Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 20. kapitola

Rosalie


(Ne)opätovaná láska - 20. kapitolaDni ubiehali rýchlo a už nastal deň návratu mojej mamy z dovolenky. Dni som väčšinou strávila s kamarátkami alebo s Edwardom. Luci sa pred pár dňami vrátila do svojej rodnej zeme. Chýbala mi, ale každý deň som si s ňou volala cez Skype. Našťastie som tu mala Mishell.

„Ty si... Čo?“ opýtala som sa, či som počula dobre.

„Proste som sa vyspala so Simbom! Aj keď si na to veľmi dobre nepamätám,“ povedala. Ona sa vážne vyspala so Simbom? To bola uňho doma?

„Si na rade,“ ozvala sa Luci. Pozrela som sa na ňu s nechápavým pohľadom. Iba sa uškierala.

„V čom?“ Stále som nechápala o čom hovorí.

„No si jediná panna z nás,“ uviedla ma do pravej miery. Až vtedy som pochopila, čo tým myslí. Som jediná z nás troch, kto nemal ešte sex. Mishell ma v tom nechala samú. Len nech niečo nevymyslia. Už len to by mi chýbalo.

„Tik-tak. Nemáš to v pláne v najbližšej dobe?“ spýtala sa Mishell.

„Nie! Mám čas. Veď budem mať len osemnásť,“ obhajovala som sa.

„Až osemnásť,“ opravila ma Luci. Postavila som sa a dala pred seba obranne ruky, aby ma do niečoho nenavliekli.

„Na to zabudnite!“ namietala som.

„Ak chceš ostať pannou ďalšie desaťročie, na Edwarda zabudni. Chlapi chcú len dve veci. A to pivo a sex.“

„A ešte dobré jedlo,“ doplnila ju Mishell. Luci prikývla.

„Nemyslím, že by na to Edward chcel čakať niekoľko rokov. Niekoho si potom nájde, namiesto teba.“ Nálada mi poklesla. Luci mala pravdu. „Ale je tu malá šanca, že by počkal desať rokov na prvý sex. Vlastne, je on ešte panic?“ Tá otázka bola už smerovaná na Mishell.

„No, Bella je jeho prvá priateľka, ale mohol sa vyspať s hocijakou štetkou a nemuseli sa vôbec poznať,“ odpovedala jej. To som už nemohla počúvať. Predstava, že by sa Edward vyspal s nejakým iným dievčaťom, ma pichala pri srdci. Vybehla som do svojej izby, sadla si na posteľ a kolená obopla rukami. Mali pravdu. Šanca, že by Edward na mňa čakal niekoľko rokov, je naozaj malá. Ale... som ja na to vôbec pripravená? Je pravda, že niekedy mám úchylné myšlienky ohľadom Edwarda. Nato sa ozvalo tiché zaklopanie na moje dvere. Bez pozvania vošli dnu Luci a Mishell. Sadli si ku mne každá z inej strany.

„Bella, nemysleli sme to zle.“ Pozrela som sa Mishell do očí.

„Ja viem,“ šepla som. Aj tak som mala slzy na krajíčku.

„Keď budeš na to pripravená, daj nám vedieť a my ti odpovieme na otázky.“ Otočila som hlavu na Luci a placho sa usmiala. Niekoľko minút sme tam mlčky sedeli.

„Hej, čo keby sme šli na jednu párty? Bude budúci týždeň,“ preťala Mishell ticho. Aspoňže zmenila tému. Dúfam, že sa k tej predošlej tak skoro nevrátime.

„Mishell,“ zamraučala som, „už žiadne ďalšie párty, ktoré sa skončia pádom do bazéna.“ Mishell vyvalila oči.

„Ty si spadla do bazéna?“ Ach jaj. Ja som jej tú historku nevravela. Luci sa zasmiala.

„Veď vieš aká ja šikovná. Proste u Edwarda doma sa pri bazéne potkla o svoju nohu. Rada ti ten príbeh porozpráva sama,“ usmiala sa na mňa Luci. Mishell sa na mňa pozerala s očakávaním v očiach. Tak jej to budem musieť porozprávať.

 

O týždeň neskôr...

Dni ubiehali rýchlo a už nastal deň návratu mojej mamy z dovolenky. Dni som väčšinou strávila s kamarátkami alebo s Edwardom. Luci sa pred pár dňami vrátila do svojej rodnej zeme. Chýbala mi, ale každý deň som si s ňou volala cez Skype. Našťastie som tu mala Mishell.

Práve som čakala na letisku mamu a Phila. Obzerala som sa a snažila sa ich nájsť. Bolo to ťažké, pretože tu bolo až príliš veľa ľudí.

„Bella!“ ozvalo sa odniekiaľ. Otočila som sa za hlasom a uvidela moju mamu ako sa prediera pomedzi ľudí aj so svojím obrovským kufrom ku mne. Pritom na mňa mávala a usmievala sa.

„Mami,“ šepla som radostne, keď ku mne dobehla. Pevne ma zovrela v objatí. Tiež som ju objala. Bola som šťastná, že sa už vrátila. Odtiahla sa a zadívala sa mi do tváre.

„Zdá sa mi, že si oveľa šťastnejšia. Vari má ten tvoj Edward na teba dobrý vplyv?“ opýtala sa a uškrnula sa. Iba som prikývla a zasmiala sa. Konečne k nám dorazil aj Phil s dvoma veľkými kuframi.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil ma Phil milo. Pozdrav som mu opätovala a tiež sme sa objali. Všetci traja sme sa vybrali von z letiskovej haly. Na parkovisku bol zaparkovaný Philov čierny Mercedes. Vonku sa už stmievalo. Do kufra naložil kufre, ja s mamou sme si sadli na zadné sedadlá.

„Mieniš ma niekedy zoznámiť s tým Edwardom?“ vyhŕkla na mňa mama. Pretočila som očami.

„Mami, si tu len pár minút a už sa s ním chceš stretnúť?“ spýtala som sa. Mama naklonila hlavu na bok.

„Samozrejme, veď chcem vedieť s kým chodí moja dcéra.“ Usmiala sa na mňa.

„Ja by som ho tiež chcel spoznať,“ poznamenal Phil, ktorý si sadol na miesto šoféra. Auto sa po chvíli dalo do pohybu.

„Čo ak by si ho k nám zajtra pozvala?“ navrhla mama. Povzdychla som si.

„Dobre,“ odpovedala som. Pozvem ho, len dúfam, že ma mama nejako nestrápni. Neviem, či by Edward za mnou ešte niekedy prišiel, ak by mu mama ukázala album s fotkami z môjho detstva. Po tom fakt netúžim.

Cestou sa ma mama vypytovala na Edwarda. Povedala som jej, že ma párkrát zobral na rande a tak... Mama na všetko reagovala citoslovcami ach a jéj.

„Vitajte doma!“ vrelo som privítala mamu a Phila, keď prekročili prah domu.

„Domov, sladký domov,“ povzdychla si mama a s úsmevom si prezerala dom. Možno si myslela, že som tu mala nejakú párty, o ktorej som jej nepovedala. Kto vie. Nechala som ich, nech sa zložia a vybehla som do svojej izby. Vzala som do ruky mobil a vytočila Edwardovo.

„Ahoj,“ ozval sa ako prvý. Musela som sa pousmiať. Rada som počula jeho hlas. Ach, začal mi chýbať...

„Ahoj. Čo keby si zajtra prišiel k nám? Mama sa s Philom vrátila a radi by ťa spoznali.“Čakala som na jeho odpoveď. Možno si niečo vymyslí, len aby sa nestretol s mojou mamou.

„Rád. Ale na oplátku prídeš pozajtra ty k nám. Otec sa vrátil a tak,“ povedal.

„Dobre,“ pritakala som. Popri tom som pochodovala po izbe. Bol to už zvyk.

„Tak o desiatej prídem.“ O desiatej? Robí si srandu? Vtedy budem ešte spať. Možno. Asi si budem musieť privstať.

„Okej. Milujem ťa. Pa,“ šepla som.

„Ja teba viac. Pa.“ A ukončila som hovor. Ak by som odporovala, že ja ho milujem viac, asi by sme kecali do rána. Mobil som držala na hrudi a zamilovane hľadela na fotku v rámčeku. Bola som tam ja a Edward. Každý, kto sa na nás pozrel, by hneď zistil, že sme zamilovaní.

Keď som sa prebrala, zišla som dole po schodoch. Mamu a Phila som našla v obývačke. Spolu sedeli na gauči. Ja som sa rozvalila do kresla.

„Tak,“ preniesla som, „Edward príde zajtra o desiatej.“ Usmiala som sa na nich. „Čo keby ste mi povedali ako bolo na Seychelách?“ opýtala som sa. Mama sa pozrela na Phila a potom späť na mňa. Mala neprítomný pohľad, ktorý dosvedčoval, že spomína. Po chvíli sa pustila do hodinového rozprávania. Vravela, ako tam bolo teplo, ako to tam vyzeralo, opisovala ich hotel, dni,...

 

Nasledujúci deň som sa zobudila pár minút pred deviatou. Sakra! Ten sprostý budík mi nezvonil, aj keď som ho mala nastavený na ôsmu. Prudko som sa postavila a pošúchala si oči. Ešte som videla zahmlene. Pomalým krokom, aby som náhodu nezakopla, som sa vybrala do kúpeľne. Oči som si umyla vodou. Konečne som videla zaostrene. Rovno som si aj opláchla tvár vodou. Následne som si dala príjemnú osviežujúcu sprchu. Zabalená v uteráku som sa vrátila do svojej izby. Zastavila som sa pri skrini. Tam som strávila štvrť hodiny premýšľaním na tým, čo si oblečiem. Príde Edward, takže si určite neoblečiem tepláky.

Napokon som si vybrala svetlomodré kraťasy, k tomu biele tielko a na to béžový svetrík. Také obyčajné, ale aspoň niečo normálne. Myslím, že ak by som si obliekla dlhé nohavice, roztopila by som sa. V auguste sa tu niekedy až nedá žiť, aké sú tu horúčavy. Aj keď v dome máme klimatizáciu. Takže je to vlastne jedno.

Pohľad mi padol na hodiny. Trištvrte na desať. Rýchlo som si obliekla vybrané oblečenie. V kúpeľni som si umyla zuby a učesala vlasy. Zbehla som po schodoch dole. Mama práve kládla na stolík v obývačke obložené chlebíky so šunkou, uhorkou, paradajkou a krúžkom uvareného vajíčka. Na vrchu boli posýpané postrúhaným syrom. Otočila sa na mňa, čo ja som sa na ňu zatiaľ nechápavo dívala.

„Chcem naňho spraviť dobrý dojem. A k tomu možno ani neraňajkoval a bude hladný,“ vysvetlila. Iba som si povzdychla. Na nič viac som sa nezmohla. O chvíľu do obývačky zavítal aj Phil s dobrou náladou.

„Dobré ránko rodinka. Už je desať hodín, kde je ten tvoj Edgar?“ opýtal sa ma.

„Volá sa Edward, nie Edgar!“ opravila som ho. „A možno máš zlý čas na hodinkách alebo...“ Prerušilo ma zvonenie zvončeka. Už je tu. Je tu... Kľud, Bella. Zhlboka dýchaj. Veď sa nič nedeje, len sa zoznámi s rodičmi. Pozrela som sa na Phila a potom na mamu. „Prosím, buďte naňho milý.“ Obaja len prikývli a usmiali sa. Došla som k dverám a otvorila ich. Stál tam on v celej svojej kráse. Ach... Je pravda, že chodím s ním? Nesnívam?

„Ahoj,“ pozdravil sa ako prvý, čím ma vytrhol zo zamyslenia. Na sebe mal tmavomodré rifle a tyrkysovú kockovanú košeľu.

„Ahoj,“ šepla som. Nahol sa a jemne sa otrel svojimi perami o tie moje. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. „Poď ďalej,“ povedala som s úsmevom, keď sa odtiahol. Spolu ruka v ruke sme vošli do obývačky. Phil s mamou na nás hneď upriamili pohľad, ktorý im spočinul na našich spojených rukách. „Toto je Edward, môj priateľ,“ predstavila som ho oficiálne. Edward si podal ruku najprv s Philom, potom s mojou mamou. Tiež sa mu predstavili.

Keď sme skončili so zoznamovaním, všetci sme si sadli na gauče – rodičia na ten väčší a ja s Edwardom na ten menší.

„Tak Edg... Edward,“ začal Phil a hneď sa pomýlil v mene. Našťastie sa stihol opraviť. „Chodíš na tú istú školu ako Bella, však?“ Zatiaľ normálna otázka.

„Áno,“ odpovedal pokojne Edward. Phil mu už chcel položiť ďalšiu otázku, ale mama ho predbehla.

„Dopočula som sa, že hráš na klavíri. Pravda?“ Mama sa naňho celý čas tak zvláštne dívala. Vari mi ho chce ukradnúť? Ja svojho Edíka nikomu nedám! Nikomu.

„Áno a taktiež hrám na gitare.“ On hrá na gitare? Nikdy mi to nepovedal. Ta to mi chlapec bude musieť ešte vysvetliť...

Mama a Phil mu kládli rôzne otázky ohľadom rodiny, školy a podobne. Edward im na každú odpovedal. Keď došlo na vážnejšiu otázku...

„Máš Bellu naozaj rád?“ opýtal sa ho Phil a nasadil vážnu tvár. Phil sa správal ako môj vlastný otec. Niekedy som ho aj tak považovala. Edward zakotvil pohľadom na mne. Vpíjala som sa do jeho smaragdovozelených očí.

„Mám ju najradšej na svete. Urobím kvôli nej čokoľvek.“ Odpoveď mala byť smerovaná k Philovi, ale mne s zdalo, že to povedal mne.

„Myslím si,“ prerušila nás moja mama a upútala na seba pozornosť, „že si Edward zaslúži odmenu.“ Ukázala smerom ku chlebíkom. „Ponúkni sa. A ty, Bella, takisto, keďže si neraňajkovala.“ Edward zobral dva taniere. Jeden podal mne a druhý si nechal. Spravili sme to, čo od nás žiadala mama. Obaja sme si nabrali po dvoch obložených chlebíkoch a pustili sa do jedenia. Občas som sa pozrela na mamu, ktorá nás po celý čas sledovala. S Philom si tiež vzali po jednom chlebíku.

Keď sme dojedli, mama zobrala tácku so zvyšnými chlebíkmi a taniere do kuchyne. Phil zapol televíziu a prepol na nejaký športový kanál. S Edwardom som sa „nenápadne“ vyparila do svojej izby.

„Našťastie si to prežil bez nejakých zranení,“ zasmiala som sa a oprela sa o dvere. On si sadol na posteľ a tiež sa zasmial.

„To hej,“ pritakal s úsmevom. Podišla som k nemu a sadla si naňho obkročmo. Od toho zvláštneho rozhovoru s Luci a Mishell ma niečo k nemu tiahlo. Žeby nejaké chúťky na sex? Snažila som sa zahnať tú myšlienku.

„Takže zajtra ma čaká zoznámenie s tvojimi rodičmi,“ zhodnotila som. Prikývol. „Budem to musieť nejako prežiť.“ Opäť som sa zasmiala a pritom som sklopila pohľad.

„Keď som ja prežil dnešok, ty to zajtra prežiješ na sto percent.“ Pozrela som sa mu do jeho nádherných očí.

„Nejako veľmi mi dôveruješ,“ povedala som a prižmúrila som oči.

„Nemal by som?“ opýtal som. Len som pokrčila ramenami. Jeho pery boli tak blízko mojich. Preťala som ten priestor medzi nami a pobozkala ho na pery. Poddal sa. Moje prsty samovoľne zašli do jeho vlasov.

Pomaly sa moje ruky presunuli na jeho hruď. Zatlačila som ho a on si ľahol na posteľ. Stále som na ňom sedela obkročmo. Ak by nás takto našla mama, nebodaj Phil, nedopadlo by to dobre. Dúfala som, že nám doprajú súkromie. Aj keď k ničomu ešte nedošlo a dnes určite nedôjde.


Neviem, či tento príbeh ešte niekto číta. Budem teda rada, ak zanecháte komentár. Stačí aj smajlík. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 20. kapitola:

 1
9. anča
10.01.2014 [17:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon bomba! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. kleiny
10.12.2013 [21:33]

Emoticon prosim pokracuj

7. iiii
28.09.2013 [17:08]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.09.2013 [16:28]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Seb
10.09.2013 [20:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. lucie
10.09.2013 [20:58]

čítá číta je to hezké počteníčko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Ren
10.09.2013 [20:02]

Emoticon

2. Ren
10.09.2013 [20:02]

:)

1. Michy1612
10.09.2013 [20:00]

bombová kapitola Emoticon Emoticon a nemusíš sa bát , ja si vždy prečítam , čo je tu nové Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!