Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odlúčenie-8.kapitola

katealice


Odlúčenie-8.kapitolaJe tu po dlhej dobe ďalšia časť. Viem, že mi to trvalo, len poslednou dobou mám toľko nápadov a trochu trvá, kým ich dám všetky na papier. No, hádam sa vám bude páčiť. Všetkým vám chcem aj poďakovať za to, že moju poviedku čítate a zároveň oznámiť, že ešte jedna časť a moja poviedka končí. No, už nejdem zdržovať. Prajem príjemné čítanie.

Odlúčenie

(pri tejto pesničke som to písala, tak keď tak, si to pustite- http://www.youtube.com/watch?v=YbngZiXYOy4 )

8.kapitola

Bella:

Sedím vo svojej izbe skrčená do klbka, kyvkám sa spredu dozadu ako blázon a spomínam na chvíle strávené s mojou rodinou. Na šialené nákupy s Alice alebo vtipy nášho usmievavého Emmeta, na to, ako Jasper zo srandy manipuloval s emóciami všetkých naokolo a prinútil tak, aby Emmet objal Carlisla, na moju zlatú Renesmee, ktorá mi vždy ukazovala rôzne obrázky z minulosti a... na môjho Edwarda. Na lásku môjho života.

V pamäti som si vyhrabala jeho obrázok, ktorý ani zďaleka nevystihoval skutočnosť, a žasla nad jeho krásou. No potom ma zaplnili vzlyky. Zrejme ho už nikdy neuvidím. Už nikdy neuvidím jeho nádhernú tvár, jeho bronzové vlasy ležérne rozcuchané na všetky strany. Už nikdy nepocítim jeho dotyky, pohladenia a už zrejme nikdy neucítim jeho bozky na mojich perách.

A čo Renesmee? Moje malé dieťatko. Len moje a Edwardovo. Bohvie o koľko asi vyrástla. A čo asi teraz robí? Bože ako mi všetci chýbajú. Bola to tá najlepšia rodina na svete. Sú to už ďalšie tri mesiace, čo som bez nich a ja strácam nádej, že ich niekedy opäť uvidím.

Medzitým vo Forks:

Edward:

,, Renesmee, je večera.“ Povedal som skleslo svojej dcére. Zišla dolu so smutným výrazom, sadla si k stolu a len tupo civela na jedlo položené pred ňou. ,,To tak, Renesmee. Musíš jesť aj ľudskú stravu.“ Začal som jej dohovárať. Ale ani ja sám som na to nemal silu. Už tri týždne som nebol loviť a zakaždým ma musia z domu doslova vykopať, aby som šiel na lov. Nemal som na to náladu. Nie bez mojej Belly.

,, Nemám chuť.“ Povedala a smutne sa na mňa zahľadela. Chvíľu sme na seba mlčky hľadeli a potom ku mne priplávali jej mylienky.

Chýba mi, ocko. Veľmi mi chýba.

Potom sa potichu postavila zo stoličky a zamierila ku mne. Natiahla rúčky a ja som si ju privinul do náruče. Schúlila sa mi do klbka, zodvihla pravú ruku a dotkla sa ňou mojej tváre. Ukázala mi celú našu rodinu ako sa smejeme a radujeme. To boli časy, keď sme ešte mali bezstarostný a šťastní život. To ale už pominulo. Keby som mohol, hneď teraz by som sa za ňou rozbehol a nebral na nič ohľady. Ale nemôžem opustiť Renesmee. Stačí, že je odlúčená od matky, nemôže ešte stratiť aj otca.

Niečo ako rozprávač:

Všetci boli nešťastní. Všetci niečo stratili. Niekto sestru, niekto dcéru, matku alebo lásku. Všetci trpeli. Dokonca už ani Emmet nežartoval. Chýbala mu jeho sestrička, z ktorej si vždy uťahoval. Alice už skoro vôbec nechodila na nákupy, Carlisle väčšinu času trávil zatvorený v pracovni, Esme chodila ako telo bez duše, Jasper bol z ich emócií zničený. Keď ešte Bella bola človekom, nebolo to medzi nimi najvrúcnejšie, ale mal ju rád. Naozaj rád. Rosalie.... Rosalie za ňou vzlykala dlhú dobu. Nie vždy sa k nej správala najpríjemnejšie, ale mala ju rada, len to nevedela dať tak najavo. Každý veľmi trpel, ale nikoho bolesť.....žiadneho z nich....sa nedala ani z polovice vyrovnať bolesti, ktorú cítili Edward s Renesmee. Ona stratila svoju mamu a on... svoju lásku.

Nikto nevie, čo sa bude diať ďalej. Možno sa stane zázrak a ich osudy ich opäť spoja a budú šťastní po celý zvyšok ich existencie. No možno nie. Možno nepríde ten čas, ktorí všetko napraví a vráti do starých koľají. Jediné, čo im všetkým ostáva.... je čakať.

Edward:

Sedel som spolu s Renesmee na pohovke. Ukazovala mi naše radostné chvíľky a spoločne sme spomínali na našu minulosť a na našu Bellu. Ostatných som nevnímal....teda až do doby, pokiaľ som nezačul z vrchného poschodia rozbíjajúce sa sklo. Alice dostala víziu. Zdieľal som ju s ňou a to, čo som videl ma priklincovalo na mieste. V hlave mi kolovala dookola stále tá istá veta.

Musím ju zachrániť.

ďalšia časť



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Odlúčenie-8.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!