Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odlúčenie-2.kapitola

27.03.2009 (00:00) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1780×

Odlúčenie

2.kapitola

V momente všetci stuhli. Cítili sme, že prichádzajú. Boli len pár stoviek metrov od nás.

Neustále sa blížili, ale aj tak to bola pre mňa tá najdlhšia chvíľa v živote. Edward si ma silnejšie pritisol k boku a len sme čakali. Nemali sme na výber. Boj by sme nevyhrali. Ja som nebola pripravená na boj. Vlastne si myslím, že jediný, ktorí bol pripravený je Jasper vďaka svojim skúsenostiam z minulosti. Klop-klop... hrozivý zvuk pri ktorom ma striaslo. Edward si ma pritisol ešte silnejšie. Keby som bola človekom, už by ma rozdrtil na prach. Ale prekvapilo ma, že sa obťažovali s klopaním. Asi minútu všetci stáli, keď Carlisle podišiel k dverám a otvoril ich.

,,Vítam ťa, Aro," privítal ho Carlisla. Uvedomila som si, že bolo dobre, že šiel otvoriť on, lebo ak by som šla ja napľula by som mu do ksichtu.

,,Carlisle, môj drahý priateľu. Som tak rád, že sa opäť vidíme," povedal Aro skoro pokojným hlasom, ale ja som v jeho hlase cítila tú radosť a vzrušenie. Ako som ho nenávidela. Mala som chuť ho spáliť na popol a ten vsypať do kyseliny.

,,Ráčte ďalej." Carlisle ich pozval dnu a aspoň sme si mohli prezrieť, kto všetko prišiel. To som si mohla myslieť. Do miestnosti vošiel Aro, Marcus, Caius, ich strážcovia Demetri a Felix a Arovi obľúbenci-Jane a Alec.

,,Rád ťa opäť vidím, Bella," pozdravil ma Aro. Nemohla som odpovedať, lebo by som sa neovládla a vynadala mu a tak som len prikývla. Na viac som sa nezmohla. Všetci boli v strehu a v hale bola atmosféra, že by sa dala krájať. Aro o mojej schopnosti nevedel a tak sme mali menšiu výhodu, ale aj tak by nám v ničom nepomohla.

,,Všetkých vás opäť rád vidím," sršal komplimentmi Aro.

,,Nechcem byť nezdvorilý, ale čomu vďačíme za vašu návštevu?" Musím priznať, že Carlisle buchol klinec po hlavičke. Všetci to chceli vedieť.

,, Čo vás nemôžeme len tak navštíviť?" Edward vedľa mňa zvraštil čelo a mierne sa prikrčil. Bola som nervózna a tak som si dovolila požičať jeho schopnosť. Počula som to. Počula som tie myšlienky. Aro zvažoval ako vyrieši túto situáciu. Nechcel zabiť také talenty, ale nemohol nás nechať nažive. Bolo to pre Volturiov až príliš nebezpečné. Jane si už vychutnávala budúce sekundy, keď sa mi budeme zvíjať na zemi v bolesti a ona bude mať na tvári vyčarovaný úsmev. Nikoho iného som nepočula, pretože som jeho schopnosť odtiahla. Začala som zrýchlene dýchať aj keď som vzduch nepotrebovala. Mala som čo robiť aby som sa tam nezrútila. Akoby som toho nemala dosť, chcela som vidieť budúcnosť. A tak som využila aj Alice.

Volturiovi stáli okolo nás a útočili. Jane a Alec to mali jednoduché. Aro, Caius a Marcus sa len prizerali. Demetri a Felix útočili obyčajným spôsobom. Na mňa skočil Demetri, keďže  Jane ani Alec nijak nepôsobili. Nebola som pripravená a tak som nestihla rozvinúť svoj štít okolo ostatných. Demetri ma odhodil a ja som vrazila do steny a prerazila ju. Dopadla som na skalu. Dobehol ma a začal trhať na kusy. Nevedela som bojovať. Ešte pred tým ako som preletela stenou som si všimla kto na koho útočil. Emmeta, Edwarda a Alice mala Jane, Rose a Esme mal Alec a Carlisla Felix. Síce sa Carlislovi podarilo zraniť Felixa, ale to nebolo nič v porovnaní, čo dokázali oni. Bol to veľmi krátky boj. Nevydržali sme ani pár minút. Všetci sme umierali. Hodili nás na kopu a spolu s domom podpálili.

Preboha...to nemôže byť pravda, to nedopustím! Musím rýchlo niečo vymyslieť. Oni nemôžu umrieť. Sú moja rodina. Všetkých som videla umie... nedokázala som to vysloviť ani v myšlienkach. Carlisle, Esme, Rose, Emmet, Jasper, Alice, Edward....Renesmee....zabili aj Renesmee. Nie, nie!!! Ale ako? Ako ich mám presvedčiť? Nie som dosť silná aby som ich ja sama porazila. Moja schopnosť nie je dosť vyvinutá.... a vtedy mi svitlo.

,,Aro, môžem sa s tebou porozprávať?" vyrušila som ich z debaty. Doteraz som si ani neuvedomila, že niekto rozpráva. Ucítila som na sebe pohľady všetkých z haly. Prekvapené aj rozzúrené.

Aro si ma premeriaval, chvíľu to zvažoval a nakoniec sa vyjadril:,, Samozrejme, Bella. Pre teba všetko."

Super, takže ho musím aspoň trochu zaujímať. Pristúpila som k nemu, aj keď ma Edward spočiatku nechcel pustiť. Teraz som to Arovi musela nejako vysvetliť. Aj kedy sme vyšli von, všetci by nás počuli. Aj keby sme ostali dnu, Edward by začul Arove myšlienky. Bola len jedna možnosť. Ostali sme pred očami všetkých a ja som okolo nás obmotala štít. Vystrela som ruku a naznačila mu, aby sa jeho rukou dotkol mojej. Pochopil a napriahol ruku k mojej.

Aro, viem, že nás chcete zabiť. Sme pre vás konkurenciou. Videla som to v Alicinej vízii. Mám pre vás ponuku.

,,Počúvam" povedal prekvapeným tónom. Všetci naokolo však stáli v kŕčoch.

Mám schopnosť. Dokážem si požičiavať schopnosti ostatných. Málo kedy ju používam, takže ešte neviem čo všetko dokážem. Navrhujem, aby ste moju rodinu nechali žiť a ja pôjdem s vami. Budete si so mnou môcť robiť, čo budete chcieť. Môžeš ma ešte vytrénovať. Môžem sa zlepšiť. Len mi musíte sľúbiť, že sa vo Forkse už nikdy neukážete .Nikdy.

,,Musím priznať, že je to zaujímavá ponuka," chvíľu premýšľal, spravil pár krokov cez halu a nakoniec povedal: ,,Ako si praješ, Bella. Prijímam." Ešte raz som k nemu načiahla ruku a on sa udivene prizrel, no neprotestoval.

Prosím, nič im nehovor. Chcem im to povedať sama.

Aro len prikývol a odstúpil k svojim bratom. Štít som stále držala okolo neho, aby mu v myšlienkach niečo neuniklo, a otočila som sa späť k svojej rodine. Tie pohľady ma zraňovali. Vydesené, prekvapené,...bolestivé. Videla som bolesť v ich očiach akoby vedeli, že to neveští nič dobré. A najviac ma drtil pohľad na Edwarda. Bol zmätený a vystrašený. Bála som sa im to povedať, ale bola to jediná možnosť aby sa im nič nestalo. Nezniesla by som ani len pomyslenie na to, že by som o nich prišla. Toto bola veľmi malá daň za ich životy a tú som sa rozhodla zaplatiť.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odlúčenie-2.kapitola: