Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šialená večnosť! - 3. kapitola


Šialená večnosť! - 3. kapitolaĎalšia kapitola z mojej dielne, aj keď trocha pomohla aj Noemi. V tejto kapitole budú dievčatá v izbe a niečo sa stane. Bude to tak trocha zlomové. Príjemné čítanie prajú NoemiVolturiCullen a moja skromná maličkosť. :)

3. kapitola

 

Eva

„Iné? Ako iné? Bože čo ste zač...“

„Buď ticho!“ zavrčal ten, tuším Marcus, v sekunde bol pri mne a dlaňou mi zvieral krk, začínala som sa dusiť.

„Buď radšej ticho, pokiaľ nechceš aby sa ti niečo stalo,“ hovoril a pozeral sa mi priamo do očí... Až teraz som si všimla ich farbu, krvavo červenú farbu.

„D – achr – d... dobre,“ zachrapčala som. Jeho stisk silnel, začala som sa dusiť.

„Okamžite ju pusti!“ zahrmel hrubý hlas. Nenávistne na mňa zavrčal a odsotil ma od seba s neskutočnou silou. Prehla som sa v boku, hmatala si po krku a kašľala som tak, že som mala pocit, že som schopná si aj dušu vypľuť.

„Evi? Si v pohode?“ pribehla ku mne vyľakaná Min.

„Vyzerám snáď, že som v pohode?“ opýtala som sa jej pomedzi ten kašeľ sarkasticky.

Usmiala sa... To je ale optimista.

„Felix, Demetri, odneste ich dozadu. Heidy, Jane postarajte sa o telá. Marcus, ty ideš so mnou! Zvyšok môže odísť.“ Hneď ako to dohovoril, sa k nám prihnali tí muži čo sa na nás predtým vrhli a neviem ako, no už nás odnášali preč.

Viečka som pevne tisla k sebe a dúfala som, že keď ich otvorím, tak budem niekde v autobuse na ceste späť domov...

Keď som ich po pár sekundách otvorila, tak som bola v nejakej izbe, no bolo jasné, že som stále v tom prekliatom hrade!

Zatvorila som ich znova... Nič!

A ešte raz...

Fajn, toto nie je sen.

„Mohla by si s tým prekliatym klipkaním prestať?“ zrúkla na mňa Min.

„Čo sa štveš? Len skúšam, či sa mi náhodou zasa nevymkla fantázia a nestali sa moje predstavy až príliš skutočnými, no zrejme nie.“

„Nechápem, ako môžeš byť taká pokojná!“ začala panikáriť, toto nie je dobré, ona je vždy tá pokojná, ktorá si nič až príliš nepripúšťa...

„Min, pokoj,“ snažila som sa ju upokojiť, lenže začala kričať.

„Buď ticho!“ zvrieskla som... Zbytočne.

Do riti, nech drží hubu, nemusí ju byť počuť.

„Sklapni!!!“ zakričala som tak aby som ju prehlušila.

Bola totálne v šoku. Oči otvorené dokorán, ústa takisto, dýchala totálne nepravidelne a tak zhlboka, že sa jej každú chvíľu zakrúti hlava.

Bože, čo budem robiť, keď mi tu odpadne?

Panebože!

Začínala som panikáriť aj ja...

Kľud Evi, kľud!!! Teraz si musíš ty zanechať chladnú hlavu.

Čo sa má robiť, keď niekto upadne do šoku?

V hlave mi to šrotovalo, snažila som si spomenúť na jednu z hodín biológie...

Jasné!!! Päť T, počkať, čo ta vlastne bolo?

Fajn, ja si spomeniem....

T, t, t, t, t....

Teplo, ticho, tekutiny, transport a tíšenie bolesti!

Jasné ako facka.

No a čo z toho som bola schopná urobiť?

Teplo – nemám čím, ticho – to tu je, tekutiny – vodu som už dopila, transport – sotva, tíšenie bolesti – nič ju nebolí!!!

Do prdele, čo mám robiť??

Jasné, prefackám ju. Síce ma najskôr asi zabije, ale aspoň sa dostane do normálu...

Min, prepáč!

Prišla som k nej a skúsila jej dať takú slabšiu, nechcem jej niečo spraviť, aj keď pochybujem, že by sa jej niečo stalo...

Nič!

Dala som jej trocha silnejšie...

Nič!

To jej mám vraziť???

Fajn, ako myslíte! Nie, to nemôžem urobiť!!!

Medzitým ako som rozmýšľala do miestnosti niekto vošiel, nevšimla som si ho, až kým si neodkašľal.

Pre zmenu som zvrieskla ja, ale trocha som sa upokojila, keď to bol len jeden z tých chlapov, čo boli aj dole... Aj keď upokojiť sa asi nebol práve najlepší nápad, keď je v krvi viac adrenalínu – niežeby som ho tam práve mala málo – tak sa rýchlejšie rozmýšľa.

Milo sa na mňa usmial, poobzeral si ma a hral sa s prstami.

Na svojom predlaktí som zacítila tlak...

„Au,“ skríkla som a zhadzovala Minine zaryté prsty z mojej ruky. „Zbláznila si sa? Pozri čo si spravila!“ kričala som na ňu... Začalo mi to krvácať, no fakt skvelé!

Z rohu izby sa ozval prudký nádych, zvrtla som tam hlavu a stalo sa niečo, čo sa fakt stať nemalo.

Sykla som bolesťou, keď ma ten chlapík  - Demetri? – prirazil k stene.

Nasal do nosa vzduch. Schmatol mi ruku a priložil si ju k ústam. Čo to robí? Ja chcem ešte žiť. Nemôžem tu nechať Min samú, čo si bezo mňa počne?

„Áááá!“ zavrieskala som, ale už bolo neskoro. Demetri preťal moju kožu svojimi ostrými zubami a sal moju krv. Cítila som ako my telo chabne a ako ma opúšťa vedomie.

„Nie!!!“ vzlykavo kričala moja najlepšia priateľka. Bolo to, to posledné, čo som počula.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Šialená večnosť! - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!