Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 9. kapitola

10.09.2011 (10:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 5414×

9. kapitola

Edward:

Sedel som za stolom so spokojným výrazom, teda, skôr priblblým úsmevom, a každú chvíľu som sledoval hodiny. Ešte hodinka a pol a môžeme ísť konečne domov. V noci by som mal skočiť na lov, ale ešte neviem, veľmi sa mi nechce a pri tej divoške určite ani nebudem chcieť. Vidím, že na Bellu zaberá len jedno a to divoký sex. Nad tým som sa musel zachechtať.

No z myšlienok ma vytrhol dupot topánok, ktorý sa blížil ku kancelárii. Takto chodí jedine náš riaditeľ. Mal som aj pravdu, o chvíľu sa otvorili dvere a vošiel pán Blake.

„Čau, Edward,“ pozdravil ma priateľsky a posadil sa oproti mne. Mal som na ňom rád, že sa nesprával ako namyslenec, ktorý si myslí, že mu tu všetko patrí. Bol to správny chlap, len akosi nemal šťastie v osobnom živote, je rozvedený už päťkrát.

„Ako vám môžem pomôcť, pán Blake?“ spýtal som sa ho nenútene.

„Pred chvíľou volala rodina, ktorej si predal tú vilu na kraji New Yorku, vraj sú maximálne spokojní, tak ti mám poďakovať, ale to nie je to, čo som chcel.“

„Tak pokračuj,“ vyzval som ho pokojným hlasom. Tento výraz som poznal veľmi dobre, určite ma chcel znova presviedčať, aby som zobral jeho miesto, ale mne moja terajšia pozícia úplne stačí, a v tejto spoločnosti budem aj tak len pár rokov, maximálne dva.

„No rozhodol som sa, že už odídem z tejto spoločnosti, som tu už pekných dosť rokov. Si tu najlepší zo všetkých a ja viem, že by si moju funkciu zastal najlepšie. Viem, že si moju ponuku predtým odmietol, ale možno si už zvážil svoje priority...“

Pozeral na mňa a videl som, že čaká kladnú odpoveď, ale odo mňa ju nemôže očakávať.

„Prepáčte, pán Blake, ja sa naozaj necítim na túto funkciu, vyhovuje mi táto práca a viesť túto spoločnosť je veľmi veľa veľká zodpovednosť a neplánujem tu dlho ostať,“ odpovedal som mu.

Povzdychol si, ale netváril sa nahnevane. „No nevadí, vyskúšal som to,“ povedal si sám pre seba a postavil sa.

„Je mi to naozaj ľúto,“ povedal som mu. „Ale ak by vás zaujímalo, tak by som ti odporučil Aarona, pracuje tu už desať rokov a je naozaj skvelý, bol by výborným riaditeľom.“

Zamyslel sa a nakoniec aj prikývol. Vyšiel z dverí a ja som za ním zamkol.

Posadil som sa s pobaveným výrazom na svoj menší plán, keď mi pohľad padol na Belline dvere do kancelárie.

„Slečna Swanová, polial som si nohavice, káva sa mi vyliala práve do lona, mohli by ste mi to, prosím, utrieť?“ zavolal som na Bellu a čakal so širokým úsmevom, ale nič sa nedialo, keď sa ozval jej hlas.

„Pán Cullen, myslela som, že ste už dospeli a už si nevymýšľate takéto veci, aby ste ma k sebe privolali,“ hovorila sucho, ale počul som pobavenie v jej hlase. Rozosmial som sa a šiel za ňou. Mala zatvorené dvere, ale ja som veľmi dobre počul jej tichý chichot, asi som ju veľmi dobre pobavil.

Otvoril som dvere a uvidel ju, ako sedí za počítačom. Ale nevšímala si ma. Podišiel som k nej a postavil sa za ňu, žiadna reakcia, ale srdce sa jej rýchlejšie rozbúchalo. Sklonil som sa k nej a ruky si položil na opierky stoličky k jej bokom. Dýchol som jej na krk a ucítil, ako sa zachvela.

„Čo by ste rád, pán Cullen?“ spýtala sa ma prísnym tónom. Hm, že by ju to ešte neprešlo?

„Netráp ma, Bella,“ zašepkal som jej prosebne do ramena.

„Už sú štyri hodiny, pán Cullen. Prepáčte, ale práve mi skončila pracovná doba.“ Postavila sa, ale ja som ju zastavil. Chytil som ju za pás a natlačil na svoje telo. Srdce sa jej rozbúchalo, ale tvár mala tvrdú.

„Belli, prepáč, už to nebudem spomínať, nebuď na mňa, prosím, stále nahnevaná,“ poprosil som ju a nahodil smutný výraz, ktorý na ňu veľmi dobre fungoval.

„Musím ťa predsa trochu potrápiť,“ odvetila mi a šibalsky sa usmiala. Obišla ma, ale jej ruka stihla pristáť na mojom zadku a stisla mi ho. Pohoršene som sa na ňu obzrel, ale mrkla na mňa a ja som sa rozosmial. Až keď udrela dverami, spamätal som sa, schmatol svoje veci a bežal za ňou. Práve vchádzala do výťahu, použil som svoju upírsku rýchlosť a vbehol za ňou. Tuším si ma ani nevšimla, stlačila gombík vo výťahu a bola otočená do druhej strany. Natiahol som ruky k jej telu a chytil ju za pás. Prudko sa otočila a vystrašene na mňa pozerala.

„Ty jeden idiot,“ zvýšila na mňa hlas a už sa išla rozohnať, tak som jej ju radšej zastavil, aby si neublížila. Chytil som jej jemne ruku a čakal, kedy sa upokojí. Dlho to netrvalo.

Vždy som túžil vidieť Bellu ako krehkú ženu, ktorá nie je taká drsná a bojí sa. Viem, že to v nej je, teda niežeby mi prekážala jej bojovnosť, práve naopak, ale...

„Vidím, že si sa už upokojila,“ skonštatoval som so smiechom, keď jej výraz znežnel.

„Nepotrebujem mať infarkt pred dvadsaťpäťkou,“ odvetila mi bojovne. Mal som chuť rozosmiať sa, bola ako malá levica, ale radšej som sa zdržal nejakej poznámky, lebo by som ešte musel stráviť celú noc v obývačke. To by som určite nevydržal.

„To by som nikdy nedovolil. No tak, čo je to s tebou?“ spýtal som sa jej nežne a sklonil sa k jej perám, ale výťah už zastavil. S povzdychom som sa odtiahol naspäť a odstúpil trochu od nej, aby to nebolo príliš nápadné.

„Neviem, ale radšej sa so mnou nehádaj,“ odvrkla mi pomedzi zuby a vystúpila z výťahu. Cestou ma všetci zdravili, ale ja som bol očami zaseknutý na Belle, ktorá kráčala predo mnou. Len som nemo odzdravoval a šiel za ňou.

Bella zastavila pri mojom aute na parkovisku, ale vedľa mňa parkovala Jane a stála pri svojom aute. No super, teraz si užijem jeden z tých ich rozhovorov. Síce by som najradšej tú namyslenú kravu preplieskal za to, aká je k Belle, ale viem, že je lepšie sa medzi ženy nestarať, lebo by som si to ešte aj ja odniesol.

„Ahoj, Bella,“ pozdravila ju Jane absolútne falošným tónom a o úsmeve ani nehovorím.

„Jane.“ Bella sa od nej odvrátila a pohľadom ma prosila, aby som rýchlo nastúpil. Rýchlo som naskočil a čakal až nastúpi Bella.

„Vy idete spolu?“ ozvala sa Jane povýšene, ale aj dosť prekvapene.

„Áno, pokazilo sa mi auto,“ odvetila jej Bella znechutene a sadla si vedľa mňa a nezabudla poriadne udrieť dverami.

„Héj, to auto za to nemôže,“ ozval som sa a rukou jemne pohladil koženú sedačku. Chudáčik maličký. Bella sa na mňa vražedne pozrela. Radšej som sa stiahol a naštartoval. Celú dobu vedľa mňa nahnevane sledovala všetko za oknom a nepovedala ani slovo. Pekne sa jej menili nálady.

O chvíľu som parkoval pred domom, otvoril som galantne Belle dvere a vtedy som pochopil, prečo má Bella od rána takú náladu. Ucítil som krv a Bella očividne tiež, ale inak ako ja.

„No do riti,“ zanadávala Bella a rýchlo sa ponáhľala dnu. Radšej som jej okamžite otvoril dvere, rozbehla sa do kúpeľne a udrela za sebou dverami. Týmto tempom o chvíľu rozbije všetko okolo seba. A potom neviem, ako to budem vysvetľovať Rose. Och, o pár dní sa vráti naspäť. Budem musieť už naozaj porozmýšľať nad tým, ako požiadať o rozvod. Najprv sa budem musieť rozumne porozprávať s Rose, ale obávam sa, že by bola proti. Jej to možno vyhovuje, ale mne už nie.

Posadil som sa na koženú sedačku a zapol tichú hudbu. Bella sa konečne po chvíli vrátila, už nevyzerala tak nahnevane.

„Týždeň bez sexu,“ skonštatovala s povzdychom a posadila sa vedľa mňa. Prisadol som si k nej a ruku jej dal okolo ramien. Oprela sa mi tvárou o hruď a spokojne sedela.

„Už je lepšie?“ spýtal som sa jej.

„Áno, prepáč, že som bola taká hnusná,“ šepla mi do hrude.

„To je v poriadku. Bola si rozkošná.“

Zasmiala sa a rukou ma udrela do hrude, ale pre mňa to bolo ako pohladenie. Sedeli sme tak hodnú chvíľu a ja so si ju užíval plnými dúškami. Hladil som ju po vlasoch a pritískal k sebe. Po chvíli som začul tiché oddychovanie. Zaspala. Musel som sa pousmiať, vyzerala ako krehká porcelánová bábika.

Ale zrazu som začul hlučné kroky, ktoré sa blížili k bytu. Zamračil som sa, lebo som vôbec nezačul srdce. Žeby upír? Panebože, len nech to nie je Rose, lebo som v riti.

A vtom niekto zaklopal a mne už bolo jasné, kto to je. Jemne som chytil Bellu a položil ju vedľa seba. Ešte som jej vyzul topánky, aby sa necítila nepríjemne a išiel otvoriť. Okamžite som uvidel široký úsmev svojho najlepšieho priateľa.

„No nepozeraj na mňa ako na zjavenie,“ povedal mi pobaveným hlasom a chlapsky ma udrel do ramena.

„Nečakal som ťa tu, Emmett.“ Rukou som mu ukázal, nech ide ďalej, ale Emmett sa hneď na chodbe zastavil.

„Áno, cítiš človeka,“ objasnil som mu.

„Ty ma nikdy neprestaneš prekvapovať.“ Pobavene pokrútil hlavou a šiel ďalej, až sa zastavil v obývačke, kde spala Bella. Nebál som sa, že jej nejako ublíži alebo niečo, lebo viem, že Emmett sa skvelo ovláda. Nevidel som ho už pekné roky, a to sa poznáme celé storočie.

„Kto to vlastne je?“ spýtal sa, keď si obzeral Bellu, ako spí.

„Moja sekretárka a milenka v jednom,“ priznal som so širokým úsmevom. Emmett sa na mňa vyvalene pozrel.

„Počkať, ty máš tu najsexi manželku na svete a podvádzaš ju?“ pýtal sa neveriacky.

„Vieš veľmi dobre, že to nie je manželstvo z mojej vlastnej vôle a ja začínam nad rozvodom premýšľal pomaly každý deň. Viem, že to bude nebezpečné, ale musím sa o to pokúsiť. Už ma to nebaví a chcem byť s Bellou.“

„Tento človek s tebou robí pekné divy,“ skonštatoval so širokým úsmevom.

„Ani by si neveril aké,“ pritakal som a nežne sa pozrel na spiaceho anjelika na koženej sedačke.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 9. kapitola: