Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neviditeľná 2. kapitola

20.11.2011 (17:30) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1036×

2. kapitola

Bella

Zaparkovala som auto na príjazdovej ceste. Charlie ešte nebol doma, a tak som išla rýchlo navariť obed. Alice nepovedala kedy príde, a tak som radšej spravila len hranolky a zohriala si mäso zo včerajška.

Najedla som sa a umyla som tanier. Zrazu zazvonil zvonček. Myslela som si, že prišla Alice. S úsmevom od ucha k uchu som jej išla otvoriť. Otvorila som dvere a ja som skamenela. Nebola to Alice, ale Charlie.

„Ahoj!“

„Ahoj!“ Charlie išiel rovno do kuchyne.

Ja som si sadla na gauč a čakala som. Charlie sa najedol, prišiel do obývačky a zapol si televízor. Dávali film, ktorý mám veľmi rada. Film trvá dve hodiny, ale ja som sa tak tešila na Alice, že sa mi zdalo, že som tam sedela celý deň.

Film skončil a Alice nikde. Začala som si myslieť, že nepríde, ale snažila som sa upokojiť tým, že mi nepovedala kedy príde. Možno chce ísť neskôr.

Ako čas plynul, nálada sa mi zhoršovala a ja som si pomaly začala uvedomovať, že Alice nepríde. Nechápala som, ako som si mohla myslieť, že príde. Bola som na seba nahnevaná, ale viac som sa hnevala na Alice. Snažila som sa, aby ma to tak nebolelo, ale ja som to cítila stále. Bolo to ako keby mi zarazila dýku do srdca.

Išla som sa hore osprchovať. Prišla som do kúpeľne, ale keď som sa pozrela do zrkadla, nič som nevidela. Začala som kričať. Pozrela som sa na ruku. Mala som ju tam, kde by mala byť. Pozrela som sa späť do zrkadla a ja som sa tam znovu videla. Teraz som sa len bála, že ma Charlie počul kričať, ale nepočul ma.

Osprchovala som sa a išla do izby. Nechcela som ísť dole. Chcela som byť len sama. Tak ako doteraz. Začala som sa uzatvárať. Rozhodla som sa, že už nikdy nikoho nepustím do svojho života. Nedopadlo by to dobre. Alice zajtra príde do školy a nebude si pamätať na to, že ma pozvala na nákupy. Určite nebude vedieť ani kto som. Prečo mi to spravila. Nemohla sa tváriť radšej, že ma nevidí. So slzami na tvári som nakoniec zaspala.

Alice

Mala som skvelú náladu. Bolo skvelé vedieť, že budeme s Bellou najlepšie kamarátky. Veľmi som sa na tie nákupy tešila a vyzeralo to tak, že aj ona sa na ne veľmi teší. Nemohla som sa ich dočkať. Celý čas som rozmýšľala nad tým, kam by sme mohli ísť. Ani som sa nenazdala a skončila posledná hodina. Tak ako každý deň sme sa čakali pri Edwardovom aute. Keď sme boli všetci, Edward si sadol za volant a išli sme domov.

„Alice, neviem, či je dobrý nápad tam chodiť,“ povedal mi Edward.

„Prečo?“

„Je to človek. Neviem, či je pre ňu dobré, aby sa kamošila s upírkou...“

„Budeme najlepšie kamarátky. Čo sa ti na tom nepáči?“

„Boli by ste najlepšie kamarátky, ale ty by si jej buď musela celý ten čas klamať, alebo by si jej povedala pravdu. Keby si jej povedala pravdu, tak by s tebou už nechcela mať nič spoločné. To by bol ten lepší scenár, ale čo keď sa to dozvedia Volturiovci? Chceš to aj tak risknúť? Chceš riskovať život tvojej 'najlepšej kamarátky'?"

Nevedela som, čo by som mu mala na toto povedať. Mal pravdu. Pre Bellu môže byť len lepšie, ak ju nechám na pokoji. Najradšej by som teraz Edwarda asi zabila, aj keď v podstate zachránil Belle život. Tešila som sa na ňu a aj na nákupy s ňou. Videla som, ako sa tam dobre bavíme, ale nevidela som túto Edovu prednášku. Moja skvelá nálada, ako mávnutím prútika, poklesla.

Jasper to ucítil a hneď ma objal okolo pliec, aby ma utešil. Náladu mi to síce nezlepšilo, ale bola som rada, že ho mám pri sebe. Veľmi. Nevedela som si svoj život bez neho predstaviť. Rozmýšľala som nad tým, či by som jej mala zavolať, že nemôžem prísť.

„Asi by bolo lepšie, keby si jej nevolala!“ Nenávidím, keď mi číta myšlienky, ktoré by som chcela mať len a len pre seba, ale viem, že s tým nemôže nič urobiť. Edward zaparkoval pred domom a my sme všetci vystúpili z auta.

Vošli sme do domu a s Jasperom sme si sadli na pohovku. Nemohla som prestať myslieť na Bellu a na to, ako si bude myslieť, že som ju sklamala. Bolo mi hrozne a keby som bola človek, rozhodne by som sa rozplakala.

Rose informovala Esme a Carlisle o tom, čo sa stalo v škole a v aute. Všetci v dome vycítili, že mi je hrozne, a že sa mi nechce s nikým rozprávať. Všetci, okrem Jaspera, sa mi vyhýbali. Bola som rada, že to robia, ale tiež som bola rada, že to Jasper nerobí a namiesto toho ma utešuje, lebo to bolo to, čo som potrebovala. Práve som stratila svoju najlepšiu kamarátku. Začala som vzlykať. Jasper ma chytil pevnejšie, ale nepomohlo to. Bolo mi hrozne.

1. kapitola – 3. kapitola

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neviditeľná 2. kapitola: