Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 20. kapitola

07.07.2011 (18:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 36× • zobrazeno 5963×

20. kapitola

Bella sa cestou ešte stavila v obchodnom dome, aby to naozaj vyzeralo, že bola na nákupoch. Dokonca kúpila niečo aj Henrymu, bola to moderná flanelová košeľa, musí vyskúšať aj niečo iné ako tie veci z doby ľadovej.

O pár hodín už parkovala pred ich domom na polostrove, keď sa zrazu z dverí vynorila jej matka so smutným výrazom. Bella rýchlo vystúpila a už stála pri nej.

„Čo sa deje, mami?“ spýtala sa jej trochu vystrašene.

„Henry včera večer odišiel,“ šepla Esme a potichu vzlykla.

„Odišiel?“

„Áno, povedal mi, že vy dvaja sa k sebe príliš nehodíte. Nechcel sa s tebou lúčiť, lebo by vraj už nedokázal odísť. Povedal, že si máš nájsť muža, ktorý dokáže splniť všetky tvoje túžby,“ povedala jej Esme smutným hlasom. Bella bola zmätená, ale nedokázala predstierať radosť.

„To je v poriadku, mami. Myslím, že mal Henry pravdu, je to tak lepšie,“ odvetila jej Bella a objala ju, keď videla, aká je jej matka z toho vyvedená z miery. Esme prikývla a obe vošli do ich domu. Posadili sa na sedačku a Bella chcela Esme povedať jej novinku.

„Mami, možno by si mala vedieť, že som sa zastavila ešte vo Volterre, kde som bola pozvaná na jednu slávnosť. Chvíľu som sa rozprávala s Edwardom Volturim. Povedala som mu náš príbeh a niečo som sa dozvedela. Mami, ocko už nežije, už sa nemusíme báť, že by sa vrátil.“ Poslednú vetu jej šepla s hlbokým šťastím v hlase.

Esme sa na ňu nahnevane pozrela. „Ty si bola Volterre!“ skríkla Esme.

„Áno, ale o to nejde, mami.“ Bella bola zmätená, jej matka neprejavila žiadnu radosť, nič.

„Bella, mne je to už jedno. Magnus ma už absolútne nezaujíma, je mi jedno, čo s ním je. Nech sa prepadne do horúcich pekiel a nech tam zhnije.“ Esme sa postavila a vyšla hore po schodoch do svojej izby. Bella si len povzdychla a zvalila sa do vankúšov na sedačke.

Nakoniec sa rozhodla, že zavolá Rose. Dohodli sa, že sa stretnú na pláži o polhodinu. Bella chcela ísť ešte za Esme, ale radšej ju nechala. Musí jej nejako pomôcť, nemôže tu byť stále sama. Naťukala do mobilu číslo a priložila si ho k uchu.

„Carlisle? Tu je Bella, prepáč, že ťa vyrušujem, ale potrebujem tvoju pomoc,“ povedala do telefónu.

„Bella, ty ma nikdy nevyrušuješ. Ako ti môžem pomôcť? Je niečo s Esme?“ spýtal sa jej naliehavo. Bella sa laškovne pousmiala. Už podľa tej otázky vedela, že má stále záujem o Esme. Carlisle je totižto lekár, ktorý pomáhal aj Esme, keď bola v depresiách. Síce Carlisle pracuje v nemocnici, kde sa stará o ľudí, lebo mu absolútne neprekáža ľudská krv, ale často pomáha aj niektorým upírom. Bella videla už predtým, že sa mu jej matka veľmi páči, ale Esme ho brala len ako priateľa. Nastal čas, kedy to musí Bella zmeniť.

„Vlastne áno. Myslím, že potrebuje nejakú spoločnosť okrem mňa. Nemohol by si ju aspoň na pár dní rozptýliť?“ spýtala sa ho s nádejou v hlase. Dúfala, že Carlisle ju neodmietne.

„Veľmi rád, Bella. Môžem prísť už dnes,“ odvetil jej rýchlo. Bella sa potichu zachichotala. Carlisle býval len pár míl od nich, takže svojou rýchlosťou tu bude o pár minút.

„Veľmi ti ďakujem, Carlisle,“ povedala mu úprimne.

„Pre teba vždy, Bella.“ Carlisle zložil a Bella si vtedy všimla, že na schodoch stojí Esme a zúrivo na ňu hľadí.

„Nič nehovor, mami. Potrebuješ nejakú spoločnosť a obe veľmi dobre vieme, že Carlisle je skvelý spoločník. Môžete ísť spolu na lov, pozrieť sa niekam ďalej než je tento polostrov. Mami, musíš si užiť svoju nesmrteľnosť, nemôžeš stále žiť minulosťou,“ povedala jej Bella jemne.

Esme sa pousmiala, podišla k nej a svoju dcérku pevne objala. „Máš pravdu, Bella. Si úžasná mladá žena, mala by som ti dať voľnosť, nemôžem ťa tu stále držať,“ šepla jej so vzlykom.

„Mami, nedržíš ma tu, som tu s tebou rada, len občas mám aj svoje potreby a neustále tu nemôžem byť. Ale už dosť týchto sentimentálnych slov a choď si niečo zobrať na seba. Týmito starými šatami Carlislea príliš neočaríš,“ povedala jej Bella. Esme sa rozosmiala, hneď vyzerala o desať rokov mladšie. Vybehla znova do svojej izby.

„Mami, idem za Rose. Poriadne si to uži!“ zakričala na ňu a rozbehla sa na pláž, kde sa mala stretnúť s Rose. Tá už tam stála. Bella ju objala a obe si sadli.

„Mám dve správy,“ vyhŕkla na ňu Bella, než stihla Rose niečo povedať.

„Vyzeráš šťastne, takže budú asi dobré,“ skonštatovala Rose a čakala, čo jej Bella povie.

„Dá sa to tak povedať. Henry odo mňa odišiel a môj otec je mŕtvy,“ povedala jej Bella rýchlo, dokonca prirýchlo aj na upíra. Rose sa najprv zamračila.

„Počkaj, pekne pomaly. Ako vieš, že je tvoj dlho nezvestný otec mŕtvy a prečo Henry odišiel?“ spýtala sa jej zmätene. Bella jej všetko objasnila. Rose bola nesmierne rada, že už nemusí mať jej priateľka strach, že by sa mohol jej otec vrátiť. No ešte viac ju potešilo, keď jej povedala, že Henry odišiel. Nemala toho upíra rada a k Belle sa absolútne nehodil.

„Bella, a Edward ťa neobťažoval, keď si bola vo Volterre?“ spýtala sa jej zrazu Rose. Bella sa takmer zasmiala. On ju totižto vôbec neobťažoval, oni boli pre istotu milenci. Ach, ako jej už teraz veľmi chýbal.

„Nie,“ vyhŕkla rýchlo.

„Fajn, hovorím ti to síce stále, ale daj si naňho pozor,“ upozornila ju Rose. Bella len horlivo prikývla. Bála sa najhoršieho. Edward možno chcel, aby o nich vedeli, že sú milencami alebo by mali nejaký vzťah, ale tým by sa určite zničilo jej priateľstvo s Rose, a to by nemohla dopustiť. Ale aspoň budem mať čisté svedomie, keď sa bude milovať s Edwardom a bude vedieť, že nikoho nepodvádza.

„Och, takmer by som zabudla. Včera večer ma prišiel navštíviť jeden veľmi dobrý priateľ zo severu. Zdrží sa tu na pár dní, rada by som ťa s ním zoznámila,“ vyhŕkla Rose radostne.

„Tak fajn, priveď ho,“ odvetila jej Bella.

Rose sa zoširoka usmiala. „Počkaj chvíľu tu, idem poňho, išiel niekam na lov.“

„Dobre. A Rose? Dúfam, že mi ho nechceš dohadzovať, nechcem teraz žiadneho chlapa.“ Jedného už mám, teda milenca, pomyslela si Bella.

„Jasné, že nie,“ povedala jej rýchlo Rose a nevinne sa usmiala. Bella sa rozosmiala a pokynula Rose rukou, aby išla preňho. Trošku sa bála, čo si znova Rose vymyslela, ale snáď to nebude nič také hrozné. Bella ostala sedieť na pláži, keď jej zavibroval mobil. Prišla jej správa. Od Edwarda. S úsmevom ju otvorila.

Neskutočne mi chýbaš. Bella sa nežne usmiala nad tými slovami a vytočila jeho číslo.

„Aj ty mne,“ šepla do mobilu, keď to zdvihol.

„Ani si nevieš predstaviť, ako po tebe túžim, Bella. Už aj mojim bratom leziem na nervy, budem sa snažiť už zajtra prísť,“ sľúbil jej. V jeho hlase začula jasný erotický podtón a neskutočne ju to vzrušovalo.

„Henry je preč,“ oznámila mu len tak, ale len to hrala, neskutočne ju to potešilo.

„Ako to myslíš, že je preč?“ spýtal sa jej zmätene, ale počula tú radosť v jeho hlase, bola neprehliadnuteľná.

„Keď prišla domov, mama mi oznámila, že Henry včera odišiel, vraj sa k sebe nehodíme,“ odpovedala mu a netrpezlivo čakala, čo jej povie.

„Bože, Bella, toto si mi nemala hovoriť, teraz po tebe túžim ešte viac,“ šepol zmučene do mobilu. Bella sa zachichotala a mala chuť ho ešte viac podráždiť.

„A aby som nezabudla, Esme odišla na pár dní, takže som sama v celej vile.“ Uškrnula sa. Vtom sa ozvalo v mobile zúfalé zakňučanie. Bella sa hlasno rozosmiala.

„No, už by som mala ísť, čaká na mňa Rose. Uži si to vo Volterre.“ Tentoraz sa z mobilu ozvalo vrčanie.

„Neprovokuj ma, ty líška. Veď počkaj, keď prídem, budeš prosiť.“ Bella sa zachvela pod tými slovami a už bolo počuť len ticho. Ešte chvíľu sa chichotala, keď si len predstavila ten Edwardov zmučený výraz a určite napnuté nohavice.

„Už sme tu!“ ozvala sa Rose za jej chrbtom. Bella sa s úsmevom otočila, ale ten jej hneď zamrzol.

„To snáď nie je možné,“ šepla Bella ohromene, keď sa pozrela na toho vysokého, príťažlivého upíra, ktorý sa na ňu zvodne usmial.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil ju slušne.

„Ahoj, Peter.“

19. kapitola - 21. kapitola

Najskôr by som vám chcela nesmierne poďakovať za hlasy v Naj poviedke, bola som úplne vyvedená z miery, keď som tam uvidela túto poviedku. Patrí vám jedno veľké ďakujem.

Takisto vám ďakujem za toľko komentov pri minulej kapitolke.

A znova, ak by ste chceli poslať ďalšiu kapitolu, stačí napísať do komentu mail. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 20. kapitola: