Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Puto duše 5. kapitola

09.04.2010 (15:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2320×

5. kapitola

Bella

Pozerala som na neho ako na zjavenie. Veď predsa hovorili, že sú to najväčší nepriatelia. Že sa nemôžu ani vystáť. Veď zabíjajú nevinných ľudí. Tak ako? Ich úlohou je studených zabíjať, tak ako s nimi mohli uzavrieť dohodu.

Toto som nepochopila. Ako Jake spozoroval moju nechápajúcu tvár, pokračoval.

„Tú dohodu by sme inak neprijali, no oni nás ubezpečovali, že sa neživia ľuďmi. Oni sa živia zvieratami, tak ako ty. Preto som nebol ani trocha prekvapený, že si to vtedy v lese spravila. Skôr som sa bál, že pôjdeš niekam do dediny,“ chvíľu sa odmlčal, no hneď pokračoval, „no keď som videl, že ideš do lesa, oddýchol som si. Naozaj som nevedel čo by som robil...

No vráťme sa k tej dohode. Uzavreli ju už asi pred sedemdesiatimi rokmi naši pradedovia.

No nemysli si, že iba tak,“ ubezpečoval ma Jake, „Mali aj zopár podmienok, pre to aby tu mohli žiť. Museli si ustanoviť hranice. Hranice oddeľujúce naše územie, v podstate La Push, a ich. To bolo asi celé Forks. No, my sme tam mohli chodiť, ale iba ako ľudia.

Ďalej museli súhlasiť s tým, že neublížia žiadnemu človeku. Teda ho nepremenia, alebo nezabijú,“ hovoril to s jasnou dávkou opovrhovania nimi. No ja keď som si to tak zobrala mi nepripadali takí zlí. Veď som skoro ako oni. Mám zvieratá ako potravu, no vlastne ich krv.

„A prečo ste ma odtiaľ zobrali?“ musela som sa spýtať. Moja zvedavosť mi proste nedá.

Slova sa ujal Sam. „Je to jednoduché, ak si počúvala, čo ti Jake hovoril, mala by si pochopiť aj sama,“ povedal to s miernym úsmevom. Tak on si zo mňa robí srandu? Tak toto mu nedarujem. No, stále neviem prečo.

Pozrela som sa naňho so stále nechápajúcim výrazom. On sa ešte viac usmial a konečne mi odpovedal.

„No, proste preto lebo si bola mimo nášho územia. Bola si na strane tých pijavíc.“

Po chvíľke mi to konečne došlo. Tak tá vôňa patrila nejakému upírovi. Keď tak na tým premýšľam, tak aj ja mám podobnú vôňu. Úplne sa líši od vlkov. A ako sme zistili, som v podstate upír. Síce mám aj niečo iné v sebe, ale som  upír.

Ale tá vôňa bola neuveriteľne krásna. Úplne iná...

Niekto začal znova rozprávať, no ja som nevnímala. Znova som niečo „videla“.

Stála som pre akousi budovou. Bolo tam veľa mladých ľudí. Bol tam veľký ruch. Všetci sa niekam ponáhľali. Okolo mňa zrazu prešlo auto. Ja som sa zľakla a do niekoho narazila. Otočila som sa a bol tam, Jake? Na tvári mal zachmúrený výraz. Stále som si nebola istá kde som. Otočila som sa naspäť a tam som zbadala veľký nápis, hlásajúci, že je to Stredná škola vo Forks. Keď som vedela kde som, mohla som zamerať pozornosť na okolie. Pozrela som sa na miesto kam sa Jake mračil a zbadala tam osoby, ktoré som videla aj predtým. Stálo tam, ale už iba päť osôb. Bol tam ten svalnatý s čiernymi havraními vlasmi. Držal okolo pása tú prekrásnu blondínu, ktorá sa tvárila ako bohyňa pomsty. Prešla som ďalej a tam stála čiernovláska a držala sa za ruku s tým blonďákom. Posledný tam stál... no ani som naňho nevidela, pretože sa rozprával s tou čiernovláskou, ktorá sa nebezpečne podobala elfovi. Všetci  mali zlaté oči a boli krásny.

Z môjho pozorovania ma vyrušil Jake, ktorý začal vrčať a ma náhle objal a niečo mi pošepkal.

Tam to skončilo. Nepočula som ani čo mi povedal. Ale najviac by ma zaujímalo, kto boli tie osoby, na ktoré sa Jake mračil. Boli bledý, mali zlaté oči...

Preboha veď to sú upíry. Bola som si na sto percent istá, že sa teraz strašne mračím.

„Bella, Bella!“ kričal na mňa niekto. Bolo to akoby z veľkej diaľky. Postupne sa to približovalo. Trocha som sa strhla, keď som to počula priamo u ucha. Niekto si vydýchol. Ja som sa otočila za zvukom a bol to, kto iný ako, Jake. Úľavne  sa na mňa usmial. Ja som mu úsmev placho opätovala.

„Bell, ani nevieš ako som sa bál. Znova si bola mimo ako pred tým. Prosím ťa čo sa ti stalo? Vieš ako som sa bál?“ opakoval stále dokola. Ja som sa už trocha smelšie usmiala a popravde so mu odpovedala.

„No... ja ani neviem čo to bolo. Proste som videla ako som pred Strednou školou vo Forks. Tam si bol aj ty, a potom si začal vrčať. Boli tam... no myslím, že to boli upíry.“

Ako som to povedala všetci si odfrkli. Tak na toto si budem musieť zvyknúť.

„Ale kto to bol to neviem,“ dokončila som to a všetci sa na seba pozreli. Znova som to nepochopila, ako viacero vecí tu.

„Podľa nás to boli Cullenovi,“ začal pomaly Sam. No ja som ho hneď prerušila.

„Ako môžu chodiť do školy?“ spýtala som sa narovinu. On sa na mňa zamračil, a pokračoval ďalej.

„Sú to tie pijavice, o ktorých sme ti povedali. S týmito sme uzavreli dohodu. Bolo ich päť. No potom sa k nim pridali ďalší dvaja. Volajú sa Cullenovi, ako som povedal,“ významne sa na mňa pozrel. No neviem čo tým sledoval. „A ako už Jake povedal, živia sa zvieracou krvou, takže dokážu odolať tej ľudskej. A ako oni sami povedali nechcú byť monštrami,“ stále to všetko hovoril s istým opovrhovaním. No nebola som si istá čo to malo byť. Čo som to videla.

„A... neviete čo by to mohlo znamenať? Myslím to, že vidím takéto veci,“ opýtala som sa s nádejou v hlase. Nádejou, že sa aspoň niečo vyrieši, z tej záhady okolo mňa. Ja proste ani neviem čo som.

No potom som si uvedomila, že je noc a ja som ich všetkých vytiahla von. Mali doma spať, a nie tu riešiť to čo som videla.

„Ja ešte raz sa ospravedlňujem čo som spravila. No už by ste mali ísť znova spať. Prepáčte, že som vás vytiahla von,“ nevedela som čo ešte povedať.

„Za to sa neospravedlňuj. My sme ti to mali povedať. A mali sme ťa upozorniť na hranice. Ráno ti Jake ukáže kam môžeš zájsť, aby si neprešla za naše hranice,“ znova to povedal Sam, takým autoritatívnym hlasom.

Všetci sa rozlúčili a už odišli. Niektorí išli na hliadku. Jake sa znova uložil do postele. No ešte mi stihol povedať, aby som už nikam sama nešla. Ja som na všetko prikývla. No stále ma tam niečo zvláštne ťahalo.

Odpratala  do izby, kde som sa začítala do knižky...

...................

Ubehli už dva týždne od toho, nazvime to incident.

Od tej doby som sa spoznala skoro zo všetkými obyvateľmi La Push. Spoznala som Emily, samovu snúbenicu. Tiež aj starších, ktorý rozhodujú a celom kmeni Quiletov. Zo začiatku ma chceli vyhodiť, že som upír, no keď im to Sam aj ostatný vysvetlil mohla som ostať. Už som do lesa nešla. Teda nie sama, vždy ma niekto sprevádzal. Bola som rada, ale aj som mala stále to nutkanie ísť tam. No úspešne som to všetko prekonala.

A teraz sedím u Emily. Naučila ma všetko. Od varenia až po... no neviem bolo toho veľa. Ešteže sa tak rýchlo učím.

Teraz sme práve dorobili obed pre chalanov. Neverili by ste koľko toho oni zjedia. Proste tony jedla. No ja som rada. Aspoň nie som na škodu a mám čo robiť. Pomáham Emily okolo domu.

Cez noc si čítam, ale iba tak pozerám do lesa. Už som pozerala aj televíziu. Ale to iba v najhorších prípadoch, kedy nemám naozaj čo robiť.

Počkala som kým sa najedia a potom som s Jakom odišla domov. Áno, teraz je môj domov u Jaka.

Prišli sme domov, a Jake sa išiel prespať, pretože v noci ide na hliadku. Ja som zatiaľ poupratovala.

Bola noc a ja som už nemala čo čítať. Jake bol na hliadke, televízia sa mi nechcela pozerať, a tak som iba pozerala na les, ako už veľa krát. Zrazu ma prepadol ten divný pocit. Nie pocit, no skôr nutkanie ísť do toho lesa. Na tú lúku. Nájsť tam niečo, čo hľadám. To čo potrebujem k zisteniu kto som.

Znova ako v tranze, som sa vybrala do lesa. Išla som trochu ráznejším krokom, aby som tam bola rýchlejšie. Nevnímala som okolie. Nič pre mňa teraz nemalo väčší význam, ako dostať sa na tú lúku. Naučila som sa kde sú hranice a vedela som, že je to za nimi. No ani to ma neodradilo. Neprinútilo ma to otočiť sa. Niekde v kútiku mojej mysli bolo, že tým môžem všetkým ublížiť, no to som teraz tiež nebrala na vedomie. Proste ten pocit nado mnou vyhral na plnej čiare. Nemalo význam protestovať...

Ďakujeme, že ste si to prečítali!!!

BlackStar ♥ BellaCullenSwan

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Puto duše 5. kapitola: