Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 2. kapitola

10.11.2010 (19:15) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1055×

2. kapitola

Pohľad: Vicky

Len, čo som pozbierala sklo, ktoré som rozbila (podotýkam, že neúmyselne), som utiekla do svojej izby. Mala by byť na konci chodby. Však jasné! Moja sestra si zas zobrala väčšiu. Bodaj by ju kanárik poďobal! Mohla by aj andulka. Keď sme boli malé, mali sme andulku.

„Omylom“ som ju nakŕmila pastelkami. Bála som sa, že ma Lily zabije, tak som sa zamkla v jej izbe a klietku som zakryla dekou. Ona chcela vojsť, ale nedalo sa otvoriť.

„Vicky?! Otvor!“ kričala cez dvere.

„Povedz heslo!“ zakričala som jej naspäť detským hláskom.

„A aké je heslo?!“ opýtala sa zmätene.

„Andulka zdochla!“

Mali ste vidieť, ako po tom vyvádzala. Skoro vyrazila dvere. Mesiac sa so mnou nerozprávala. No, ale vráťme sa do prítomnosti. Vošla som do izby a skoro som sa zoznámila s novou podlahou. Tá izba bola nádherná. Aj keď tie ružové steny si mohla odpustiť. Čo som barbie?

Mala som veľkú posteľ s baldachýnom, nočný stolík s lampičkou, vlastnú kúpeľňu, písací stolík s mojim notebookom a dokonca som mala aj balkón.

Milujem svojich rodičov, alebo aspoň osobu, čo to tu zariaďovala.

Rozbehla som sa a skočila som na posteľ. Chvíľu som, len tak ležala, keď ma vyrušil ockov krik.

„Rodinná porada!“ zakričal zdola. To zase bude. Na chodbe som stretla Lily. Už nebola taká naštvaná, ale nejaká vysmiata.

„Už sa nehneváš?“ opýtala som sa jej zvedavo. Žeby si kúpila novú andulku? Vicky, nebuď zlá. Pokarhalo ma moje dobré ja.

„Už ani nie, ale vrátim to.“ Diabolsky sa usmiala. Tomu sa hovorí nevlastné dieťa diabla. Zišli sme dole do obývačky, kde sedeli rodičia.

„Posaďte sa,“ povedala mamka vážne. Čo nás chcú utratiť? Preboha, čo mňa ešte nenapadne?

„Zajtra idete do školy. Je pondelok, takže by sa patrilo. My to tu dneska večer povybaľujeme,“ oznámil otec. Super! Pomyslela som si znechutene. A ja som myslela, že budem flákať aspoň týždeň.

Ešte nám povedal, že nám nechá auto a on bude chodiť do práce s mamou, alebo si kúpi nové. V preklade to znamená, že auto nechal Lily a ja budem len spolujazdec. Po polhodine utrpenia sme sa rozišli a ja som hneď utekala do svojej izby. Ja viem, že nie je pre mňa nebezpečné utekať, ale lietať ešte neviem.

Začala som si vybaľovať oblečenie a ukladať ho do skrine. Nebolo ho veľa, ale ani nie málo. Bolo, tak akurát, na každý deň iné. Ja viem. Je to hlavne preto, lebo mám doma shopaholičku, a tou je Lily. V živote s ňou nechcite nakupovať. Nahádže vám kopu vecí do kabínky a s ďalšou čaká vonku. Pripadám si ako bábika na obliekanie.

Keď už mi trebalo odložiť len sukne, mrkla som na hodinky. Bolo 18:39. To už je toľko? Nestihla som večerníček. Dobre, teraz vážne. Mala by som skočiť za mamou. Nech nám dá aspoň GPS. Kde tu nájdeme školu? Denali je podľa mňa dosť veľké. Či? Mamu som našla v kuchyni ako prestiera stôl.

„Mami?“ opýtala som sa.

„Áno, zlatko?“

„Nedáš nám aspoň mapu, aby sme tu školu našli?“

„Lily ju nájde. Ocko jej to vysvetlil.“ Zasmiala sa pre seba.

„No, tak to do tej školy nedôjdeme,“ zasmiala som sa tentoraz ja. Lepšie pre mňa.

„Ja nie som ty, sestrička.“ Zaplietla sa do toho Lily. Posadila sa za stôl a písala SMS–ku. Asi tomu jej priateľovi. Mne pripadal priteplený.

„Komu píšeš?“ opýtala som sa a kukla som na jej mobil.

„Lucasovi,“ odpovedala mi. Ja som to vedela.

„Nechápem, ako s ním môžeš ďalej chodiť. Mne pripadá trochu priteplený,“ povedala som jej svoj názor. Len sa na mňa zamračila.

„Ja tvojich priateľov neurážam, tak neurážaj ani ty mojich.“ Zamračila sa na mňa a hodila po mne utierkou, čo bola na stole. Musela som sa zasmiať.

„Ale ja som nechodila s takou padavkou.“ Hodila som do nej utierku tentoraz ja. Pristála jej na hlave práve, keď odpisovala.

„Prestaňte!“ okríkla nás mama.

„Ona si začala,“ povedali sme naraz. Všetky sme sa tomu zasmiali. Asi vytvorím klub „Pošahaná rodinka“.

„Čo je tu taká smiešne?“ opýtal sa ocko, keď si sadal za stôl.

„Naše dcéry, zlatko,“ odpovedala mu mama a pobozkala ho na čelo.

„Mohlo ma to napadnúť, že Vicky?“ opýtal sa ma ocko s pozdvihnutím obočím. Celá som sa začervenala. Asi až na zadku.

Mamka položila večeru na stôl a všetci sme sa na to vrhli ako keby sme roky nejedli. A ocko chcel ešte synov. To by im veľa toho jedla neostalo.

Po večeri som vybehla do svojej izby sa osprchovať. Ešte som si vybrala z vrecka, čo som mala na bunde lízatko, a už som upaľovala do kúpeľne. Zhodila som zo seba oblečenie a napúšťala vaňu. Naliala som do vody aj svoj jahodový šampón a šupla sa tam. Rozbalila som si lízatko a nechala som uvoľňovať svoje stuhnuté telo. Už som povedala, že mám strašne rada sladké? Niežeby som bola nejak závislá, ale musím mať pravidelný príjem cukru. Možno preto som taká hyperaktívna. Raz som sa normálne okúpala v čokoláde, ale to bolo omylom a bolo to už dávno. Po polhodinke som višla z vane, obliekla sa do pyžamka, paličku od lízatka vyhodila do koša a zaľahla. O niekoľko minút som spala ako zabitá.

Shrnutie

Veľmi Vás prosím o komentáre. Ďakujem za každý. Postačí aj pár smajlíkov. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 2. kapitola: