Takžeeeee... Klára sa dostáva do školy, ale to je ešte len prvá časť... :D Je to ako vždy divné, ale veď... Bude tam nová postava, ale len krátko, viac ich bude až v ďalšej kapitole... Príjemné čítanie a prosím komentáre!
18.03.2010 (16:45) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1643×
10. kapitola – Škola I.
„Vstávaj!“ hej, hej jasné, daj pokoj! Veď nemám prečo!
„Klára no tak, pohni si, ako ťa poznám, tak to nestihneš, tak ako vždy. Prvý deň, tak aspoň na ten príď presne. Švihom.“ Strašne milý hlas môjho otca mi nahradil pre tento deň budík, dokonca zo mňa aj perinu stiahol, predstavte si toto!
„Oci? A ako ja vlastne budem chodiť do školy?“
„Vidíš, o tomto sme sa ešte nebavili.“ Vážne super! Paráda! Neskutočne úžasné, no a teraz mysli!
„Super oci!“
„Ale veď škola odtiaľto nie je ďaleko.“
„Nedalo sa mi.“
„Dobre, lenže vy ste vtedy išli naokolo, ty sa trepať cez celý Forks nebudeš, kľud.“
„Takže ako sa dostanem do školy?“
„Pozri, ako vyjdeš z domu, pôjdeš rovno asi takých desať minút. Nikde nezatáčaj, proste stále rovno.“
„No, chápem a ďalej?“
„Dôjdeš na takú, ako keby rozdvojku.“
„Akože doprava a doľava?“
„Hej, no a ty zabočíš doprava, a potom pôjdeš stále rovno asi také tri minúty a si viac – menej pri škole.“
„Viac, alebo menej?“
„Pozri zasa pôjdeš rovno a tam budeš mať zasa, na jednej strane školu a po tej druhej sa akože dostaneš bližšie k centru.“
„Aha, takže rovno, doprava a zasa rovno, potom už školu zbadám, hej?“
„Správne, dúfam, že trafíš keby niečo zavolaj mi, ja už musím ísť a Marta už išla, raňajky si keď tak sprav sama, ale ty nezvykneš ráno raňajkovať. Do školy som volal a nemusíš si so sebou na prvý deň brať nič, že to vám budú len ako prvákom hovoriť čo a ako, veď to poznáš. Stačí keď si vezmeš nejakú tašku, do ktorej by si si dala knihy, keďže ty si ich ešte nedostala. Dobre?“
„Dobre, a ďakujem. Ahoj!“
„Drž sa! Ahoj!“
Raňajkovať nebudem, to by som už vôbec nestíhala, ale vlasy by to chcelo umyť, nech nejako vyzerám, lebo keď tak pozerám, zasa som včera išla spať s vlhkými, toto nesčešem...
Keď sa vraciam k včerajšku, tak sa dostávam k otázke, či sa to dalo ešte viac posrať... No len som zvedavá, ako to s nimi dnes bude, teda ak tam budú... Radšej nad včerajškom ani nerozmýšľam, lebo keď sa nad tým tak zamyslím, tak ako nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja som vážne krava! Bozkávať sa s Cullenom!! Bože, čo ma to len napadlo? Aha! Jasné, mňa nemala čo napadnúť, keďže som mala také veľké prázdno v hlave, takže keď si to tak zhrnieme, môže za to len a len on!
Jasné, Klári, nekecaj prosím ťa, kebyže to nechceš spraviť, nespravíš to.
Ježiš! Ja trpím samomluvou! Parádne, skveléééé!!!
Nie, ale vážne to sa mám k nemu teraz ako správať? Bože šibe mi? Čo nepoznám výraz, ale veď sa nič nestalo, tak čo riešite?
Ale nebude to odo mňa sprosté?
Ale zase včera to od neho nebolo tiež bohvie ako milé!
Takže, áno, Edward je odteraz v mojej hlave v priečinku: pokiaľ to slušnosť dovoľuje, budem ťa ignorovať.
Bože prosím, povedz mi, že tu majú fén! Pekne, že som si na to spomenula až teraz, keď mám vlasy mokré! Keď ho nenájdem, tak dovidenia!
Mám ho! Bože, to je fén? Aha, zrejme áno! Nie to nemyslíte vážne, že mám hellou kitty fén. Aha, nie to nie je môj fén, na boku je napísané: Marta, takže nám ich zrejme vymenili. Ty, ale som sa zľakla!
Rýchlo som zbehla do ich kúpeľne a tam v skrinke, ležal konečne normálne fén, ten jej som tam položila a s tým – odteraz svojim – som vybehla naspäť do svojej kúpeľne.
Dilema číslo jeden: čo na seba!
Bude blbé keď budem mať hneď v prvý deň niečo čierne? Postupne budem tak či tak chodiť viac – menej v čiernom, ale hneď v prvý deň...
Ale, kašlem na to, ja si oblečiem čo ja chcem!
Takže, vyhralo obyčajné čierne tričko s krátkym rukávom, na to ide čierna mikina s nejakými vzormi, svetlo modré rifle, čierne tenisky a bunda, lebo ako tak pozerám vonku, nie je práve najteplejšie. Do všetkých svojich troch dierok v jednom uchu, som strčila maličké, čierne krúžky a do tých zvyšných dvoch v druhom uchu som dala jednu ružovú a jednu čiernu guličku. Ešte taška, hm, a tu sa vyskytne problém, tašiek mám asi šesť, ak nie viac, ostatné ani neosím, takže ktorú teraz? K tomuto asi najlepšie čierna, super, čierne mám len dve, jednu malú a jednu takú väčšiu, takže tú väčšiu, keďže tam bohviečo podostávam...
Vlasy ešte natupírovať a poukladať do triedeného výbuchu, tak linku, špirálu, lesk a môže sa ísť.
Keď už som bola so svojim výzorom ako tak spokojná, bol akurát najvyšší čas ísť. Zamkla som a v hlave si ešte raz pretriedila otcovu trasu.
Nemalo by to byť zložité...
Po malom blúdení som predsa len došla na školský pozemok a istým krokom – keďže som už prehliadku školy dostala – som sa vybrala ku kancelárii.
Bože, prichádza na scénu moja angličtina, pane Bože, daj nech sa vykokcem...
Privítala ma veľmi milá teta, povedala mi čo a ako, dala mi knihy, veľa kníh – ja som vedela načo som tú tašku brala, - ruka mi síce odpadne, ale aspoň ich nikde nevysypem... Povedala mi, do ktorej triedy mám ísť, dostala, som “veľmi prehľadný plánik školy, a papier, ktorý jej zajtra po vyučovaní prinesiem, podpísaní od všetkých učiteľov.
Normálka.
Poďakovala som sa jej a vyšla z kancelárie.
Podrobne som si vonku naštudovala cestu do triedy, nech tu nechodím ako taký idiot, a najkratšou trasou som sa k nej vybrala.
Do riti! Ktorý debil!
Keby som nebola uhla, je po mne. Dobre, možno by nebolo, ale čistá by som neostala, to je ako keby bolo po mne, hneď v prvý deň.
„Ahoj, ty si prváčka?“ Ježiš, rýchly preklad, ešte chlapec rýchlo rozpráva...
„No, aj ty?“
„No áno, ale teba som tu ešte nevidel.“
„Práve som sa prisťahovala.“
„Vážne? To je skvelé! Nevieš kde je trieda?“ no, skvelé, ako skvelé, ale veď , keď myslíš.
„Netuším, práve sa tu z toho snažím vysomáriť, no zatiaľ márne...“
„Aha...“ išiel niečo hovoriť no prerušilo ho vrčanie, neviem či si to chlapec všimol, no ja každopádne áno. Otočila som sa za tým zvukom a na mňa sa upierali jeho oči... Nech s tým niekde ide, a nech sa láskave ukľudní, čo do riti práve teraz robím, že ho to tak vyprovokovalo?
„A z kadiaľ si?“
„Nebudeš poznať.“
„Nie, vážne, podľa tvojej angličtiny usudzujem, že asi nie z ameriky.“
„nie, nie som z ameriky.“
„A z kadiaľ si? Európa?“
„No, ale krajinu nebudeš poznať.“
„Skús.“
„Slovensko.“
„No, nepoznám.“
„Ja som to vravela.“
„Mimochodom, ja som Jim.“
„Clareth, teší ma.“
„Takže vážne netušíš, kde je tá trieda?“
„Nie, vážne, ešte som zvedavá ako sa tu z toho ja vymotám.“
„Tak držím palce, ja už idem, rád som ťa spoznal. Zatiaľ.“
„Ahoj.“
„Takže Jim.“ Zrazu sa pri mne objavil Edward.
„Menej dramatický príchod si nevedel spraviť? Skoro si ma zrazil. A čo s ním?“
„Nič, na nás si zabudla?“
„Preboha! Prestaň! Len sa snažím byť milá. Mimochodom ahoj Alice. Čo je na tom zlé? Nemusím mať hneď od prvého dňa nálepku neprístupná krava.“ Viete mi niekto povedať o čo mu ide?
„Na to nie je vôbec nič zlé.“
„Tak čo máš potom za problém?“ on na mňa zavrčal! Tak to si teda vyprosím!
„Pche.“
Okej, jemu z toho už úplne šibe.
„Malá otázka, koľko má prosím pekne rokov?“
„Stodesať.“
„To bola rečnícka otázka, ja viem koľko máš rokov, tak keď si taký starý, vysvetli mi, prečo sa správaš ako škôlkar!“
„Škôlkar?“
„Škôlkar!“
„Ja sa vôbec nesprávam ako škôlkar.“
„Fajn, keď si to myslíš.“
„Keby ste sa videli, na vás je teda pohľad, ako starý manželský pár.“
„Čo?“ úplne jednohlasne.
„No vážne, pozrite sa na seba, ty tu melieš po slovensky, ty tiež, keď sa rozhliadnete okolo seba, všetci majú nechápaví pohľad, nikto ničomu nerozumie, keby aspoň stíhal niečo počuť, no pri tej vašej rýchlosti sa to veľmi nedá. Ale jedno sa ti musí nechať Clareth, Edwardovi to už vážne lezie na mozog.“
„Aspoň niekto so mnou súhlasí, takže už keď vás tu mám, kde má triedu? Ja tu budem ešte dlho blúdiť.“
„Ja mám hodinu hneď vedľa teba, tak ťa môžem odprevadiť, ak chceš.“
„To by od teba bolo milé Jasper, vďaka.“
„V pohode.“
„O tom včerajšku im môžem povedať?“
„Alice!“ zasa jednohlasná odpoveď s Edwardom...
„Bože čo ste hneď taký? Tak im to nepoviem.“
„Milé od teba.“
„Nebuď k nej taký, je to tvoja vina! Ďakujem Alice.“
„Moja vina?“
„No nie, moja.“
„Ešteže si to priznáš.“
„Choď sa liečiť!“
„Jedine, že pôjdeš so mnou.“
„Snívajte s nami.“
„Hej vy dvaja! Stopnite sa!“
Tak teraz ma naštval!
„O chvíľu zvoní.“
„Fakt so mnou pôjdeš?“
„Hej, poď, ale ešte čakaj.“
„Vďaka.“
„My už ideme, sme spolu.“ Rosalie s rehotajúcim sa Emmettom od nás odkráčali, a Jasper sa práve lúčil s Alice.
„No poď.“
„Zatiaľ sa majte.“
„Ahoj!“
„Maj sa!“ ten je nejaký rozladený...
Išli sme s Jasperom, a v momente, keď sme vošli do školy, spustil...
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 10. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 15. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!