Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 10. kapitola

01.03.2013 (14:45) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1445×

Obula som si biele conversky, vyšli sme vonku a zamkla som dvere. Niekam sme sa vybrali. Ja som nevedela kde, ale ona asi áno. Doviedla nás do jedného baru pri pláži. Pri bare bolo malé pódium, kde boli kreslá, stolíky a slnečníky. Sadli sme si do kresiel v rohu. Vyzliekla som si sveter, pretože sa veľmi oteplilo. Položila som ho aj s taškou na vedľajšie voľné kreslo.

O chvíľu k nám prišiel mladý čašník.

„Čo si dáte?“ spýtal sa a nahodil úsmev.

„Dvakrát Mojito,“ povedala a milo sa naňho usmiala. Super, alkohol.

„Môžem vidieť váš občiansky preukaz?“ opýtal sa.

„Samozrejme,“ odvetila. Mala falošný preukaz, kde mala napísané, že má dvadsaťdva rokov. Vďaka nemu mohla minulý rok kúpiť alkohol na svoju oslavu. Mishell sa začala hrabať v taške a po chvíli mu podala preukaz. Prezrel si ho a vrátil jej ho. Mishell si ho odložila späť do tašky a čašník sa vytratil. O chvíľu sa vrátil.

„Dve Mojita, pre dve krásne slečny,“ povedal čašník, keď nám kládol na stolík dve Mojita. Mishell sa zachichotala. Čašník sa opäť vytratil.

„Tak hovor! Kedy prišiel? Čo ste robili?“ vybafla na mňa Mishell. Povzdychla som si. Tak toto bude trvať dlho. Trocha som sa napila s Mojita. Bolo príjemne osviežujúce.

„No... Ráno som sa o siedmej zobudila na zvonenie zvončeka. Nevedela som, aký debil mi ráno o siedmej zvoní na dvere. Neupravená a rozospatá som zišla dole a otvorila dvere. A tam stál Edward! Počkal v mojej izbe, kým ja som sa upravila v kúpeľni. Potom som zistila, že mi doniesol raňajky. Tri croissanty. Bolo to od neho milé. Nato...“ hovorila som jej, čo sa stalo.

„To je zlaté,“ povedala, keď som skončila.

Rozprávali sme sa, pili Mojito a smiali sa.

„Nie je ten čašník fešák?“ nahodila, keď obsluhoval pri vedľajšom stole.

„Nepáči sa ti tak náhodou Simba?“ spýtala som sa. Mishell si povzdychla.

„Áno, ale... on o mňa nejaví záujem,“ šepla sklamane.

„Ako vieš? Edward ma po celý čas miloval, lenže si myslel, že to, čo povedala Jessica, bola lož. Ťažko sa mu prizeralo na to, ako som trpela. Vraj raz požiadal tú kravu, aby prestala. No neprestala,“ spomenula som si. Myslel si, že si tá krava vymýšľala, len aby vedela, ma nejako potopiť. No a napokon sme spolu... Moment! Chodíme vôbec spolu?

Mishell mykla ramenami. Chvíľku sme tam ešte sedeli. Keď sme dopili Mojita, prišiel k nám opäť ten čašník. Mishell zaplatila a vybrali sme sa ku mne domov. Unavene sme sa zvalili na gauč v obývačke. Zapli sme telku a pustili sme si Simpsonovcov. Tak dlho sme ich už nevideli. Dosť sme sa pri nich nasmiali.

Už bolo takmer poludnie, tak sa Mishell vybrala domov. Ostala som sama. Nejakú dobu som ešte pozerala nejaký film. Zaškvŕkalo mi v žalúdku. Napadlo ma, že by som zavolala Edwardovi a pozvala ho niekam von na obed. Možno má už nejaké plány. Ale aspoň to skúsim. Vybrala som z tašky mobil. V kontaktoch som našla Edwardovo číslo a stlačila som tlačidlo Volať.

„Ahoj,“ pozdravila som sa.

„Ahoj,“ ozval sa.

„No... Napadlo mi, či... či by si nechcel... ísť niekam... niekam von. Na obed. So mnou,“ išlo to zo mňa ako z chlpatej deky.

„Rád sa s tebou pôjdem niekam naobedovať,“ odpovedal. Usmiala som sa. „Mám po teba prísť?“ spýtal sa.

„To by bolo asi najlepšie,“ šepla som a zasmiala som sa.

„Dobre, tak za pätnásť minút som tam.“

„Okej. Pa.“

„Pa,“ šepol a zložil. Áno! Ideme spolu na obed!

Vybehla som do svojej izby. Vyzliekla som si tričko a obliekla som si fialové tričko na ramienka. K tomu som si obula, aby som ladila, fialové balerínky. Vošla som do kúpeľne a trocha som sa upravila. Striekla som na seba nejakú voňavku a zišla som dole. Do tašky som odložila mobil. S taškou som nedočkavo stála vonku pred dverami.

Konečne sa spoza rohu objavilo auto. Presnejšie čierne Volvo. Edward vystúpil. Hneď som sa vybrala za ním.

„Ahoj,“ pozdravil sa.

„Ahoj,“ šepla som a objala ho. Nastúpili sme do jeho auta. Zaparkoval pred reštauráciou Mandarín. Niekedy som tam chodila.

Vystúpil, otvoril mi dvere a tiež som vystúpila. Vošli sme do reštaurácie. Sadli sme si k voľnému stolu. Po chvíli prišiel čašník.

„Čo si dáte?“ spýtal sa a usmial sa na mňa. Pozrela som sa do menu.

„Hm... Dám si kuracie prsia v paradajkovej omáčke a k tomu hranolky,“ vybrala som si.

„Ja si dám to isté,“ povedal Edward.

„A na pitie, pre krásnu slečnu?“ opýtal sa čašník.

„Dvakrát kolu. Ďakujem,“ odpovedala som a usmiala som sa na čašníka. Zapísal si to a odišiel. Pozrela som sa na Edwarda. Ruky mal zaťaté v päsť.

„Ty hádam žiarliš?“ opýtala som sa Edwarda a zasmiala som sa. Neodpovedal. Prisunula som sa so stoličkou, čo najbližšie k Edwardovi. Jednou rukou som ho chytila za ruku a druhou som ho pohladila po líci. „Nemáš dôvod žiarliť. Si ten najdokonalejší chalan, akého si môže dievča priať,“ povedala som mu. Konečne uvoľnil ruky a pozrel sa na mňa. „Milujem jedine teba,“ šepla som mu.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepkal tu najkrajšiu vetu. Jemne som ho pobozkala na pery.

O niekoľko minút nám ten čašník doniesol jedlo aj pitie. Už som sa naňho nepozrela.

„Čo si dnes robila?“ spýtal sa, keď sme jedli.

„No... s Mishell sme išli do jedného baru na pláži a dali sme si Mojito. Rozprávali sme sa o... To je jedno. A obsluhoval nás, podľa nej, „pekný“ čašník. Chudák Mishell je zamilovaná do Simba, ale on ju zjavne nie,“ povedala som. No keď som si uvedomila, čo som povedala, hneď som dodala: „Hups. To by si nemal vedieť. Prosím, nehovor to nikomu.“

„Samozrejme, že nepoviem,“ povedal. Usmiala som sa naňho. „A o čom ste sa rozprávali?“ opýtal sa. Šokovane som sa na neho pozrela. Čo mu mám povedať? No, vieš, rozprávali sme sa o tebe a o tom, ako si ma ráno zobudil. Mishell chce vedieť všetko, čo sme robili. Tak takto mu to určite nepoviem.

„No... ehm... proste o bežných veciach,“ zaklamala som.

„Akých?“ Bože, to musí tak vyzvedať?

„Proste bežných...“ povedala som a ešte som ticho dodala: „Ako napríklad o tebe.“

„Prosím?“ povedal šokovane. Žeby to počul? „O mne?“ Takže to počul.

„No... Mishell sa stále pýta, čo sme robili a potom sa nad tým rozplýva, aké je to zlaté a tak...“ povedala som pravdu. „No tak mi potom povedz, o čom sa rozprávaš ty s chalanmi,“ nabádala som ho.

„No... o... bežných veciach,“ povedal a zasmial sa.

„Za tie „bežné veci“ považujem baby,“ povedala som. Obaja sme sa zasmiali. Keď sme dojedli, čašník doniesol účet. Začali sme sa naťahovať, kto bude platiť.

„Ty si platil večeru a aj si mi kúpil croissanty. Takže platím ja,“ povedala som rázne. Položila som bankovky na stôl.

„Ale dva z nich som zjedol ja,“ namietal. Zasmiala som sa. Vrátil mi moje peniaze a na stôl položil svoje. Radšej to ukončím inak, akoby sme sa tu mali dve hodiny hádať.

Zobrala som polovicu jeho peňazí a dala som mu ich. Na stôl som položila polovicu mojich peňazí.

„Tak som ja zaplatila tebe jedlo a ty zas mne,“ povedala som.

„Ty moja výmyselníčka,“ šepol a dal mi letmý bozk na pery. Ruka v ruke sme vyšli von. Otvoril mi dvere a nastúpila som. Obišiel auto a tiež nastúpil. Naštartoval a vybral sa ku mne domov.

Zastal pre domom a vypol motor. Vystúpil a opäť mi otvoril dvere. Odprevadil ma ku dverám domu.

„Som rád, že som mohol s tebou stráviť obed,“ povedal. Usmiala som sa.

„Aj ja som rada.“ Objala som ho. „Najradšej by som s tebou bola stále,“ šepla som.

„Ja tiež.“ Odtiahol sa a pobozkal ma na pery. „Ehm... Zajtra pôjdem s chalanmi hrať volejbal a proste tak. Takže zajtra neprídem. No môžem to zrušiť, ak chceš,“ povedal.

„Nie, kľudne choď. Sprav si taký deň bez dievčat. Ale nieže mi ťa nejaká baba ukradne,“ varovala som ho. Zasmiali sme sa.

„Moja láska patrí a bude patriť navždy len tebe,“ šepol.

„Ahojte!“ ozval sa pri nás známy hlas. Obzrela som sa. Mishell.

„Ahoj,“ pozdravili sme sa naraz.

„Môžem ti ju na zajtra ukradnúť?“ spýtala sa Edwarda.

„Samozrejme. Ide mi to vhod. Aspoň niekto bude robiť Belle spoločnosť,“ odpovedal jej. Obrátil sa späť ku mne. Pobozkal ma a šepol: „Ešte sa ti ozvem.“ Otočil sa a vybral sa k svojmu autu.

„Vy ste stále spolu. Ako nejaké dve bunky, ktoré nedokážu žiť od seba,“ povedala zamyslene. Zasmiala som sa. Vošli sme dnu.

„Prečo si vlastne prišla?“ spýtala som sa.

„Prenocujem u teba,“ vypískla a ukázala mi veľký kufor, ktorý držala v ruke.

„To je super!“ Objala som ju.

„A... v noci budeš musieť vstať. Čaká ťa prekvapenie,“ šepla a zaškerila sa. Prekvapenie? Panebože, čo zasa vystrojila?

Ďakujem vám za všetky komentáre. Nesmierne si ich vážim. :)

P. S.: Okrem tohto príbehú začínam písať ďalšie 2. Jeden sa volá "Bella, kroť sa!" a druhý "Twilight naruby". Začnem ich pridávať asi 15. 3. :D

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 10. kapitola: