Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Secrets - 3. kapitola

04.10.2012 (07:30) • Krisbian1 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1240×

3. kapitola

Bella

Tenučký papier mu vytvoril malú ranku a na jeho prste sa objavila kvapka krvi. Zacítila som tú nádhernú vôňu, ale nechcela som mu ublížiť. Vedela som, že ak by som začala, neprestala by som. Vystrelilo ma to z lavičky a upírskou rýchlosťou som bežala domov. Určite mu bude divné, že som tak rýchlo zmizla a možno si bude vyčítať, že spravil chybu, ale takto to bolo lepšie. Vbehla som do bytu a oprela som sa o dvere. Už len z tej malej kvapôčky krvi na jeho prste som šalela.

„Ako dopadlo rande?“ opýtala sa mama. Povzdychla som si a pregúľala očami. Vedela som, že ak jej poviem, že dopadlo zle, tak z toho bude mať radosť.

„Dobre,“ zaklamala som a šla som do svojej izby.

Rozhliadla som sa po izbe a niečo mi tam chýbalo. Necítila som psí zápach a nepočula som bijúce srdce. Môj psík, môj maličký Smoky, bol preč. Rozbehla som sa do kuchyne. Chytila som mamu pod krk a prirazila som ju ku skrinke kuchynskej linky.

„Kde je môj pes?“ opýtala som naštvane. Hnusne sa zasmiala. „Kde je, kurva, môj pes?“ zopakovala som svoju otázku.

„Vieš, Bella, ja...“

„Nepoložila som svoju otázku dosť jasne?“ vrieskala som.

„Prepáč mi to,“ ospravedlnila sa a ukázala na dvere špajze. To snáď nemyslí vážne. Pustila som jej krk a rozbehla som sa ku dverám. Chytila som kľučku a ohla ju.

„Nenávidím ťa, povedala si, že mu neublížiš,“ kričala by som a kebyže mi niečo prišlo pod ruky, rozdrvila by som to na drobné kúsky.

„Prepáč mi to, prosím.“

„Toto ti neodpustím,“ zrevala som a rozbehla som sa do svojej izby, kde som až do rána počúvala hudbu.

Ráno niekto zaklopal na dvere nášho bytu.

„Kto je?“ zakričala som.

„Bella? To som ja - Edward,“ ozvalo sa spoza dverí. V polovici cesty som sa zastavila. Vbehla som do izby, hodila som na seba deku, postrapatila som si vlasy a šla som otvoriť.

„Ahoj,“ pozdravila som sa.

„Ahoj. Môžem ísť dnu?“ opýtal sa.

„Eh, no... vieš, to asi nebude dobrý nápad, som chorá,“ zaklamala som a falošne som zakašľala.

„To nevadí, postarám sa o teba.“

„Nie, nie, to netreba!“ protestovala som. Potlačil dvere a len tak sa mi nanominoval do bytu.

„Ešte som sa ťa chcel opýtať, prečo si mi včera zdrhla.“

„No, vieš, fóbia z krvi,“ vymyslela som si.

„Ale veď to nebola taká veľká rana.“

„Mne stačí len trochu krvi a príde mi zle.“

„Aha, tak prepáč,“ ospravedlnil sa, aj keď neviem za čo.

„Edward, myslím, že by si mal ísť.“

„Postarám sa o teba, mám nejaký domáci liek od mamy na chrípku,“ povedal a pohladil ma po líci. „Aká si studená.“

Odstúpila som od neho a sklopila som zrak.

„Poď ku mne, dám ti ten liek.“

„To netreba!“ zastavila som ho.

„Ale treba, rýchlejšie vyzdravieš.“ Prevrátila som očami a šla som za ním do jeho bytu.

Vytiahol z tašky nejakú zaváraninovú nádobu. Napustil mi do pohára vodu a trochu tam nasypal toho svinstva, čo mal v tej fľaši.

„Tu máš, vypi to!“ prikázala mi a podal mi pohár.

„Edward, ale ja to nepotrebujem!“ protestovala som.

„Vypi to, inak to do teba nalejem!“ Zasmiala som sa. Zaťala som zuby a trochu som si dala do úst, no neprehltla som to. Len čo sa Edward otočil, vypľula som to späť.

„Čo tam vlastne je?“ opýtala som sa a prezerala som si vodu v pohári.

„Fakt netuším.“ Tak on netuší? Teraz uvidí. Spadla som na zem a začala som sa akože dusiť.

„Bella?!“ počula som, ako na mňa Edward kričí. „Čo sa deje?“

„Ja neviem, myslím, že umieram,“ predstierala som. Položila ma na pohovku a nadvihol mi hlavu. Otvoril mi ústa a začal mi dávať dýchanie z úst do úst. Cítila som jeho sladký dych a mala som chuť začať ho bozkávať.

„Bella, prosím, neumieraj,“ prosil a v jeho hlase bolo cítiť strach. Roztrhol mi tričko, aby sa dostal bližšie k môjmu srdcu. Pocítila som jeho ľudské, teplé ruky na svojich prsiach a moja nadržanosť stúpala. Znovu prešiel k mojím ústam a dával mi umelé dýchanie.

Už som to nevydržala. Moje ruky vystrelili od tela a obmotali sa okolo jeho krku. Začala som ho vášnivo bozkávať, no túžila som po niečom viac. Neprotestoval, a tak som sa k nemu pritisla a neprestala som ho bozkávať. Po chvíli sa odtiahol, ale oči nechal ešte chvíľu zatvorené.

„Ty si to všetko iba hrala?“ opýtal sa a bol trochu naštvaný.

„Uhádol si.“

„Vieš, ako som sa zľakol?!“ Uvedomila som si, že som asi urobila hlúposť, ale za dotyk jeho pier to stálo.

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa. Nič nepovedal. Pozrel sa na moje roztrhnuté tričko a potom do mojich očí. Priblížil sa ku mne, trochu pootvoril pery a mäkko sa obtrel o tie moje. Jednou rukou si ma pritiahol k sebe a druhou zamieril do mojich nohavičiek. Cítila som jeho prsty na mojom strede a dokonale ma to vzrušovalo.

„Počkaj, Edward, myslím, že je ešte priskoro,“ povedala som a potichu som vzdychala. Tak strašne som chcela, aby pokračoval, ale zase som nechcela, aby si o mne myslel, že som nejaká štetka.

Edward

Musel som vedieť prečo odišla. Nevedel som, či som urobil niečo zlé, preto som hneď ráno šiel za ňou. Zaklopal som na dvere jej bytu a netrpezlivo som čakal.

„Kto je?“ ozvalo sa z bytu.

„To som ja, Edward,“ zakričal som.

Otvorila mi zabalená v deke a mala rozkošne rozstrapatené vlasy.

„Ahoj,“ pozdravila sa.                      

„Ahoj. Môžem ísť dnu?“ opýtal som sa.

„Eh, no... vieš, to asi nebude dobrý nápad, som chorá,“ povedala a zakašľala.

„To nevadí, postarám sa o teba.“

„Nie, nie, to netreba!“ protestovala. Potlačil som dvere a vošiel som dovnútra.

„Ešte som sa ťa chcel opýtať, prečo si mi včera zdrhla.“

„No, vieš, fóbia z krvi.“

„Ale veď to nebola taká veľká rana.“

„Mne stačí len trochu krvi a príde mi zle.“

„Aha, tak prepáč,“ ospravedlnil som sa.

„Edward, myslím, že by si mal ísť.“

„Postarám sa o teba, mám nejaký domáci liek od mamy na chrípku,“ povedal som a pohladil ju po líci. „Aká si studená,“ skonštatoval som.

Odstúpila odo mňa a sklopila zrak.

„Poď, ideme ku mne po ten liek.“

„To netreba!“ zastavila ma.

„Ale treba, rýchlejšie vyzdravieš.“ Prevrátila očami. Chytil som ju za ruku a viedol ju do svojho bytu.

Vytiahol som z tašky lieky čo mi nabalila mama. Napustil som do pohára vodu a trochu tam nasypal tej podivnej veci.

„Tu máš, vypi to!“ prikázal som jej a podal jej pohár.

„Edward, ale ja to nepotrebujem!“ znovu protestovala. Trochu si odpila a hneď na to položila pohár na stôl.

„Čo tam vlastne je?“ opýtala sa so záujmom.

„Fakt, netuším.“

„Bella?!“ zakričal som, keď som ju videl padať na zem. „Čo sa deje?“

„Ja neviem, myslím, že umieram,“ šepkala. Položil som ju na pohovku a nadvihol jej hlavu. Otvoril som jej nádherné ústa a začal som jej dávať dýchanie z úst do úst. Konečne som cítil sladký dotyk jej pier, po ktorých som tak túžil.

„Bella, prosím, neumieraj,“ prosil som a do očí sa mi hrnuli slzy. Roztrhol som jej tričko, aby som sa dostal bližšie k jej srdcu. Mala na sebe podprsenku, ale aj tak som dokázal zistiť, že má úžasné prsia. Opatrne som priložil ruky na jej hruď a snažil som sa ju oživiť.

Po chvíli som však pocítil jej jemné, studené ruky obmotané okolo môjho krku a jej hladké pery prilepené na tých mojich. Neprotestoval som, práve naopak. Spolupracoval som, no po chvíli som sa od nej odtiahol.

„Ty si to všetko iba hrala?“ opýtal som sa a bol som na ňu naštvaný.

„Uhádol si.“

„Vieš, ako som sa zľakol?!“ Aj keď urobila totálnu kravinu, ja som mal aspoň možnosť ochutnať jej pery a dotknúť sa jej pŕs.

„Prepáč,“ ospravedlnila sa. Nič som nepovedal. Pozrel som sa na jej roztrhnuté tričko a potom do jej očí. Nahol som k nej hlavu, trochu pootvoril pery a mäkko sa obtrel o tie jej. Jednou rukou som si ju pritiahol k sebe a druhou zamieril do jej nohavičiek. Cítil som jej prsia pritisnuté na mojej hrudi a môj kamarát na to začal reagovať.

„Počkaj, Edward, myslím, že je ešte priskoro,“ povedala a potichu vzdychala. Chcel som ju položiť na pohovku a preťahovať ju.

„Jasné, máš pravdu,“ súhlasil som, aj keď som po nej neskutočne túžil. Ešte po žiadnej inej žene som tak netúžil, ako po nej...

Autor: Krisbian1, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Secrets - 3. kapitola: