Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niet ruže bez tŕnia – 11. kapitola

05.09.2012 (17:15) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 3642×

Bola som tu už dva dni, ale stále som si pripadala ako votrelec. Oni sa správali úžasne, ale vždy som mala pocit, že to robia len preto, lebo si spytujú svedomie. Už asi miliónkrát som hovorila Jasperovi a Alice, že za nič nemôžu. Alice mala vždy problém ma vidieť a Jaspera som chápala, že nedovolil ísť Edwardovi po mňa do horiaceho domu. Chránil svojho brata, takže je to pochopiteľné. Ani ja by som ho nepustila. Radšej by som položila svoj život, ale on by musel žiť.

Carlisle a Esme sa dlho spamätávali zo šoku, že sú starými rodičmi. Carlisle stále opakoval, že je príliš mladý na to, aby bol dedko. Esme sa naopak vyžívala vo varení, pečení a upratovaní toho neporiadku, čo narobili malý Emm s veľkým Emmom a ešte, keď sa k nim pridal dobrý vojak Švejk, oprava Jasper, tak to bolo katastrofálne. Neznášala som ich hry na vojakov. Lietali vodou naplnené sáčky, vajíčka, ale aj naplnené šanti gumy, to je pomenovanie pre prezervatív. Vymyslel to môj syn, lebo prezervatív je dlhé a kondóm vraj smiešne. No, ale podstatné je to, že to lietalo po celej izbe, to sú vraj granáty a našlapné míny boli, fuj, slušne povadené, zvieracie hovienka. Emmett ich zbieral celú noc po lese a potom páchol celý dom.

Moja princezná bola ako anjel. Stále sa hrala s bábikami alebo s tetou Rose a tetou Alice sa maľovala, česala a každých päť minút sa predvádzala ako modelka. Tety majú na ňu zlý vplyv. Okolo mňa chodili a stále sa pýtali, či niečo nepotrebujem, či mi niečo nemajú doniesť, akoby som bola chorá, alebo umierala. Dočasne ma ubytovali do Edwardovej izby. Bola som tam celé hodiny a plakala. Keď si to Cullenovci všimli, vedeli, že je zle a nikto sa neodvážil prísť ma utešiť. Jasne som im dala najavo, že vtedy chcem byť sama. Dala som si priniesť Edwardov klavír do jeho izby a sedela som za ním. Prechádzala prstami po klaviatúre a sem-tam do nej ťukla ako pokus o nejaký tón. Tým, že som bola poloupírka, mi to išlo celkom ľahko, no netrúfala som si niečo zahrať.

„Telefón,“ skríkol malý Emmuško a ja som čakala, že to niekto zdvihne, ale nikto sa k tomu nemal. Carlisle musel do nemocnice, pretože nejaký kamión narazil do autobusu plného detí, ktoré išli z výletu, a tak išiel zachraňovať ľudské  životy. Stále mi to príde zvláštne. Upír a lekár. Esme išla do mesta na veľký nákup. Jasper bol na love aj s Alice, chceli si užiť pár voľných chvíľ a v dome plného upírov a dvoch nezbedníkov to nebolo možné. Emmett a Rose kúpali malú. Zbožňovali hru na rodičov, hlavne Emmett, keď sa večer hral na mamičku a otecka.

„Aoj, tu je Emmuško a nie Ališ,“ povedal môj syn do telefónu. On zdvihol? Zbehla som dole. Emmko ma odignoroval a ďalej telefonoval.

„Ti hovolím, že Ališ tu nie je. Je vo vaničke s Emmettom a s Lose.“ Tak toto znelo dosť divne. Čo ak im volá nejaký známy? Vytrhla som mu mobil z ruky a zložila.

„Čo to vyvádzaš? Prečo zdvíhaš cudzie telefóny?“ Nemala som rada, keď musím kričať, ale musia sa naučiť počúvať a rešpektovať ma, ale to je dosť ťažké pri tejto rodine, ktorá im znesie aj modré z neba.

„Volal nejaký pán, že chce hovoriť s Ališ. Povedal, že si nemám robiť srandu a hovoliť normálne,“ sťažoval sa mi malý. Dobre, nechám to tak, keď niečo súrne, tak zavolá znovu. Vzala som malého za ruku a išli sme sa hrať do záhrady. Učila som ho, ktorý kvietok sa ako volá, akej je farby, potom sme ich spolu počítali. Carlisle hovoril, že sú veľmi šikovní a že sa všetko učia veľmi rýchlo. Dokonca hovoril, že niečo rýchlejšie ako Edward. Chýba mi, vždy, keď ho niekto náhodou predo mnou spomenie, alebo keď sa deti pýtajú, kde je ten ujo z fotky, všetci stíchneme, lebo nevieme, čo povedať. Stále im nechcem povedať, že je to ich otec. Pochybuje, tak nech. Kde asi teraz je? Vrátil sa na ostrov? Myslí niekedy na mňa alebo už zabudol? A vraj láska upíra je večná. Hlúposť, ale možno nie, aj ja ho stále milujem, aj keď... Nie dosť, nesmiem na neho myslieť.

Edward:

Čo to malo všetko znamenať? A prečo mi Emmett položil? Prečo hovoril, že je s Alice a Rose vo vaničke? Tam sa, sakra, niečo deje. Utekal som sa najesť, na rýchly lov a hneď som si zarezervoval letenku do Seattlu. Odtiaľ už pobežím. Let bol neskutočne dlhý. Keď sa bojíte, čo sa doma deje a čo za orgie tam robia, tak to trvá neskutočne dlhý čas. Dotieravé letušky a ešte k tomu oplzlé myšlienky.  Zo Seattlu som utekal ako o život. Všimol som si, že doma sú všetci, všetky autá tu totiž boli. Zastal som asi kilometer od domu a začal som váhať. To tam vpadnem len tak? Ako na mňa zareagujú? Išiel som pomalým ľudským krokom k domu a snažil som sa pochytiť myšlienky, ktoré by mi napomohli zistiť situáciu.

„Čo mám uvariť? Palacinky? Lievance?“ premýšľala Esme a Carlislove otázky sa točili tiež okolo jedla, že ako to môže niekto jesť. Ale pre koho chcú variť? Čakajú návštevu?

„Zprava? Zľava? Nie, to bolo minule. Nepriateľa musím prekvapiť. Sáčok, voda a pár vajec. Potrasieme a ide sa do útoku.“ Jasper a jeho stratégia, ale na koho?

„Šestnásť minút, už minútu dlhšie má na sebe tie isté šaty, musím ju prezliecť. To je strašné,“ sťažovala si Alice. Žeby jej Jazz kúpil hračku, aby dala ostatným pokoj? Najzvrhlejšie myšlienky mala Rose.

„Kúpanie s Alice vo vaničke je stále také vzrušujúce. Má takú predstavivosť, čo tam chce robiť, že to by ani Emma nenapadlo. A tá jej hebká pokožka.“ Viem, že nie sme súrodenci, ale majú svojich partnerov a som zvedavý, čo na to hovorí Jasper. Bol som taký znechutený z tohto, že som sa ani nepozeral Emmettovi do hlavy. To, čo by som tam videl, by bolo určite najhoršie. Ja viem, že večnosť je dlhá doba, ale takto si ju spríjemňovať do trojky?  Šiel som bližšie a počul som, že niekto hrá na mojom klavíri a v mojej izbe? Ale prečo nepočujem myšlienky? Bella! Jasper už cítil moje emócie a hneď prestal premýšľať nad stratégiu a myslel na to, čo urobiť.

„Vrátil sa. Je pred domom,“ povedal a všetci sa preľakli, čo sa stane. Oni vedeli, čo som urobil na ostrove, dokonca vedeli všetko, čo som jej povedal. Ale ani toto ma nezastavilo v tom, aby som šiel dnu. Pokojne ju odprosím pred očami svojej rodiny. Vbehol som dnu a zastal pri dverách. Jasper a Emmett stáli a boli pripravení ich chrániť predo mnou. Ich? Sú tu aj jej deti? Obaja stáli v obrannej pozícii pred Carlislom a Rose a v rukách držali Belline deti. Bella ma musela počuť, čo je zvláštne a zbehla dole. Bála sa, ona sa ma bála. Srdce ma veľmi bolelo - vidieť, že jediná láska môjho života má zo mňa strach. Vystrčila bradu a prešla pred Jaspera a Emmetta, ktorí nechápali, čo chce urobiť.

„Bella, nechoď k nemu. Je zmätený,“ povedal Jazz a chcel ju zastaviť. Ona ho však nepočúvala.

„Skôr, ako niečo povieš, tak ti oznamujem, že odídem aj s mojimi deťmi. Nemusíš sa obťažovať ma vyhodiť,“ riekla a šla si zobrať svoje deti. Ja ju nechcem vyhodiť. Pozeral som na ňu a chcel som urobiť krok, ale Jasper to nejako vycítil a vyštartoval po mne. Pridal sa aj Emmett a zrazili ma na zem.  Jeden ma držal z jednej strany a druhý z druhej. Nebránil som sa, vôbec som sa nechcel brániť. Všetci na nás pozerali, až prišiel k nám  jej malý. Ona stŕpla a všetci premýšľali, čo sa stane, či mu neublížim a či si to všimnem. Čo si mám všimnúť? Ten divný pach? Vlastne vôňu? Bellina vôňa zmiešaná s nejakou inou, ale mne veľmi známou.

„Ty zase chceš ublížiť mojej mamičke? “ zakrútil som záporne hlavou, že nie.

„Čo od nej chceš?“ Počkať? Ako je možné, že si ma ten malý pamätá? Je príliš malý na to, aby vedel, kto som. A prečo už rozpráva normálne? Minule ešte rozprával šušľavo. Pozeral som na malého, ktorý chránil svoju mamku a pozeral som na neho. Zelené oči, bronzové vlasy. Nie, to nie je možné, to môže mať hociktorý chlap na svete. Je to zhoda náhod. Ale tá vôňa. Bella pristúpila bližšie a vzala ho na ruky, a kráčala preč. Zavrčal som. Nie preto, že som jej chcel ublížiť, ale cítil som, že potrebujem byť chvíľu sám. Chcel som jej tiež dať čas, aby sa zmierila s faktom, že som sa vrátil. Jasper ma pustil, cítil, že im nechcem ublížiť, len chcem byť sám. No stále váhal a pozrel na Alice, ale ona mykla plecami.

„Alice, dobre vieš, že jej neublížim. Vidíš predsa, kam chcem ísť, tak ma pustite. Prosím,“ prosil som, potreboval som sa prebehnúť. Ona sa na mňa pozrela a povedala mi v mysli, že ma nevidí, ani moje rozhodnutia, že je slepá. Vraj za to môže Bella, ale viac mi nepovie. Mám na to prísť sám, ale nech si nemyslím, že to budem mať až také jednoduché. Nezabudla dodať, že celá rodina sa na mňa neskutočne hnevá za moje správanie na ostrove Esme. Samozrejme, že im to povedala. Čakal som to a aj to, že sa budú hnevať. Jasper ma pustil a ja som vybehol z domu. Musel som ísť na lov. Stále som si premietal malého. Jeho výzor, jeho pach. Jeho črty tváre mi boli také povedomé, malá však bola celá Bella, akoby jej z oka vypadla. Skolil som jednu pumu a rozbehol som sa domov. Bolo už veľa hodín, a tak som vedel, že už bude spať a ja sa môžem pokojne vrátiť a porozprávať sa s mojou rodinou. Blížil som sa a keď ma zacítili, tak mi Alice poslala myšlienku, že nech vojdem, ale že neručí za to, čo sa môže odohrať. Zhlboka som sa nadýchol a vošiel dnu. Počul som tri srdiečka, ako pomaly a pokojne bijú. To znamenalo, že spia. Rodina sedela v obývačke, každý pri svojej polovičke a prezerali si ma skúmavým pohľadom. Cítil som sa trápne, pripadal som si tu cudzí, akoby som sem nepatril. Akoby som nebol synom a ani bratom mojich súrodencov. Postavil som sa k stene a premýšľal, ako začať. Chcel som im povedať toho tak strašne veľa, ale nevedel som, čím začať.

„Budeš tam stáť ešte dlho? Minule si bol veľký frajer na ostrove, keď si po Belle kričal a želal jej smrť. Teraz čušíš a nemáš ani najmenšiu odvahu sa pozrieť do očí vlastnej rodine? Čo si ty za chudáka?! Si zbabelec, ktorý si zvyšuje svoje ego, keď ubližuje žene, ktorú vraj miluje a pre ktorú opustí vlastnú rodinu,“ rozkrikovala sa Rosalie a keby ju Emmett nezastavil, aby prestala, tak určite pokračuje ďalej. Mala toho na srdci veľmi veľa. A aj keď naoko mlčala, v myšlienkach ma obdarúvala krásnymi osloveniami, ktoré nie sú dokonca vhodné ani pre dospelých. Viem, že mala pravdu, o tom niet pochýb, ale bolelo to viac, keď vám to vykričí vlastná sestra a celá rodina s ňou súhlasí. Chcel som jej na to odpovedať, ale teraz sa slova ujal Carlisle.

„Bol si mojím synom, nehanbím sa povedať, že si mi bol najobľúbenejším synom, že som v teba vždy veril. Bol si zodpovedný, čítal si, bol si gentleman. Nikdy si neublížil živej duši, ale to, čo si urobil Belle a jej deťom, si prehnal. Mal som o tebe oveľa vyššiu mienku. A mrzí ma, že to musím povedať práve ja a práve tebe. Edward, ale si hanbou našej rodiny,“ rozprával a ja som cítil, že sa mi do očí hrnú slzy. Myslel som, že ma skúsia pochopiť, veril som, že keď im poviem všetko aj z môjho pohľadu, tak mi uveria. Vidím, že si nemusím získať len moju Bellu, ale aj ich. Jasper si všimol, že som smutný, nešťastný a utrápený. V duchu mi to prial, vraj aspoň zistím, ako chutí samota a odvrhnutie vlastnej rodiny, ale na druhej strane mi chcel dopriať vyjadrenie sa k danej veci. Pozrel som jedným okom na neho, ale ešte chvíľu som váhal, či môžem začať hovoriť. Aj toto vycítil, a tak mi prikývol. Pripadal som si, akoby mi videl do hlavy a pritom som tu ja ten, čo vidí do hlavy každému. Vlastne, väčšinou každému.

„Ja neviem, ako začať. V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že som od vás odišiel a ledva sa ozval. Naozaj ma veľmi bolelo, keď som zistil, že je mŕtva. Každý, naozaj každý jeden z vás by reagoval rovnako, keby stratil svoju milovanú polovičku. Nehovorím, že moje chovanie bolo správne, a ani netvrdím, že som vám tým nespôsobil obrovskú bolesť, ale skúste ma pochopiť. Sto rokov som žil sám, nemal som nikoho, s kým by som zdieľal to, čo vy. Nemal som komu dať lásku, ktorú som tak veľmi túžil spoznať, nemal som sa s kým podeliť o svoje pocity, nemal som koho objať a vyznávať mu svoju lásku. Vy ste spolu dlhé roky, niektorí dlhé storočia, ale čo ja? Stratil som a doslovne som zabil svoju matku pri pôrode, otca som nikdy nepoznal. Vyrastal som sám, až pokiaľ neprišiel Carlisle. Nepoznal som lásku, až pokiaľ neprišla ona. Deň, kedy som ju našiel v tom zúboženom stave, bol pre mňa najšťastnejším dňom v mojom živote. Od prvej chvíle som vedel, že ju milujem, že ju musím chrániť ako ten najvzácnejší kvet. Bola pre mňa najdrahším drahokamom a najnevinnejším anjelom, ktorý kedy chodil po tomto svete. Môžete ma obviňovať, ale súdiť ma môže len ona. Jej som povedal veci, ktoré budem navždy ľutovať, ale akoby ste reagovali vy? Uvidíte niekoho, o kom si myslíte, že je mŕtvy a k tomu s dvoma deťmi? Ruku na srdce, čo by ste urobili vy? Beriem, mal som ju objať, ale ako ste reagovali vy, keď ste to zistili?“ Mal som dlhý monológ, ale chcel som, aby sa skúsili vžiť do mojej kože. Pomaly ma začali ľutovať, ale stále sa na mňa veľmi hnevali.

„To, čo si povedal nám, mal by si povedať jej. Jej sa ospravedlň, jej si ublížil viac ako nám. Chcem ťa však varovať. Ak jej ešte niekedy v živote ublížiš tak, a teraz budem hovoriť za všetkých, zabudnem na to, že si môj brat a vlastnoručne ťa zabijem a spálim. Bella je moja sestra, žil som s ňou pár dní a aj s jej deťmi a trúfnem si povedať, že keby som nemal svoju Rosinku, tak ver, že Bella je druhá žena, ktorú by som bral všetkými desiatimi. Nevieš, aké máš šťastie, že miluje práve teba a aké máš šťastie, že máš...“ Nedokončil, lebo dostal po hlave od Rose a v duchu dúfala, že som nezaregistroval slovo, že ma stále miluje a mala hnev, že mi chcel prezradiť niečo, čo nemá.  

„Verte, že jej nechcem ublížiť. A preto som tu, aby som sa jej ospravedlnil a žiadal o odpustenie. Dovoľte mi počkať, kým sa zobudí a nech to môžem urobiť, ak mi povie, že ma tu nechce, odídem a viac ma neuvidí nikto z vás,“ hovoril som odhodlane a všetko, čo som povedal, bola úplná pravda. Nepovedali ani jediné slovo, len sa postavili a všetci odišli buď do svojich izieb, alebo na lov. Posledná išla Esme a venovala mi vľúdny pohľad a jedno pohladenie po vlasoch. Šiel som sa posadiť na jedno z kresiel a premýšľal, čo bude ďalej. Okolo jednej hodiny ráno som počul, ako jedno srdiečko z mojej izby bije viac splašene. Asi zlé sny, ale musel som sa ísť pozrieť. Pred dverami stála Esme a keď si ma všimla, usmiala sa a dovolila mi ísť dnu. Opatrne som vstúpil do mojej bývalej izby a poobzeral som sa po nej. Všetko bolo na svojom mieste. Knihy, CD-čká, jediné, čo tu pribudlo, bol môj klavír a tri osôbky. Bella sa prevaľovala na posteli a niečo zvierala v rukách. Prišiel som k nej bližšie a prikryl som ju a všimol som si, že zviera tmavomodrú mikinu, ktorú mi darovala. Na sebe mala moje veľké tričko a kraťasky pod zadoček. Bola úchvatná, vyzerala tak zraniteľne.

„Edward,“ vydýchla a ja som ju rýchlo kontroloval, či sa náhodou nezobudila. Ale ona spala, len sa jej snívalo o mne.

„Nie, Edward, nie.“ Začal som ju hladiť, ale do dverí strčila hlavu Esme, no keď videla, že jej nerobím nič a je to len sen, tak sa pousmiala a povedala v myšlienkach, že treba zakryť deti, len som prikývol. Bells sa upokojila a dokonca už aj jej zrýchlený dych sa upokojil. No niečo na nej bolo iné. Aj jej srdce bilo inak ako pred pár mesiacmi. Bilo podobne ako to o moje. Slabšie, akoby bola tým, čím som ja, čo je nepravdepodobné.

Prišiel som k tým dvom malým, ale nebolo potrebné ich zakryť. Esme len chcela, aby som si všimol tú podobnosť, ktorú som si už všimol k večeru. Ale je to nemožné, to nie je skutočné. Ja si to len nahováram. Tí dvaja nemôžu byť moji. Dobre, môžem mať deti, ale tak rýchlo? Milovali sme sa len raz a oni vyzerajú, akoby mali aspoň dva roky. Chodia, rozprávajú. Je pravda, že upírie deti rýchlejšie rastú a vyvíjajú sa, ale aj tak sa mi tomu nechce veriť. Presedel som pri nich celý zvyšok noci, až kým sa nezačali prebúdzať, a tak som radšej rýchlo odišiel. Cestou som stretol celú rodinu, ale ich myšlienky už neboli také zlé na moju osobu, ale stále mi neverili a báli sa o tých troch. Premýšľali tiež o tom, či som si všimol tú podobnosť a čo si o tom myslím. Vedia niečo, čo mi nechcú prezradiť. Všetci sme spozorneli, keď sme si všimli, že dvere na mojej izbe sa otvorili a zatvorili. Teraz príde.

V ďalšej kapitole sa dočkáme rozhovoru Belly a Edwarda. Dokonca nám Edward prezradí svoju teóriu o jej deťoch. :D Jedným slovom Ed bude bystrý chlapec.  

 A nesiem zabudnúť, že ste moje zlatíčka, že ešte stále čítate túto poviedku. :-* Bozkávam vás. :) 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niet ruže bez tŕnia – 11. kapitola :