Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemilujem ťa len kvôli stávke, Bella! 3. kapitola

12.09.2010 (10:00) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2641×

Ale nebojte, nebude z nej naivka! Že anysek? Tento diel chcem venovať hlavne tebe, si veľmi zlatá, že mi tu zanechávaš komentáre. Veľmi ma teší, keď si prečítam kladný komentár. Za to ďakujem aj ostatným. Ani neviete, ako ma dokážete nabudiť na písanie. Ešte raz ďakujem. Prajem príjemné čítanie a poprosím komentáre!

Bella:

No tak okrem toho, že ma ten príšerný učiteľ skúšal, to bola sranda. A veľká. Keď pán Weber skúšal Edwarda, smiala som sa ako ešte nikdy. Najlepšie bolo, keď sa ho spýtal, prečo sa nepodaril Rusom útok na Anglicko.

„No to viete, pán učiteľ, to je ako váš nepodarený výlet na wc."

„No dovoľte..."

„Ja som to len spolužiakom chcel vysvetliť na príklade, ktorý určite pochopia."

Vtedy zazvonilo a radšej to učiteľ nechal tak.

Pozberala som si svoje veci a chcela ísť na chodbu, ale vrazila som do niečoho tvrdého a studeného.

„Prepáč," pozrela som hore za majiteľom tohto krásneho, anjelského hlasu. Bol to Edward.

„To-to-to je v pohode..."

Čo to so mnou je? Nikdy sa nestalo, aby ma takto ohúril nejaký muž. Bola som z neho taká omámená, že som si ani nevšimla, kedy mi spadli knihy. Tak som sa sklonila, že si ich pozbieram, lenže on ma už predbehol. Pozerali sme sa jeden druhému do očí a on na mňa vykúzlil omračujúci úsmev.

„Nech sa páči." S tými slovami mi podával knihy.

„Ďakujem." Vzala som si od neho knihy a pozrela do triedy, nikto tam už nebol. No jasné, všetci išli už na obed.

„Nechceš ísť so mnou na obed?" odrazu sa ma spýtal.

„Veľmi rada," bez rozmýšľania som odpovedala.

Tak sme vyšli spoločne na chodbu. Bože to budú zase reči. Teraz sa toho nezbavím. No jasné, Swanová zase zbalila toho nového.

Namierila som si to rovno k bufetu. Kúpila som si len vodu, nebolo mi práve najlepšie. To isté spravil Edward. Predávačke sa to rozhodne nepáčilo.

„Tá dnešná mládeš nič neje. Čo držíte všetci dietu? Ešte aj ty chlapče?"

Edward sa na ňu usmial a odpovedal jej.

„Máte pravdu, ja držím špeciálnu dietu, ale ak chcete, tuto Belle môžete naplniť plnú tácku."

„Nie vďaka, ja sa necítim práve najlepšie, ale zajtra to napravím, ak budete chcieť." Tentoraz som pozrela na obidvoch.

Vzala som si svoju vodu a vybrala sa k poslednému voľnému stolu, ktorý tu bol. Edward kráčal za mnou a potichu sa smial.

„Čo je?"

„Ani neviem, príde mi smiešne ako všetci na nás pozerajú s otvorenými ústami."

„Tak tebe to príde smiešne? Si divný." To už som si sadala za stôl.

„Hej to som, hovorí mi to aj Emmett."

„Emmetta neber vážne. Zato mňa by si mal."

„Čavte decká. Myslel som, že sa tu o mne hovorí."

„Každý tu o tebe hovorí, Emmett. Si tu nový, tak si veľmi nenamýšlaj." Ten chalan mi začal liezť na nervy.

Tak som mu povedala, čo som mala na jazyku.

No a on sa začal smiať tak, že padol zo stoličky, na ktorú si pred sekundou sadol. Takže to vyzeralo akoby spadol, ale on sa naďalej na tej zemi smial ako retardovaný. Všetci sa na nás pozerali, ale ja som to veľmi nevnímala. K nám prišla tá malá elfka, ktorú som videla s Jasperom.

„Emmett, prestaň, vyzeráš ako úplný idiot. Ak hneď neprestaneš, tak to vyzerá, že budeš musieť plány na noc zrušiť. Rosalie sa veľmi nepáči, to čo tu stváraš." Usmiala sa, akoby bola spokojná s tým, čo povedala. Pozrela sa na mňa a vystrela predomňa ruku.

„Ahoj, ja som Alice." Chytila som jej ruku a potriasla ňou.

„Bella. Teší ma."

„Aj mňa veľmi teší. Ale vieš načo sa teším viac? Na nákupy. Mohli by sme v piatok ísť do Port Angels alebo do Seattlu, čo na to hovoríš ?"

„Veľmi rada, musím prerobiť šatník." Ona ma od radosti objala a potom odišla k svojmu stolu. Emmett tam bol už tiež a niečo šepkal smerom ku krásnej blondínke.

Pozrela som na Edwarda a on sa ospravedlňujúco usmial.

„Prepáč, Alice je totálny shopalkoholik."

„To je v pohode. Ja mám rada nakupovanie. Ale keď vidím ako sa teší tak... Ako veľmi sa mám báť?"

„Veľmi... Ak to prežiješ, tak zavolaj."

„Rada by som, ale nemám tvoje telefonne číslo."

Vytiahol z vrecka pero a prisadol si ku mne. Vyhrnul mi rukáv košele a začal mi na ruku písať svoje telefonné číslo.

„Tak, teraz ho už máš. Ale môžeš zavoľať aj skôr."

„Napríklad?"

„Napríklad, keď sa budeš nudiť alebo aj inokedy, keď budeš niečo potrebovať."

„Dobre."

„Tak..."

„Tak?"

„A ty mi nedáš svoje číslo?"

Mala som strašnú chuť sa s ním trošku pohrať. Nech sa chlapec trošku posnaží.

„Budeš si ho musieť zaslúžiť." S týmito slovami som sa vybrala na dalšiu hodinu.

Všetci sa na mňa pozerali akoby som ich zradila, či čo. Ja som ich ignorovala a s priblblým úsmevom vkráčala do učebne, kde som mala biologiu.

Sadla som si na svoje obviklé miesto. Angela - miestna kráľovna školy a dcéra učteľa dejepisu - prišla ku mne.

„Ale, ale, tak Bella nám zase zbalila toho nového..." ani som ju nenechala dohovoriť a skočila jej do reči.

„Nemôžem za to, že ty nie si schopná zbaliť nikoho, Ang." Mala som takú dobrú náladu z dnešného obeda, čo z obeda, z Edwarda, že som si ju nenechala skaziť nikým, ani takým človekom ako je Angela Weberová. Stopercentne som ju urazila, pretože so zdvihnutou hlavou odkráčala na svoje miesto. Môj zrak zostal na dverách, kde sa na mňa pozeral anjel. Edward podal pánovi Mollynovi nejaké papiere a samozrejme si musel ísť prisadnúť ku mne. Z časti aj preto, lebo v triede nebolo žiadne voľné miesto. Ale vyzeral tak, že sa mu to páčilo.

„Smiem si k vám prisadnúť, slečna?"

„No... áno. Ale prečo sa ma to pýtaš takto?"

„Pretože si chcem zaslúžiť tvoje číslo."

Prosííímm komentáre. :D

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemilujem ťa len kvôli stávke, Bella! 3. kapitola: