Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Padlý anjel vo Forks - Prológ + 1. kapitola

09.05.2011 (19:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3798×

Prológ

Zlo nie je opakom dobra, je len jeho prekážkou.

Nikdy som si nemyslela, že sa môžem zamilovať do niekoho ako je on. Do niekoho, kto ani nežije. Do niekoho, komu nebije srdce a je krvilačné monštrum. Aspoň tak som si to myslela zo začiatku. Až potom som si uvedomila, že on nie je zlý. A vlastne ani jeho rodina. To oni sa o mňa postarali, keď ma otec vyhnal. Síce som sa ich zo začiatku stránila, nakoniec mi oni zachránili život. Netušila som, aká bude ich reakcia, keď zistia, kto som, no mala som strach, že ma odvrhnú...

1. kapitola

(Svadba? Nie, ani náhodou)

Sedela som vo svojej izbe a sledovala som, ako sa ostatní zabávajú dolu na nádvorí. Prečo práve je musím tvrdnúť v tejto odpornej izbe?! Nechápala som, na čo chce so mnou otec hovoriť, keď aj tak to skončí hádkou ako vždy. Práve teraz som si želala, aby som bola normálna. Chcel som byť dcérou nejakého normálneho anjela a nie dcérou ich vládcu. Musím znášať všetko, čo iní ani len nepoznajú. Všetka tá etika, tie hromady učenia sa, aby zo mňa raz bola dobrá kráľovná a tá večná nuda. Nechápem to. Prečo nemôže kraľovať niektorí z otcových synovcov? Áno, viem, nie sú to prví následníci, no ak by som sa ja vzdala trónu, získal by ho buď Samuel alebo Michael. Je to také jednoduché. Lenže nemôžem to spraviť, pretože by som tým ranila otca. Zrazu sa ozvalo tiché zaklopanie.

„Vaša výsosť, váš otec sa chce s vami zhovárať. Máte ísť za ním do plesovej sály,“ povedala Renata, keď vstúpila do mojej izby. Povzdychla som si, hodila som ešte jeden zmučený pohľad do zrkadla, a vybrala som sa za ním.

Ešte cestou som rozprestrela svoje krídla, pretože predstúpiť pred môjho otca so sklopenými krídlami je podľa neho znak najväčšej potupy. Pred ním museli mať všetci krídla rozprestreté, inak by ich môj otec vyhostil z kráľovstva. Sama tomu nechápem, no stavať sa mu nebudem. Pomaly som už prichádzala k dverám, keď som začula, ako sa vnútri niekto baví s mojím otcom. Bol tu hrubý hlas, ktorý som tu u nás ešte nepočula. Opatrne som vošla dnu a zbadala som, že pri otcovom tróne sedí neznámy človek. Podišla som k nim a s otázkou v očiach som sa pozrela na môjho otca.

„Chcel si niečo? Renata mi povedala, že si ma volal,“ povedal som.

„Áno, Isabella. Toto je Simon. Je to môj nevlastný brat. Už som ti o ňom rozprával. Prišiel sem aj so svojím synom na návštevu,“ povedal a ukázal na chlapca, ktorý sa opieral o kamenný stĺp.

„Ahoj, ja som Michael. Ty musíš byť Isabella, však?“ spýtal sa a jemne mi pobozkal ruku.

„Radšej Bella. Len môj otec ma volá Isabella,“ povedala som a usmiala som sa. Všimla som si otcov nahnevaný pohľad.

„Isabella, čo keby si vzala Michaela na prechádzku po záhrade? Ja si tu ešte niečo vybavím so Simonom, a prídeme za vami,“ povedal a tajomne sa pritom usmial. Čo zase chystá? Neriešila som to a vyšla som spolu s Michaelom von do záhrady.

„Je tu to krásne. Krajšie ako u nás,“ povedal a usmial sa. Úsmev som mu oplatila a zahľadela som sa do zapadajúceho slnka. Pozrela som sa na Michaela a ten sa zrazu naklonil a pobozkal ma. Bolo to nečakané, no aj ta som ho od seba odstrčila.

„Čo si to dovoľuješ?“ zvrieskla som.

„Ale, no tak, Bella. Nehovor, že sa ti to nepáčilo,“ povedal.

„Nie, nepáčilo!“ odvrkla som a otočila som sa, že odídem, no zarazila som sa. Stáli tam môj a jeho otec.

„Isabella, ako sa to k nemu správaš? Okamžite sa mu ospravedlň,“ povedal.

„Prečo ja? To on ma pobozkal!“ kričala som.

„No a? Aj tak by ste s tým mali začať,“ povedal a tým sa šokoval.

„A to už prečo?“ spýtala som sa neveriaco.

„Pretože je to tvoj budúci manžel,“ oznámil mi.

„Čo?“ spýtala som sa prekvapene.

„Dobre počuješ,“ povedal.

„Tak to teda nie. Za tohto idiota sa nikdy, počuješ, nikdy nevydám!“ rozčúlene som povedala a od samej zlosti som vyletela až k mojej izbe, kam som vletela ako uragán a hodila som sa na posteľ. Toto snáď nie je normálne. Ani ho nepoznám a mám sa za neho vydať? V živote. To sa radšej vzdám krídel...

Dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Ak áno, napíšte aspoň malý komentár, aby som vedela, či mám pokračovať. Ďakujem. ;)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Padlý anjel vo Forks - Prológ + 1. kapitola: