Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rio de Janeiro - 9. kapitola

14.08.2012 (16:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2302×

9. kapitola

Hruď sa jej pomaly nadvihovala, aj keď srdce jej bilo ako splašené. Bola taká nádherná a len kvôli mne bola teraz odsúdená na večný život v temnote. Nervózne som chodil hore-dole po izbe, aj keď Margaret to neskutočne znervózňovalo. Ale ja som nemohol tak ako ona pokojne sedieť v kresle a hovoriť, že všetko bude v poriadku. Pretože nič nebolo v poriadku. Bella... Moja Bella sa premieňala na upírku, a to všetko len pre moju hlúposť. Pre moju sebeckosť. Že ja hlupák som sem vôbec chodil. Mal som ju nechať odísť v okamihu, keď mi popriala šťastný život. Nemal som za ňou chodiť. Do šľaka, čo som si vlastne myslel? Človek a upír, to sa nikdy nemohlo skončiť dobre. Bol tom idiot.

„Edward, už sa konečne posaď a vydýchni si,“ hovorila na mňa Margaret pokojným hlasom. Ako mohla byť taká pokojná, keď Bella sa práve menila na upírku? Dobre, ona ju nemilovala. Poznala sa s ňou len chvíľu, ale aj tak. Doslova ma udivovala.

„Mala si radšej odletieť,“ povedal som surovo. Naozaj tu nemusela so mnou „sedieť“ už druhý deň a čakať, kým sa moja láska preberie. Ale aj napriek mojej hrubosti, Marg rázne pokrútila hlavou a začala niečo splietať o tom, že by som tu sám zošalel. Viac som jej nevenoval pozornosť. Podišiel som k Belle, ktorá nekričala, ani sa nehýbala. Kľakol som si k jej posteli a jej ruku si priložil k perám. Bola taká studená. Naozaj z nej odchádzal život? Bolo mi z toho všetkého zle. A to nie len z pocitu viny, ale hlavne z toho, že som jej nedokázal pomôcť. Že som mohol len bezradne čakať, kedy sa zobudí. Prosil som všetkých anjelov, aby zachránili toho najcennejšieho z pomedzi nich. Ak by som mohol plakať, plakal by som. Ale bol som upír. Moje mŕtve srdce dokázalo len vzlykať, neronilo žiadne slzy. To ona bola mojou druhou polovičkou, ktorá dokázala všetky tie ľudské veci. A presne tak som sa teraz aj cítil. Akoby umieral kus zo mňa. Jedna moja časť. Moja duša.   

Nemal som tušenie, koľko času ubehlo, keď sa mykla a dýchala o čosi ťažšie. Mal som pocit, akoby to bola večnosť. Zdvihol som hlavu a čakal, kým sa jej z úst vydrie výkrik. Nič také však neprišlo. Žiadny bolestivý koniec. Pevne mi zovrela ruku a konečne otvorila oči.

Ani som sa nepohol. Prestal som dýchať, vnímal som len jej dych, ktorý sa spomaľoval a jej srdce... Ešte stále bilo. Nechápal som to. Bol som zmätený. Ako jej mohlo biť, keď bola upírkou? Alebo nebola?

Nahol som sa nad ňu. Jej oči žiarili v slzách ako dve čokoládové iskričky. Tvár mala bielu ako upír a pod krvavými perami som si všimol dva ostré tesáky. Čo sa to, dočerta, dialo? Ako je to možné? Prečo jej bije srdce, no je z nej upírka?

„Bella, ako sa cítiš?“ opýtala sa jej namiesto mňa Margaret a konečne vstala z kresla. Bella sa na mňa žiarivo usmiala. Bola taká nádherná. Ešte krajšia než predtým.

„Nie si hladná?“ bola moja prvá otázka. Bolo to hlúpe, no ja som musel vedieť, či je z nej upírka alebo ešte stále človek. Pozrela sa na Margaret a potom opäť na mňa. Popri tom sa neprestávala usmievať a ja som sa bál najhoršieho.

„Bella?“ opýtal som sa a hlas sa mi zlomil. Oči jej stmavli na čierno. Olizla si spodnú peru a skôr, než som si stihol uvedomiť, skočila po mne  a skončili sme na zemi. Prevalil som sa na ňu a pevne ju chytil. Nepokladal som ju za hrozbu, aj keď mi bolo už jasné, čím bola. Teda aspoň som v to dúfal.

„Som neskutočne hladná, Edward. Ale mám chuť na teba.“ Opäť sa usmiala a v očiach jej zaiskrilo. Srdce jej bilo ako splašené a krv medzi žilami prúdila rýchlejšie. Bella bola poloupírkou. Nechápal som, ako sa to mohlo stať. Ani som nad tým nechcel uvažovať, pretože odpoveď by som určite nenašiel. Jedno mi však bolo jasné. Mal som pekelné šťastie na poloupírky. Akoby som ich priťahoval. Dočerta! Najskôr Nessie a teraz Bella. Aj keď Bella pre mňa znamenala oveľa viac.

„Tak ja asi radšej pôjdem, aby som stihla ďalší let. Vidím, Bella, že nie si na tom až tak zle, ako sa tvoj milovaný obával,“ prerušila nás Marg a mrkla na mňa. Prekvapene som na ňu otočil hlavu. Ešte stále bola pokojná. Ako to tá stará dáma robila? Nechápal som. A niečo mi dokonca hovorilo, že to bolo nad moje chápanie, podobne ako Bellina premena.

„Nie. Ideme s tebou. Chcem Edwarda predstaviť rodičom,“ zastavila ju Bella a mne až zabehlo. Komuže ma to chcela predstaviť? „Upokoj sa, láska, oni ti hlavu neodtrhnú!“ Zasmiala sa a zhodila ma zo seba. Pristál som na chrbte ako vrece zemiakov – vôbec som s nesnažil ubrzdiť pád. Ak som niekedy pochyboval o tom, či sa upír môže dostať do šoku, tak teraz už nie. Pretože ja som v ňom práve bol.

Sledoval som jej krásne telo, ktoré som pred dvomi hodinami obliekol s pomocou Margaret do čierneho topu a tmavých jeansov, ako sa nado mnou týči a ponúka mi ruku. Ale ja som sa ani nepohol. Kopla mi do nohy.

„Edward! Som to stále ja, tvoja Isabella. Len teraz si budeš musieť zvyknúť na to, že som poloupírka,“ pokrčila plecami, akoby to bola len nejaká obyčajná zmena v jej živote. Ako: Láska, kúpila som si nové lodičky, ale tie staré nevyhadzuj.

No a čo, že je poloupírka? Môžeš byť rád, že žije a že ťa z ničoho neviní, ozvalo sa moje podvedomie. Vzal som Bellu za ruku a stiahol ju späť k sebe. Zhíkla a zasmiala sa. Ja som však udržal vážnu tvár.

„Prepáč mi to, Bella. Nechcel som ti ublížiť,“ šepol som. Pohladil som jej krk, kde ešte pred dvomi dňami mala poriadne veľkú ranu od mojich zubov. Teraz príde to zlé, pomyslel som si a čakal, kým sa začne obviňovanie. Ale nič také sa nestalo. Vtisla mi bozk na líce a doširoka sa usmiala.

„To nevadí, Edward. Ja ťa milujem. Nikdy som tak niekoho nemilovala ako teba. A keď je zo mňa poloupír, aspoň spolu môžeme byť naveky. Už sa nemusím báť, že náš vzťah nevyjde, pretože som človek. A na druhú stranu, keď nabudúce stretnem Nessie a čo i len očkom na teba pozrie, aspoň ju môžem poriadne zbiť bez toho, aby som sa obávala o svoj život,“ uchechtla sa. A ja som sa musel zasmiať. Tak toto sa jej na tom najviac páčilo? Že mohla bez obáv Nessie vracať rany? No, tak to bude ešte zaujímavé.

„Tak vy si tu hrkútajte, ja idem zistiť, kedy nám to zase letí.“ Mrkla na mňa Margaret a vytratila sa za dverami. Bella si zavrčaním vynútila moju pozornosť. Zahryzla mi do spodnej pery a začala sa s ňou maznať. To som nezniesol a náruživo ju pobozkal. Pevne som ju držal okolo bokov, sčasti som sa stále bál, že toto všetko je len sen a ja sa prebudím späť do ten nočnej mory, v ktorej bude Bella stále ležať na posteli. Ale nie. Bolo to skutočné. Ona bola skutočná.

„Ed, nebudeš sa na mňa hnevať, keď ti niečo prezradím?“ Pokrútil som hlavou. Ako by som sa mohol hnevať na ženu svojich snov?

Odtiahla sa a zvážnela. Asi išlo o niečo naozaj dôležité. „Keď ťa včera Margaret poslala do kúpeľne po vodu a handru, aby ste mi zmyli tú krv z krku...“ Zhrozil som sa. Ako o tom vie? Ale nedala mi čas opýtať sa jej. Hneď aj pokračovala: „Vieš, ja... Bola som už hore. Marg o tom vedela. Vlastne, už dobrú hodinu predtým som poriadne vnímala, čo sa deje. Ale bola som taká zmätená, že som si to proste musela nechať uležať v hlave. A potom si išiel po tú vodu... Na okamih som otvorila oči. Chcela som ísť vtedy za tebou, ale hneď na to som si to rozmyslela. Nechcela som ťa trápiť, chcela som len zistiť, ako veľmi ma miluješ. Bála som sa, že keby otvorím oči už včera a ty zistíš, že som poloupírka, tak ma opustíš. A Marg si to vtedy všimla. Preto bola odvtedy taká pokojná. Prosím, prepáč mi to. Musela som ti to povedať, nedokázala by som s tým žiť, že som ťa tak veľmi oklamala a spôsobila ti toľko trápenia.“ Sklopila oči a pozerala sa na moju hruď. Tak ona si nebola istá mojou láskou? Vrelo to vo mne. Ale potom som si uvedomil, že sme vlastne vyrovnaní. Že som si to zaslúžil. Ja som ju premenil na poloupíra, ona mňa pri premene potrápila viac než to bolo nutné. Nakoniec som sa na ňu nehneval. Ale ona o tom nevedela. A to som si mienil vychutnať.

Počul som Margaret, ako hovorí niečo o zajtrajšom lete. O dvanástej to bolo najskôr, čo nejaké lietadlo letelo do Seattlu. A preto som sa zostávajúcich desať hodín rozhodol čo najlepšie využiť. Sklonil som Bellinu tvár k sebe a ukázal jej, ako veľmi som na ňu nahnevaný. A aj ako veľmi ju milujem.

Pohľad Belly:

Lietadlo pristálo v Seattli za súmraku. Bola to tá najkrajšia časť dňa, aspoň podľa Edwardových slov. Zavesená v jeho ruke som sa ťahala vedľa Margaret, ktorá sa netrpezlivo rozhovorila o svojej dcére. Už sa na ňu veľmi tešila a ja som si neodpustila otázku, či sa k nim sťahuje.

Zastavila a usmiala sa na mňa. „Áno, sťahujem. Pravda sa má tak, že na staré kolená ešte predsa len chcem zažiť nejaké dobrodružstvo. A tak som predala starý dom v Brazílií a rozhodla som sa vyraziť za spomienkami,“ zasnila sa. Nakoniec staroba predsa len nemusela byť taká zlá. A Margaret si zaslúžila môj veľký obdiv. Dokonca som mala sto chutí pokloniť sa pred ňou. Bola to naozaj neskutočná žena. „Ach, tam je moja dcéra,“ zvolala odrazu a zakývala na tridsaťročnú ženu stojacu opodiaľ. Pevnejšie uchopila rúčku kufra a vykročila za nimi.

„Počkaj, uvidíme sa ešte?“ zvolala som za ňou. Možno prihlasno aj na človeka a Edward trochu zavrčal. Pošúchal si ucho a ja som po ňom musela hodiť ospravedlňujúcu grimasu.

„Samozrejmw. Máš moje číslo v taške,“ zašepkala mi naspäť – veľmi dobre vedela, že to budem počuť, zamávala a usmiala sa. Potom sa už otočila na svoju dcéru, ktorá k nej celá naradovaná pribehla.

Oprela som sa o Edwarda a nechala sa vyviesť z haly. Pred letiskom na nás čakala čierna mazda. Nemala som ani poňatie, odkiaľ sa tu vzala. Ale ani som sa na to nechcela pýtať. Naložil do nej moju batožinu a vyrazili sme. Po celú cestu som držala Edwarda za ruku. Stískala som ju, aby mi neušiel. Potrebovala som teraz oporu. Pretože som nemala ani tušenie, ako to poviem rodičom. Pred pár dňami som odišla na predsvdobnú dovolenku s Jakeom a vyzerali sme ako idilický pár plný harmónie. Radšej som si ani nechcela predstaviť ich tváre, keď sa na prahu domu objavím s Edwardom, dokonalým mužom, pripomínajúcim arogantného chlapčiska zo zašlej uličky veľkomesta. Páni, tí budú teda zízať!

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rio de Janeiro - 9. kapitola: