Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Príbeh Isabelly Swan-Black-Volturi - 2. kapitola

1.Handaa-Rozbřesk


„Budeš mi dávať blbé otázky dovtedy, kým ti nepotvrdím tvoje podozrenie, alebo sa ma to spýtaš rovno?“ povedal bez mihnutia oka.

Tak ako to dopadne s Adamom? Potvrdí sa Belle jej hypotéza?

2. kapitola

„Haló! Počujete ma?“ Niečo studené sa dotklo mojej ruky.

Studené ako ľad.

Ako Edward.

Ako upír.

 

Preto mi bol tak povedomý.

Bol to upír.

Okamžite som dala ruky pod stôl, no on bol rýchlejší. Dal ruku preč, akonáhle spozoroval, že mi je to nepríjemné. Skoro som zabudla, ako rýchlo sa pohybujú. Skoro.

Pred jeho spýtavým pohľadom ma zachránila čašníčka. S nútením úsmevom som sa k nej otočila.

„Čo si dáte?“ opýtala sa a usmiala sa na môjho spoločníka. Mne nevenovala ani pohľad. On sa na ňu smiala a otočil hlavu ku mne.

„Ja si dám dvojité kapučíno,“ odpovedala som a pozrela sa na svojho spoločníka.

„Pre mňa veľkú prekapávanú.“

„Dobre, hneď vám ju prinesiem.“

Keď odišla, upriamil môj spoločník pozornosť na mňa. „Ešte som sa vám ani nepredstavil. Teda dovoľte, aby som svoju chybu napravil. Som Adam. A Vy?“

„Ja som Isabella. Isabella Swanová. Priatelia ma volajú Bella. Teší ma, Adam.“

„Aj mňa teší, Bella.“

V tom doniesla čašníčka kávu a nechala Nás zase samých.

Svoju som si pritiahla bližšie k sebe a nasypala si tam jeden vrecko cukru. On sa tej svojej ani nedotkol..

Ďalší dôkaz že sa nemýlim.

„Adam? Dosť neobvyklé meno, teda aspoň som ho dlho nepočula. Ale určite je to pekné meno.“ Nevedela som, čo mu povedať, ani či vôbec mám niečo povedať, ale už som nedokázala dlhšie vydržať to ticho, tak som vytresla prvé, čo ma napadlo. Bála som sa, že by mi mohlo niečo o mojom podozrení vykĺznuť.

„Odtiaľ, odkiaľ som, je to dosť obvyklé, ale hlavne - je to rodinná tradícia. Teda aspoň myslím,“ odpovedal bez najmenšej známky nervozity, podozrenia alebo nudy.

„A odikaľ teda ste? Ak sa teda smiem spýtať.“ Snažila som sa nedať na sebe znať známky nervozity.

„Z Európy. Z malého štátu v strednej Európe.“

„Vy ste z Európy!? Páni, váš prízvuk je, ako by ste sa narodili a celý život strávili na olympyjskom polostrove.“ Úplne ma ohromil svojim vyhlásením, že je z Európy, až som na moment zabudla, s kým tu sedím. Ale len na moment.

„Budeš mi dávať blbé otázky dovtedy, kým ti nepotvrdím tvoje podozrenie, alebo sa ma to spýtaš rovno?“ povedal bez mihnutia oka.

Dokelu! Ako na to prišiel? Nič som neprezradila, alebo áno?

„O čom to hovoríš? Na čo sa ťa mám spýtať?“ snažila som sa, aby to znelo, čo najpokojnejšie, ale asi mi to nevyšlo. Koktala som.

„Nerob, prosím ťa, zo seba hlúpu. Si príliš krásna na to, aby si sa takto tvárila. Áno, som upír. A teraz chcem, aby si mi povedala, odkiaľ o nás vieš?“

„Ja... Ako si prišiel na to, že to viem? Môžem vedieť, čo ma prezradilo?“

„Máš na sebe pach upíra. Síce je ho tam maličko, ale je tam. Pravdepodobne si ho už dlho nevidela. Mám pravdu? A navyše sleduješ každý môj pohyb, čo sme vošli sem.“

Je zo mňa cítiť Edward? Ale ako je to možné. Nevidela som ho už strašne dlho. Pozrela som sa na svoje tričko, čo som si obliekla. Je to to tričko, ktoré som mala na sebe, keď som odchádza z ich domu v ten večer mojich osemnástich narodenín. Ani som si neuvedomila, že ho mám na sebe prvýkrát odvtedy.

Ani som si neuvedomovala, že som ho naozaj sledovala. Možno to moja myseľ robila automaticky, ako moje podvedomie prišlo na to, že som vedľa upíra.

„Ja... presťahovala som sa do Forks pred pár rokmi. Spoznala som tam jednu rodinu. Zamilovala som sa do jedného z nich. Po dákom čase mi došlo, že nie je až tak úplné normálny. Nejedol, nechodil na slnko, menila sa mu farba očí a niekedy rozprával, ako by bol z inej doby. Raz mi zachránil život a ja som prišla na to, že je aj neskutočne silný a rýchly.

Došlo mi, že nie je človek ale upír. Keď som to zistila bolo už neskoro. Milovala som ho.

Došlo k malej nehode a začal ma prenasledovať jeden upír. Lovec. Chcel ma zabiť, ale on a jeho rodina ho chytili a zabili ale on mi stihol ublížiť.“ Ukázala som mu moje zápästie, kde som mala ešte stále jazvu v tvare polmesiaca.

„Strávila som pár dní v nemocnici. Keď som sa vrátila, chcela som po ňom, aby ma premenila, ale on nechcel... neviem prečo.“

Všetko potom bolo dobré, až do oslavy mojich osemnástych narodenín. Stala sa nehoda a jeden z jeho bratov na mňa zaútočil. Nič sa nestalo.

Týždeň na to prišiel za mnou a povedal mi, že už ma viac nemiluje a už so mnou nechce byť. Odišiel. Viac som ho už nevidela.  

Po nejakom časom som sa vydala za vlkolaka. Tieš to dlho netrvalo. Rok po svadbe za mnou prišiel aj z dievčinou, ku ktorej sa pripútal. A tak som sa zbalila a odišla preč z nášho domu.

Tak to je celé, teraz poznáš celý môj príbeh, ako som sa dozvedela o upíroch. Ale vás to pravdepodobne vôbec nezaujímalo. Prepáčte, vôbec som nerozmýšľala, čo to hovorím. Veľmi sa ospravedlňujem.“ Čo to so mnou, dočerta, je? Ako som mohla vyrozprávať celý svoj mizerný život cudziemu upírovi? Bohvie, čo si o mne teraz bude myslieť. Ako som len mohla byť taká hlúpa?! Ale aspoň jedna vec je na tom všetkom pozitívna.

Keď som mu rozprávala svoj príbeh, necítila som žiadnu bolesť. Absolútne žiadnu. Myslela som, že teraz, keď som zase sama, to bude zase bolieť ale nie, nebolí.

„Nie, to je v poriadku. Veľmi ma zaujal tvoj príbeh. Ako sa volá ta rodina, ktorú si spomínala? Možno ich poznám.“

Už som otvárala ústa že mu to poviem, ale niečo ma zastavilo, a tak som ich radšej pekne rýchlo zavrela.

Neviem, či mu môžem dôverovať a aj tak som mu už povedala dosť. Čo keď to namieri proti Edwardovi a on bude mať kvôli mojej neschopnosti udržať ústa zavreté problémy. Nie, nepoviem mu to. To tajomstvo si nechám pre seba.

„Nespomínam si, ako sa volali. Bolo to dávno, ako mi raz jeden z nich povedal ľudské myšlienky vyblednú. Je mi to ľúto.“

„Stačilo povedať, že mi to nechcete povedať. Nechcete. To je také zvláštne. Čo keby sme si potykali? Ja som Adam.“

Napriahol ku mne svoju ľadovú ruku. Prijala som ju a jemne stisla. „Bella.“

„No, Bella, vravela si, že nemáš kam ísť. Ak chceš, môžeš isť ku mne. Ako asi vieš, mne posteľ netreba, tak si ju môžeš vziať.“ 

Zatvárila som sa prekvapene. Práve mi úplné cudzí upír ponúkol svoju posteľ, lebo nemám kam isť. A ešte horšie bolo to, že som uvažovala nad tým, že to prijmem.

„Samozrejme, pochopím, ak sa bojíš. Aj ja by som sa na tvojom mieste bál, keby mi neznámy muž a navyše ešte aj upír ponúkol nocľah vo svojom byte.“

„Ale prečo by si to robil? Ak sa chceš nakŕmiť, tak stačí povedať, alebo ma odtiahnuť do vedľajšej uličky a nemusíš tu hrať takéto divadlo. Ja viem, čo si zač a viem aj to, čo znamená farba tvojich očí. Si upír, ktorý sa živí ľudskou krvou...“

„Počkaj, počkaj, počkaj. Ja som ti chcel ponúknuť len miesto na prespanie... Ak si myslíš, že by som ti ublížil, tak to prijať nemusíš. Ale sľubujem, že ti neublížim.“

Myslel to vážne? Pozrela som von oknom. Stmieva sa. Ako je to možné. Však sme len pred chvíľou prišli. Pozrela som na hodinky. Tá chvíľa trvala dve a pol hodiny.

Pozrela som na svoju cestovnú tašku, a potom na Adama.

„Tak teda dobre. Prijímam.“ 


 Veľmi všetkým ďakujem za komentáre k predchádzajúcej kapitole. Veľmi ma potešili. Som rada, že sa vám moja poviedka páči. 

Budem sa snažiť pridávať nové kapitoly každý druhý deň, ale veľa vám neslubujem. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Príbeh Isabelly Swan-Black-Volturi - 2. kapitola:

 1
12.12.2012 [16:44]

LiviaCullen9moncici9 a RuskaVodka

Dievčatka ja vám veľmi pekne ďakujem... vyše komentáre boli pre mňa veľmi poučné. som rada že ste si našli čas a poučili ma

12.12.2012 [14:01]

marketasaky Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.12.2012 [23:14]

9moncici9Moja, prečítala som obe kapitoly, ktoré si zatiaľ pridala. Mrzí ma, že práve ja budem tá, ktorá ti tu zanechá ani nie, že kritiku, ale rady. Tak isto ako RuskaVodka aj ja mám pár výhrad.

Začnem, ale pozitívne. Emoticon

Nápad sa mi páči, veľmi sa mi páči a na prvú poviedku si naozaj prišla s dobrou témou. Môže sa uchytiť, ale musíš zapracovať na pár veciach. Ja, keď čítam poviedky som veľký detailista, čo sa bohužiaľ neodzrkadľuje na mojej tvorbe. :D Stále sa učím aj ja, ale u druhých si to skôr všimnem, pretože sa pokúšam vžiť do príbehu. Ja ti tu ohodnotím obe kapitoly, ak ti to teda nevadí.

1) Prológ ako úvaha bola skvelá, len krátka. Prijala by som toho viac, pretože pri úvahe si dokážeš rozpísať, čo je skvelé, pretože vytiahneš kapitolu na viac slov. Každý čitateľ má rád ak sa môže začítať. Tvoj prológ začal a príliš rýchlo skončil, čo mňa osobne zamrzelo, lebo rada uvažujem a premýšľam nad vecami, ktoré autor napíše.

2) Teším sa, že nie je s Jacobom, ale mrzí ma, že nie je s Edwardom, ja som team Edward a preto ho tu chcem. Emoticon Som náročná, viem, ale hold so mnou to budeš mať ťažké.

3) Ja som človek, ktorý s cudzím človekom len tak sadnúť nepôjde, ale u teba to asi malo svoj význam, ale Bella mohla viac odolávať a viac premýšľať, či je správne s ním niekam ísť.

Celkovo by som prijala viac pocitov, viac opisu. Ja viem, že ty máš predstavu ako tá zástavka vyzerala, ako vyzeral ten upír, čo Bella cíti. No my to chceme vedieť tiež, preto sa pokús viac zamerať na opis, či okolia, osoby alebo citov. Musíš nás vtiahnuť do deja.

K druhej kapitole...

1) Najprv si vykajú, zrazu tykajú a potom jej Adam povie, že by si mohli tykať. Veď si už tykali, tak načo s tým začínať znova a oficiálne. :D

2) Mohla viac myslieť na Edwarda, niečo zaspomínať. Pokojne napíš spomienky či už na niečo s Edwardom, niečo na Jacoba aspoň nám priblížiš, čo sa stalo.

Napríklad pri Jacobovi si mohla dať spomienku na to, ako jej povedal, že sa otisol. Ako sa cítila, na čo myslela. (tým nikdy nič nepokazíš)
Čo sa týka Edwarda, mohla si spomenúť na nejaké vety, ktoré jej hovoril v tej reštaurácii. ( napríklad, že už nemá síl sa od nej držať ďalej, že má pocit, že ju musí ochraňovať a v tom prestaň spomienka a povedať si v duchu aj tak odišiel. Niečo také )

Po ďalšie veľmi rýchlo on prišiel na to, že pozná kým je a ako z nej mohol cítiť Eda, keď bola vydatá. Tak dlho ho z nej cítiť? A prečo mu povedala celý svoj život, keď ho pozná chvíľu. Nemala to robiť...

Neviem, či z môjho komentáru pochopíš, čo som tým všetkým chcela povedať, ale zjednoduším to.

Viac opisuj, neboj sa, že nás unudíš, to určite nie. Len nás potešíš dĺžkou kapitoly. Najprv sa nauč rozpisovať, venovať pocitom, a sleduj si dĺžky kapitoly. Ja som si vždy davála ciele. 1 000 slov, potom som zvýšila na 1 500 a teraz dávam cez 2 000 až 3 000 :) Zvládneš to, máš tému, o ktorej môžeš mnoho písať. Dokážeš to. :)

Prosím ťa neber to odo mňa ako kritiku, ale ako rady. Všetci sme začínali ako ty. Všetci sme sa napočúvali kritiky, ja ju počúvam aj teraz niekedy Emoticon Kritika nás posúva ďalej, veľa nás naučí. Z kritiky si vždy ber to pozitívne a tým sú rady od iných autorov. Vyvaruj sa chybám, ktoré sme robili my.

Držím ti palčeky a vieš, že som tu pre teba. Pomôžem a poradím ti ak bude treba. :) Ty to vieš. Emoticon

11.12.2012 [20:24]

RuskaVodkaTak úžasná poviedka a tak uponáhľané. Ako mu mohla len tak všetko hneď povedať? Nie, nie, nie... Aj ja som už napísala pár poviedok (nie na tejto stránke, ale len tak pre rodinu) a skoro vždy som to tiež tak uponáhľala. Raz som dokonca vymazala šesť strán jednej z mojich poviedok, pretože som to uponáhľala a potom to tak dopadlo. Trebalo tam trocha viac. Belline pocity a názory trocha rozvyť a opísať ako sa cítila, napr. nemohla dýchať pod jeho spaľujúcim pohľadom, od nervozity sa jej roztriasli ruky a tak ďalej... Týmto nechcem povedať, že to bolo zlé, len si to mohla tak krásne rozpísať. Týmto si len ničíš dobrý nápad a talent. Mne sa to stáva väčšinou vtedy, keď som z poviedky príliš nadšená, tak ju chcem čo najskôr skončiť, aby si ju mohla kamoška prečítať. Skús sa trocha zastaviť a pouvažovať, čo by si na jej mieste robila ty. Ja by som napr. len tak nepovedala cudziemu upírovu celý svoj život v priebehu troch minút, aj keď v poviedke to bolo dve a pol hodiny. Ty by si to urobila? Išla by si s ním do kaviarne a povedala mu o sebe všetko? A pritom sa živí ľudskou krvou! Príde mi to trocha nelogické. Prepáč, týmto ťa nechcem zdeptať, len posunúť vpred, aj keď mi asi nebudeš veriť. Emoticon Emoticon
Keď som ja uverejnila na tejto stránke svoju prvú poviedku, mala som toľko kritiky, že som nevedela, čo valepšiť skôr, ale veľmi mi to pomohlo. Kritika je lepšia ako smajlíci. Bolo to dobré, ale môže to byť skvelé. Ja dávam svoje poviedky čítať mamke, ale ona ma naozaj zdrbe a upozorní a proste ma nešetrí a to človeku veľmi pomôže. Ak tu budeš mať samé dobré kmentáre, nič to s tebou neurobí. Vyčarí ti to úsmev na tvári a budeš pokračovať rýchlym tempom. Skús ďalšiu kapitolu napísať tak, aby som nemusela nič kritizovať a napísala ti tu smajlíkov. Emoticon To je tvoja nová bojová úloha.
Ospravedlňujem sa, ak som ťa urazila, ale chcela som ťa postrčiť a priviesť na vrchol dokonalosti tvojho talentu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon S pozdravom RuskaVodka

6. šušu
11.12.2012 [18:04]

veľmi dobrý nápad. Celkovo sa mi páči ako píšeš, dúfam, že tvoja poviedka bude pribúdať rýchlo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. reneesmecarliecullen
11.12.2012 [16:44]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.12.2012 [16:38]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. martty555
11.12.2012 [16:08]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Jana
11.12.2012 [9:45]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Infi
10.12.2012 [23:02]

Zase zajímavé. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!