Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odlúčenie-4.kapitola

10.04.2009 (13:47) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1699×

Odlúčenie

4.kapitola

S odporom som sa otočila a odchádzala. Naveky.

Celú cestu do Voltery som v lietadle presedela mlčky. Snažila som sa tváriť ako socha, no v mojom vnútri boli počuteľné bolestivé vzlyky. Všetci mali na tvárach neurčitý výraz. Len na Arovi bolo vidieť, ako sa tešil. Pripadalo mi to odporné. Ako sa mohol radovať z môjho utrpenia? Nenávidela som ho, ale musela som s ním ostať aby som uchránila rodinu.

Keď sme vchádzali bránami do Voltery, všetci sa, predpokladám, že najmä Arovi, klaniali a hneď mi bolo jasné, že urobia všetko, čo im rozkáže. On bol hlavným v ich ,,svätej" trojici. No nezdalo sa, že by to Caiusovi, alebo Marcusovi vadilo. Caius mi na prvý pohľad pripadal, akoby mu bolo všetko jedno. S ním problémy asi mať nebudem, teda aspoň dúfam. Pri Marcusovi som si už taká istá nebola. Myslela som si, že keby mohol, už by som tu dávno nebola a celá moja rodina by bola mŕtva.

Vošli sme do obrovskej miestnosti. Na ľavej strane bola obrovská knižnica s nezpočetným množstvom kníh, v strede bol mramorový stôl vyzdobený vyrezávanými oblúkmi a na pravej strane boli mohutné tri ,,tróny"? Naša ,,svätá" trojica sa posadila a ostatní na Arov rozkaz odišli. Ostali len Felix a Demetri, pochopiteľne.

,,Vítam ťa v tvojom novom domove, Bella. Dúfam, že svoj sľub dodržíš." Začal skoro až dychtivo Aro.

,,Ako som hovorila, urobím všetko, čo mi rozkážeš, len daj mojej rodine pokoj" odpovedala som nevrlým tónom.

,,Ako si spomínala, tvoja schopnosť ma veľmi zaujala a mám v pláne ju ďalej rozvíjať. Budem ťa každý deň trénovať. Teraz ťa Felix odvedie do tvojej izby. Očakávame ťa tu o tri hodiny. Bude večera," oznámil mi spokojným hlasom.

Vedela som, že na to dôjde. Budem musieť zabíjať ľudí a piť ich krv. To o čo som sa snažila toľké roky, teraz musím porušiť. Myslela som si, že to takto dopadne a teraz sa to len potvrdilo.

Felix ma odviedol do svojej ,,komnaty" a ja som sa zviezla na zem a začala plakať. No lepšie povedané vzlykať, keďže nedokážem roniť slzy. Bezmocne som tam sedela celé tri hodiny, keď som sa postavila a mierila smerom k nim. Stretla som sa s pár upírmi, ktorí si ma nepriateľsky premeriavali, ale to mi bolo úplne jedno.

Pred vstupnými dverami do ich ,,chrámu" som zacítila štipľavú vôňu, ktorá zaplavila moje hrdlo, ktoré bolo v jednom ohni a ja som pocítila jed, prúdiaci mojimi ústami. Obávala som sa čím ďalej viac. Vedela som, že ich životy... že životy tých nevinných ľudí sú spočítané. Vstúpila som a mňa ešte viac zaplavil strach.

Moje zreničky sa rozšírili a ja som strnulo zastala na prahu medzi chodbou a tou hrôzostrašnou,, jedálňou". Uvidela som, ako tu doslova hodujú, akoby sa nič hrozné nedialo. Samozrejme, oni na to boli zvyknutý. Aro vzhliadol a pousmial sa. Ja som sa len zaškerila a pristúpila k nemu.

,,Tvoja prvá hostina pokiaľ sa nemýlim," začal. Len som prikývla.

,,Tak vyber si." Otočila som sa a bezmyšlienkovito som mierila k najbližšiemu človeku po mojej strane.

,,A Bella.....," otočila som sa, znova bez záujmu, ,,dobrú chuť".

Tak teraz som mala naozaj chuť ho zabiť. Znova som sa od neho odvrátila a mierila k tomu vyplašenému chlapcovi. Nikdy som nepocítila chuť krvi, takže netuším ako chutí. No podľa jej vône som vedela, že hneď ako ochutnám, prepadnem pokušeniu a už ma nič nezastaví. Pristúpila som ku chlapcovi, uzamkla jeho ruky do pevného zovretia a zahryzla sa mu do krku. Chcela som aby to mal, čo najskôr za sebou a preto som si vybrala krk. S odporom som mu začala vysávať krv, no ako náhle som prehltla prvý dúšok tej červenej tekutiny, moje oči vzplanuli a ja som nedokázala prestať. Vedela som, že je zo mňa netvor. Zabila som nevinného človeka, no zastaviť sa bolo nemožné. A aj tak čo by som tým dosiahla, keby mi to Aro aj tak znovu nakázal? Krv človeka sa s krvou zvieraťa nedala porovnávať. Bola tak sladká, tak, tak....neviem to vysvetliť. Akoby ste pili to najlepšie víno na svete. Ukončila som životy ešte dvoch ďalších ľudí a po celý čas som cítila, ako ma Aro pozoruje. Neunikol mi jeho výraz, akoby ho fascinovalo to, čo vidí. Úplne sa v tom vyžíval.

Vtedy ku mne pristúpil jeden neznámy upír a zrejme očakával, že mi nebude vadiť, ak by sa so mnou podelil o teraz už mŕtvolu akejsi dievčiny, nad ktorou som sa krčila. Ja som na neho naštvane pozrela a pristihla sa, ako na neho zúrivo vrčím. Čo je to so mnou?

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odlúčenie-4.kapitola: