidieť, veď v prítomnosti Belly alebo Doma nič nevidí. Alice sa usmiala.

„Už som sa naučila cez to preniknúť. Bellu ani Doma síce nevidím, ale budúcnosť všetkých okolo áno,“ škerila sa.

Ja som si len povzdychol a vrátil sa k mojej láske. Podišiel som k nej a ponúkol jej rameno ako správny gentleman. S úsmevom sa ma chytila a spolu sme prešli ku stromčeku. Všetci sa usmievali a v dome bola cítiť pravá rodinná pohoda. Už dávno sme Vianoce neoslavovali, ale keď sa objavila moja láska, tak Alice navrhla, aby sme to zmenili. Najmä keď Bells prezradila, že Vianoce neoslavovali od svojich ľudských čias. Alice sa ujala rozdávania darčekov. V rodine sme sa dohodli, že my si darčeky medzi sebou dávať nebudeme.

„Toto je odo mňa, Jazza, Rose, Emmetta a Edwarda,“ povedala Alice a podala Domovi malú krabičku.

Dlho sme rozmýšľali, čo dať Domovi.

Nakoniec mi pomohla Bella, keď mi prezradila, čo si chcel kúpiť. Trochu sme ho predbehli. Dom opatrne rozbalil papier a otvoril krabičku. Vytiahol z nej kľúč a zostal na nás nechápavo hľadieť s pozdvihnutým obočím. Alice nič nepovedala a ťahala ho von. Všetci sme sa vydali za nimi. Dom stál pre domom a s úžasom hľadel na náš darček.

„Vy ste mi dali motorku?“ dostal zo seba po chvíli a neveriacky chodil okolo nej dookola.

Potom sa otočil k Bells. Bolo mi jasné, že spolu hovoria v myšlienkach. Mal som strašnú potrebu sa opýtať o čo ide, ale nechal som to tak. Bella mu zrejme niečo povedala, lebo dom sa len usmial a nasadol na ňu.

„Ďakujem,“ povedal jednoducho.

„Dobre a teraz všetci naspäť do vnútra. Rozdávanie darčekov ešte neskončilo,“ zavelila Alice.

Všetci sme sa vrátili do domu, len na Domovi bolo vidieť, že by radšej zostal vonku. Dom zostal stáť vedľa Carlisla, ktorému práve Alice podávala nejaký darček. Carlisle sa otočil k Domovi.

„Toto je od nás s Esme. Hovoril si, že túto ešte nemáš, tak hádam ťa poteší,“ povedal a podal mu darček.

Dom ho rozbalil a na jeho tvári bolo vidieť úsmev.

„Ďakujem,“ povedal. „Skutočne ste si nemuseli robiť starosti.“

„Za málo.“

Dom si ešte chvíľu listoval v knihe, ktorú mu Caslisle s Esme darovali. Bola to nejaká veľmi stará kniha z roku tisíc šesťsto osemdesiat. Príliš som sa ňou nezaoberal, lebo teraz prišli na radu darčeky pre moju lásku. Alice vzala spod stromčeku jednu z krabíc a podala ju Bele.

„To je od Emmetta,“ povedala.

Bohužiaľ som nemohol prísť na to, čo jej Emmett dal, lebo v myšlienkach si už niekoľkýkrát opakoval ruskú abecedu. Bella otvorila darček a hneď ho zatvorila. Ani som sa nestihol pozrieť, čo to je.

„Myslíš, že také niečo potrebujem Emmett?“ zamračila sa na neho.

On sa však vyškieral od ucha k uchu.

„No pri našom Edíkovi, určite,“ odvetil a ja som mal z toho jeho úsmevu zlý pocit.

Vzal som Belle z rúk krabičku a pozrel sa dnu. Z krabice sa na mňa vyškieral neónovo ružový vibrátor.

„Emmett, ja ťa...“ zavrčal som.

„Ale Edward, ukľudni sa a začni robiť niečo pre to, aby ho nepotrebovala,“ skočil mi do reči.

To sa však už celá rodina rozosmiala a ja som sa musel chtiac - nechtiac pridať. Potom prišiel na radu darček od Rose, Alice a Jazza. Bola to vlastne len obálka zabalená vo vianočnom papieri.  Tento krát som vedel, čo to je, tak som sa len uvoľnene postavil a čakal, kým to Bella otvorí.

„Poukážka na nákup spodného prádla,“ čítala Bella. „Ďakujem,“ zašepkala smerom k nim.

„Nemáš zač, toto je od Carlisla a Esme,“ zaštebotala Alice a podávala Belle ďalší balíček.

„Ludovico Einaudi je jeden so súčasných skladateľov. Sú k tomu aj noty. Hádam sa ti to bude páčiť,“ povedala Esme, keď Bella rozbalila darček.

„Ďakujem,“ šepla a objala Esme a potom aj Carlisla.

Vrátila sa ku mne, ale to som už držal v rukách môj darček pre ňu.

„Šťastné a veselé láska,“ zaželal som a podal jej malú úhľadne zabalenú krabičku.

Napäto som čakal, kým ju otvorí. Bella opatrne rozbalila papier a otvorila ju.

„Bože Edward, to je prekrásne,“ vyhŕkla a skočila mi okolo krku.

Bella

Všetky darčeky ma potešili, už zostával posledný a to od mojej lásky – Edwarda. Podal mi malú krabičku. Opatrne som ju otvorila. Vnútri bol prekrásny strieborný náramok a príveskom malého anjela.

„Bože, to je prekrásne,“ vyhŕkla som a skočila mu okolo krku. „Ďakujem láska.“

„Ty si môj anjel, preto ten prívesok,“ zašepkal. „Ešte ťa čaká jeden darček, ale to až, keď budeme sami,“ dodal a šibalsky sa pri tom usmial.

„Zapneš mi ho?“ poprosila som a trochu od neho odstúpila.

Edward ho vybral z krabičky a pripol mi ho na zápästie. Potom mi venoval jeden sladký bozk.

„Teraz je čas na darček od nás,“ povedala som.

Dom mi podal menšiu krabičku. Dlho sme rozmýšľali, čo im máme dať a nakoniec sme sa rozhodli pre spoločný darček pre celú rodinu.

„Toto je od nás, pre vás všetkých.“

Podala som ho Carlislovi, lebo on bol hlavou tejto úžasnej rodinky. Carlisle ho otvoril a zostal nechápavo hľadieť na jej obsah.

„Čo to je?“ pýtala sa netrpezlivo Alice.

Carlisle z nej vytiahol starší kľúč a listinu. Kľúč mu hneď vytrhol Emmett a podozrievavo si ho prezeral. Carlisle zatiaľ otvoril listinu a začítal sa.

„Hmm starý kľúč, páni. Díky,“ prehovoril Emmett po chvíli obzerania.

„Bože Bella, Dom, to nemôžeme prijať,“ hlesol Carlisle, keď dočítal.

My s Domom sme sa len usmievali. Edward vyzeral byť tiež prekvapený, lebo si to musel prečítať v Carlislovej mysli. Alice vytrhla Carlislovi listinu a pustila sa do čítania.

„Čo to je, čo to je?“ vyzvedal Emmett a poskakoval okolo Alice.

„Bella s Domom nám darovali zámok v Anglicku,“ odvetil Carlisle poskakujúcemu Emmettovi a vlastne celej rodine.

„No zámok je silné slovo, skôr by som povedala zámoček. Je to na mieste, ktoré je ďalej od ľudí a slnko tam svieti len občas. Okolo neho sú lesy bohaté na zver. Dúfam, že sa vám tam bude páčiť,“ vysvetľovala som.

„Určite bude,“ odvetila Esme a venovala nám s Domom krásny úsmev.

„Tak a teraz ešte môj darček pre teba,“ otočila som sa k Edwardovi.

Podala som mu darček a čakala, kým ho otvorí.

„Nie je to nič hodnotné, ale dúfam, že sa ti bude páčiť,“ hlesla som.

Pracovala som na tom pol dňa a snažila som sa do toho dať všetku tú lásku, ktorú som k nemu cítila. Edward otvoril balík a vytiahol z neho notovú osnovu. Jeho prekvapene šťastný výraz hovoril za všetko.

„To si napísala ty?“ pýtal sa. „ Pre mňa?“

„Áno láska.“

Edward ma objal a pobozkal do vlasov.

„Toto je najkrajší darček, aký som kedy dostal. Teda okrem toho, že som stretol teba. Zahráš mi ju?“ poprosil.

Prikývla som a prešla ku klavíru. Noty som nepotrebovala, tak som sa usadila a začala hrať.

" target="_blank">(Bellina pieseň pre Edwarda)

Keď som skončila, ozval sa mohutný potlesk. Edward pribehol, zdvihol ma zo stoličky a prudko objal.

„Bože láska, to bolo nádherné. Milujem ťa,“ šepkal.

„Aj ja teba.“

Edward ma vzal do náručia a odniesol k pohovke, kde už sedela celá rodina. Opatrne, ako by som bola z porcelánu, ma položil na ňu a on si sadol vedľa. Odrazu Alice vytreštila oči a mne bolo jasné, že má víziu.

„Čo tu chce?“ prehovoril po chvíli Edward.

„Bola neďaleko a rozhodla sa, že nás navštívi,“ odvetila Alice, keď vízia skončila.

„Kto?“ opýtala som sa naraz s Emmettom.

„Tanya,“ sykol Edward a ja som hneď pochopila jeho náladu.

O Tanyi mi rozprával asi pred mesiacom. Bola to upírka z jednej vegetariánskej rodiny na Aljaške, s ktorou sa Cullenovci priatelili. Kedysi sa pokúšala dostať Edwarda a podľa jeho slov, ju to stále neprešlo.

„Kedy príde?“ opýtal sa Carlisle po chvíli.

„O desať minút,“ odvetila Alice.

Otočila som sa na Edwarda. Mal na tvári zachmúrený výraz.

„Nebolo by lepšie, keby odídeme?“ opýtala som sa opatrne.

Jeho výraz sa zmenil na odhodlaný a dokonca som zbadala aj náznak úsmevu.

„Nie láska, zostaňte. Aspoň pochopí, že som už zadaný,“ hlesol a jemne ma pohladil po tvári.

Nálada v obývačke klesla na bod mrazu, jedine Dom s Carlislom sa rozprávali, ako by sa nič nestalo. Presne ako Alice predpovedala o desať minút sa ozvalo klopanie na dvere. Esme vstala, podišla ku dverám a otvorila.

„Ahoj Tanya,“ vítala ju.

„Ahoj Esme. Išla som okolo a tak ma napadlo, že sa stavím.“

„Samozrejme. Poď ďalej,“ povedala Esme a odstúpila od dverí.

Do vnútra vošla nádherná blonďavá upírka s jahodovými prúžkami vo vlasoch a dokonalou postavou. Pohľadom prešla po miestnosti a zastavila sa očami na Edwardovi. Chlípne sa usmiala a vybrala sa smerom k nemu. Edward mi silnejšie stihol ruku. Keď bola asi v polke cesty, konečne si ma všimla. Venovala som jej silený úsmev a jej blažene chlípny výraz sa zmenil na nenávistný. Doslova ma očami prepaľovala. Podišla až k nám.

„Ahoj Edward, dlho sme sa nevideli,“ prehovorila a celú svoju pozornosť venovala mojej láske.

„Ahoj Tanya,“ pozdravil zdvorilo Edward, ale ja som na ňom videla, ako to v jeho vnútri vrie.

Postavil sa a tým, že ma stále držal za ruku, prinútil postaviť sa aj mňa. Tanya sa na mňa pozrela s otázkou v očiach.

„Tanya, dovoľ, aby som ti predstavil svoju lásku Bellu,“ povedal a zľahka ma pobozkal.

Ten výraz, ktorý sa objavil po tejto vete Tanye v tvári, by sa dal považovať za vražedný. Ja som sa tvárila, že som si nič nevšimla a podala som jej voľnú ruku. Uchopila ju do svojej a prudko stlačila. Zrejme dúfala, že mi tým nejako ublíži, ale my sme odolnejší ako upíri. Vrátila som jej stisk a predpokladám, že ten môj ju skutočne bolel, lebo sa na mňa nechápavo pozrela.

„Kto si?“ dostala zo seba. „Človek určite nie a podľa pachu ani upír?“

Chcela som odpovedať, samozrejme, že nie pravdu, ale Edward ma predbehol.

„To je na dlho a vlastne to ani nie je dôležité,“ povedal.

Tanya sa na neho špatne pozrela, ale hneď svoj výraz zmenila na úlisný. Neviem prečo, ale odrazu mi hlavou prebehla zvláštna myšlienka. Pustila som Edwardovu ruku a prešla k Domovi. Edward sa na mňa nechápavo pozeral, ale ja som sa nenechala odradiť.

„Tanya,“ povedala som a tým si vynútila jej pozornosť. „Toto je môj brat Domenico,“ predstavila som Doma.

Tanya sa otočila a jej pohľad sa stretol s tým Domovým. V tej chvíli som vedela, čo ma nútilo to urobiť. Kedže som lásku na prvý pohľad zažila, tak som hneď vedela, že Dom a Tanya ju práve pocítili.

„Ahoj, ja som Dom,“ predstavil sa a omámene napriahol ruku smerom k Tanyi.

Tá k nemu podišla a uchopila ju. Jej pohľad bol rovnako omámený ako ten Domov. Hoci som to Domovi predvčerom nepovedala, tak som si už vtedy bola istá, že ten pocit prázdnoty, čo cítil, bola len obyčajná túžba po láske, po prítomnosti niekoho, kto by ho miloval. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý nechápavo hľadel na tých dvoch. Podišla som k nemu a schúlila sa do jeho náručia.

„Ako si...?“ zašepkal.

„Nevedela som to. Proste som to vyskúšala a ono to vyšlo,“ odvetila som.

Edward sa usmial a môj pohľad sa stočil k Domovi s Tanyou. Bolo mi jasné, že toto ešte bude zaujímavé...

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smrť nemusí byť zlá - 13. kapitola: