Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 13. kapitola

23.07.2012 (15:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2108×

13. kapitola

Pomrvila som sa. Niečo ma šteklilo na líci. Zahnala som sa rukou, akoby to bola len dotieravá mucha. Prevalila som sa na druhú stranu a schúlila sa do Edwardovej nahej hrude. Jeho pokožka bola zohriata mojim telom takže už tak nechladila. Na chrbte som pocítila jeho ruky.

„Bells? Musíme ísť do školy,“ šepkal mi do ucha. Čo ako bol jeho hlas krásny, tie slová mi úplne pokazili náladu.

„Naozaj je to nutné? Nemôžeme dnes zostať doma?“ mrmlala som. Prešiel mi prstom po brade a perách, na čo som rozlepila oči. Pozoroval ma. „Si predsa upír, ty do školy chodiť nemusíš.“

Usmial sa. „Nemusím, ale ty áno.“ Pobozkal ma. Na čo som zamraučala a schovala sa pod paplón, dúfajúc, že je to iba zlý sen.

Došlo na Emmettove slová. Milovala som sa s Edwardom a nie raz. Po tom, čo sme sa prvýkrát oddali vášni, sme zostali ešte dlho v posteli. Edward sa cítil zle kvôli mne, keď som vykríkla od bolesti pri strate panenstva. Najradšej by to bol vzal späť, čo som ja však nechcela. Pretože to bola tá najúžasnejšia vec, akú som kedy zažila. Po dlhom presviedčaní sme išli do kina a nakoniec aj na večeru. Keď sme sa však vrátili domov, neubránila som sa ďalšiemu milovaniu. Spočiatku ma odmietal, ale nakoniec som vyhrala. Aj keď trochu nečestnými prostriedkami – musela som ho zviesť. Cez noc sme sa milovali ešte dvakrát. A zakaždým sme dosiahli vrchol rozkoše v spoločnom výkriku mena toho druhého. Bolo to prekrásne a nakoniec som zaspala vyčerpaná v jeho náručí. Presne v tom náručí, ktoré ma teraz budilo.

„Meškáme. Moji súrodenci sú už netrpezliví,“ opäť šepol. Hlasno som zaprotestovala a posadila sa. Fľochla som posledný pohľad na Edwarda a úplne nahá si to odkráčala do kúpeľne. Za sebou som počula, ako si nadržane vzdychol.

Vďaka Alice, ktorá sa so mnou kamarátila asi najviac z rodiny, aj keď sme sa spolu rozprávali len asi dvakrát, som do školy nemusela ísť vo svojich teplákoch a starom tričku. Včera ju Edward poprosil, či by nemohla skočiť do mojej izby a doniesť mi pár vecí, pretože jemu sa odo mňa nechcelo pohnúť. Ale keď sa vrátila, podala mi iba tašku s knihami. Jasne som si spomínala, ako som na ňu prekvapene pozrela a vystrašeným hlasom sa opýtala, kde nechala moje oblečenie. Na moje prekvapenie ho nechala u mňa doma v skrini a komentovala to so slovami, že nemohla vybrať nič poriadne do školy. Zalapala som po dychu. Nenosila som predsa až tak otrasné veci. Ale ona bola zjavne iného názoru. Zatiahla ma do izby a začala ma obliekať ako bábiku. Presne toto som robila štyri hodiny medzi včerajším ranným milovaním s Edwardom, obedom a následnou večerou. Vďaka tým štyrom hodinám som si však dnes mala čo obliecť.

Nahmatala som čipkovanú bielizeň čiernej farby, čierne nohavice a dlhý biely top s tmavo-modrým bolerkom. Vedela som, akú farbu majú tie veci, lebo mi ich Alice včera dopodrobna opísala. Obliekla som sa a vlasy stiahla do uzla na temene hlavy. Umyla som si tvár a keď som pozrela opäť do zrkadla, za sebou som zbadala Edwarda. Už bol spoly oblečený. Objal ma rukami okolo pása a tvár zaboril do môjho krku. Bozkával ho od hora nadol a tesákmi mi jemne škriabal pokožku. Srdce mi vzrušením vynechalo niekoľko úderov. Ani som sa nenazdala a vlasy mi opäť neposlušne padli okolo tváre.

„Takto si krajšia,“ šepol mi do ucha. Rozpačito som sa na neho pozrela. Nebola som si práve istá jeho slovami, ale nakoniec som si vlasy nechala rozpustené. Edward si na seba hodil tričko a vzal mi batoh. Potom sme zišli dole.

„No konečne,“ zasyčala Rosalie. Všetky Cullenovic deti stáli na chodbe a čakali len na nás. Sklopila som pohľad od hanby a nechala sa viesť do Edwardovho Volva. S nami išla ešte aj Alice a Jasper. Rosalie so svojim Emmettom išli v jeho Jeepe.

Zastavili sme pred školou a ja som sa zhlboka nadýchla. Nevedela som, ako moji spolužiaci zareagujú keď zistia, že sa už vyvážam s Edwardom. Vedela som len jedno – že to nebude vôbec príjemné.

Vystúpila som a počkala na Edwarda. Pohľad som zabodla do zeme, keď ma vzal okolo pása a prechádzali sme cez parkovisko. Okamžite sa ozvalo šepkanie.

„Neboj sa. Sú to idioti, keď nás ohovárajú,“ povedal mi Edward s úsmevom. Len som prikývla, ale oči som od zeme neodtrhla. Edward ma odprevadil na španielčinu a potom sme sa museli rozlúčiť. Práve zazvonilo, keď som vchádzala do triedy. Profesor tu však ešte nebol. Opatrne som si to zamierila do prázdnej lavice pri okne a vyložila si veci. Potom sa to začalo.

„Tak čo, Bella, aký je Edward v posteli?“ pýtala sa ma Jessica. Jej hlas by som rozpoznala hocikde. Zovrela som prsty v päste a otočila sa za jej žltým tieňom. Ani neviem, kde sa vo mne nabrala tá odvaha, keď som svojej bývalej kamarátke odsekla:

„Úžasný. Závidíš, lebo ten tvoj ťa po prvom sexe nechal?“ Jess zalapala po dychu. Stalo sa to pred polrokom, keď sa ešte táto hnedovláska vystatovala s chalanom z výšky. Všetci z neho boli unesení a ak mám pravdu povedať, aj ja som patrila medzi tie dievčatá, ktoré lapali po dychu vždy, keď ho videli. Chodili spolu niečo vyše týždňa, keď sa to všetko posralo. Doslova. Odrazu prestal chalan z výšky chodiť za Jess a ona sa úplne zrútila. A keďže v takej malej škole ako bola vo Forks, sa nikdy nič neutají, zakrátko sa začalo povrávať, že ju pripravil o panenstvo a potom ju odkopol. Vtedy mi jej bolo ľúto a aj keď sa po pár týždňoch táto téma stávala zabudnutou, Jess sa s tým nikdy nezmierila. Ale teraz som už toho chalana chápala. Práve preto teraz všetci vedeli, že som udrela na jej citlivú strunu. Väčšina mojich spolužiakov zhíkla alebo sa zachechtala – po väčšinou chalani. Bola som si istá, že Jess na mňa skočí a vytrhá mi všetky vlasy. Ale práve vtedy prišiel profesor a môj útok ostal bez odozvy. 

„Nejaký problém?“ opýtala som sa nenútene. Začula som, ako cvakla zubami a videla, ako zdvihla ruku. Stiahla som sa, prižmúrila oči a pripravila sa na úder. Ten však neprišiel. Keď som oči opäť otvorila, predo mnou sa zjavil Edward. Ruku jej pevne držal, až syčala od bolesti.

„Nejaký problém?“ zopakoval moju otázku, akoby ju počul. Jess len trasľavo pokrútila hlavou a upaľovala preč. Vydýchla som. Ale dlho som pokoj nemala.

„Čo ti to napadlo, hádať sa s ňou? Videl som to. Mala si ju ignorovať,“ zúril. Hnevalo ma, že je na jej strane, aj keď mal vlastne pravdu. Teraz sa o Edwardovi určite rozchýria zlé reči a to sme naozaj nepotrebovali. Neprežila by som, ak by sa museli Cullenovci kvôli mne sťahovať. Z toho by mi puklo srdce. Teraz by som už neprežila ani deň bez Edwarda. Po líci sa mi skotúľala slza.

„Prepáč mi to, nechcel som na teba kričať,“ šepol zlomene. Všetok jeho hnev, akoby sa vytratil šibnutím čarovného prútika. Dovolila som mu objať ma, ale nepovedala som mu skutočný dôvod mojich sĺz. Také niečo som nemohla ani vysloviť, pretože bolelo už len to, keď som na to pomyslela. 

Ďalšie hodiny prebiehali bez väčších ťažkostí. Dve som mala s Edwardom a tretiu s Alice a Rosalie. Zdalo sa, že aj tá sa na mňa prestala hnevať, lebo sme meškali. A na moju veľkú radosť mi už Jess dala pokoj. Z telesnej som sa s Edwardom uliala a odišli sme do jeho auta. Trvalo len päť minút, keď sa mu opäť zažiadalo môjho tela. A ja som to prijala. Aj keď sme boli v škole a mohol nás ktokoľvek načapať. Bolo to proste adrenalínové a ja som mala adrenalín vždy rada. Priťahoval ma ako ja som priťahovala problémy.

„Asi by sme si mali dať v tomto pauzu,“ zaševelil Edward, keď sme si po vyvrcholení slastne vzdychli do úst. Stuhla som.

„Ako to myslíš?“

„Nie že by sa mi to nepáčilo, ale stojí ma veľa energie, aby som ti popritom neublížil. A tvoja krv ma láka čím ďalej tým viac. Asi by som mal skočiť na lov,“ premýšľal nahlas. V panike som sa posadila na zadnom sedadle a vytiahla si ramienko od podprsenky.

„Takže už som ťa omrzela?“ chcela som vedieť. Bolo by to poriadne ironické, ak by po mojich nepekných slovách smerujúcich na Jessicu, som dopadla rovnako ako ona. Áno, ironické a bolestné.

Edward mi chytil tvár do rúk a donútil ma pozrieť mu priamo do očí. „Nie, práve naopak. Ja ti len nechcem ublížiť,“ upokojoval ma miernim hlasom. Ale malo to presne opačný účinok. Ešte viac ma to naštvalo. 

„Choď do čerta s tým, že mi nechceš ublížiť. Ublížil by si mi skôr tým, že to so mnou prestaneš robiť. Radšej mi povedz rovno pravdu – že ma nemiluješ a už si sa nabažil.“ Nahnevane som si navliekla nohavice. Ani som sa nenadýchla a už som mu sedela v lone.

„Hovoríš hlúposti. Čím viac som s tebou, tým viac ťa milujem. A tým viac sa bojím, že by som ťa mohol stratiť. Že by som ti mohol z nepozornosti ublížiť. Už som ti predsa raz povedal, že keď sa upír raz zamiluje, tak je to naveky.“ Pobozkal ma na špičku nosa a ja som sa schúlila k jeho hrudi.  Zaškvŕkalo mi v žalúdku, na čo som sa uškrnula. „Nie si hladná?“ Len som prikývla a hodila na seba zvyšok oblečenia. Edward urobil to isté.

Vystúpili sme a namierili si to do jedálne. Bola som zavesená do Edwardovho ramena a sledovala som cestu pod sebou, keď sme nečakane zastavili. Pozrela som najskôr na Edwarda a potom pred seba. Ohromene som pozerala na Seabstiána, ktorý nám skrížil cestu.

„Sebastián, čo tu robíš?“ chcela som vedieť. Odtiahla som sa od Edwarda a vykročila k bratovi. Nemal tu prečo byť. Školu skončil minulý rok. Jeho čierny tieň vtedy zvláštne zablikal a ja som zastavila. Premohol ma strach. Presne takto to vyzeralo, keď ma odviedol k môjmu otcovi. Žeby ho zase ovládal?

„Ahoj. Musíš ísť so mnou. Musím ťa priviesť k Petrovi,“ hovoril ako v tranze. Vzal ma okolo pása a ťahal preč. Vzpierala som sa, ale on ma nepustil, až pokým nezasiahol Edward. Odtrhol ma od neho a stiahol za seba. Z jeho úst sa vydralo zavrčanie.

Sebastián sa napružil a skočil po ňom. Edward ho však odrovnal jedným presným úderom. Vykríkla som od ľaku a ruky si pritlačila k ústam. Sebastiánovi sa však nič nestalo. Zodvihol sa a ruku zaboril do vlasov. „Čo sa mi stalo," chcel vedieť.

„Spadol si a udrel si sa do hlavy. Asi by si mal skočiť do nemocnice,“ odvetil mu Edward. Ten mu uveril a so šomraním odchádzal na parkovisko. Ja som sa však neprestávala triasť. Celé telo som mala napnuté a do očí sa mi hrnuli slzy.

„To je v poriadku, Bella. Už je dobre,“ šepkal mi Edward a prstom mi zotieral všetky slzy. Myslel, že som vydesená kvôli bratovi. Ale mýlil sa.

„Nie,“ šepla som a hlas sa mi lámal. „Aj ten prvý raz to tak bolo. Sebastián ma chcel vziať k Petrovi, lenže on bol len za rohom. Edward, môj otec je niekde tu,“ vzlykla som. Po mojich slovách sa napružil a otočil sa dookola. Nikoho sme však nevideli. Len pár študentov prechádzajúcich okolo. Trvalo to asi pol minúty, keď sa vedľa nás zjavil aj zvyšok Cullenovcov, ani neviem odkiaľ, a vrátili sme sa späť na parkovisko.

„Kam to ideme?“ opýtala som sa. Odpovedala mi Alice:

„Musíme ťa odtiaľto dostať preč. Emm vezme tvoju mamu a Leonie a stretneme sa v rezidencii. Tam dáme dokopy nejaký plán,“ hovorila rýchlo a už sme nasadali do áut. Uvedomila som si, že všetci sa kvôli mne ocitli v nebezpečenstve. A to nielen moja rodina, ale aj Cullenovci. Prehltla som na prázdno. Bože, čo som to spôsobila?  

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 13. kapitola: