Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 11. kapitola

xD Bez komentáře :D Já z toho nemohla! xD


Navždy v tvojom objatí - 11. kapitolaKapitola, kde sa všetko zvrtne. Čo sa stane Belle a kto ju prekvapí? To sa dozviete po prečítaní...

Prajem príjemné čítanie, VictoriaCullen. :)

11. kapitola

Ráno som sa prebudila na úder hromu. Vstala som a bezmyšlienkovite prešla do kuchyne. Všade v dome bola ešte tma a ticho, čo mi vyhovovalo. Nechcela som stretnúť Renée ani Leonie. Nabrala som si čerstvú vodu a vrátila sa späť do izby. Už som si však nešla ľahnúť. Namiesto toho som si zapla rádio, ktoré hlásilo päť ráno, a sadla si do kresla. Prikryla som sa dekou a len tak čumela do blba.

Hudba mi pomáhala. Dovoľovala mi nepremýšľať a odísť na miesto bez starostí a trápenia. Ale ani hudba nemohla vyliečiť moje srdce. Tie obrovské rany, ktoré stále krvácali, ma boleli viac ako autonehoda. Rukami som si oblapila boky, pretože som mala pocit, že sa za chvíľu rozpadnem. Ale ani toto mi nepomáhalo. Cítila som sa taká sama, zranená. Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy. A to som si po včerajšku myslela, že moje slzné kanáliky sa úplne vyprázdnili. A tak som ich nechala voľne padať na deku. Ešte viac som sa popritom skrútila do klbka a zavrela oči.

Po chvíli niekto zaklopal na dvere. Stíchla som, ale neodpovedala. „Bella, prosím ťa, otvor mi.“ Bol to Edward. Hlas mal bolestný, akoby do neho napchali sto nožov a nechali ho kráčať k nemocnici. Zabolelo ma to miesto, kde som ešte včera ráno mala srdce. Nechcene som si vybavila Emmetta a jeho pokusy v kuchyni. Kyslo som sa usmiala. Ako ľahko sa to môže všetko pokaziť. Najradšej by som bola, aby som sa vtedy Edwarda nič nepýtala. Aby som to tajomstvo nechala tak. Teraz by mi žiť v klamstve ani neprekážalo. Aspoň by som bola šťastná a ušetrila by som si toto všetko.

„Bella, otvor. Ja viem, že si hore,“ opäť sa spoza dverí ozval jeho naliehavý hlas. Netušila som síce, ako to vedel, ale odmietala som sa pohnú´t. Nechcela som ho vidieť.

Po chvíli ticha sa ozvala rana. Akoby niekto prerazil stenu. Nadvihla som sa a zistila, že som nebola od pravdy ďaleko. Edward prerazil dvere a odtrhol ich z pántov. Teraz ich opieral o stenu. „Doriti, Edward!“ skríkla som. Mala som sto chutí jednu mu vylepiť za to, že takto vošiel. Ale moje nohy ostali ako prikované k zemi.

„Prepáč, ale musel som prísť. Alice vidí tvoju budúcnosť a bolí ma, keď ťa vidím plakať,“ hovoril zlomeným hlasom a chcel ma objať. Ustúpila som, ani to ho však nezastavilo. O sekundu som už bola v jeho kamennom náručí a aj napriek mojim protestom ma nepúšťal.

„Okamžite ma pusti, inak ťa ešte viac znenávidím,“ vyhrážala som sa. Ale ani to nepomohlo. Počula som len ako vzdychol do mojich vlasov. A ešte viac si ma pritúlil. Na okamih sa mi zdalo, že ma zadusí. Až potom povolil zovretie. „To ma bolí,“ zašeptala som klamlivo. Vtedy ma už úplne pustil a ja som nasala čerstvý vzduch zmiešaný s jeho sladkým odérom. Kúsky môjho srdca poskočili šťastím, že je opäť tu. Môj mozog však šalel od zlosti.

„Vypadni odtiaľto. Nechcem ťa už nikdy viac vidieť,“ kričala som a chcela ho zatlačiť späť k dverám. Ale bolo to ako snažiť sa odtlačiť stenu. Po pár neúspešných pokusoch, keď nepovedal ani slovo, som to vzdala.

„Chápem ťa, ale neodídem. Pretože viem, že to hovoríš len od zlosti. Nemyslíš to vážne,“ pokojne hovoril. A jedna moja časť mu musela dať za pravdu. „Ja ťa ľúbim, Bella. A keď sa upír do niekoho raz zamiluje, je to už naveky. A viem, že aj ty ma miluješ, aj keď si teraz zmätená a-“

Nenechala som ho dohovoriť. „Nie som zmätená. Cítim sa byť podvedená. Prečo mi to Renée nepovedala skôr? Že som adoptovaná? A Leonie? Aj tá mala na to dosť času. A ty? Odkedy si to vedel? Odkedy si vedel, že môj otec je upír a Leonie tiež?“ hnevala som sa. Boli to však len rečnícke otázky, neočakávala som od neho odpovede.

„Tak moment,“ zarazil sa Edward. „Ty sa na mňa nehneváš preto, že som ti nepovedal, že som upír, ale preto, lebo som ti nepovedal o tvojom otcovi a Leonie? Bella, ani ja som to nevedel. Dozvedel som sa to až v piatok. Aj o Leonie a Petrovi, aj o tvojom skutočnom pôvode. A chcel som, aby ti to povedali sami. Nechcel som sa do toho miešať.“

Akosi som cítila, že mi hovorí pravdu. A hlavne, že má pravdu. Naozaj mi nevadilo, že Edward bol upír. Najviac na tom všetkom mi vadilo, že mi klamali a nepovedali pravdu. Ale ak to vedel naozaj len od piatku, nemala som mu čo zazlievať. A vlastne som sa na neho hnevala úplne zbytočne. Bol v tom nevinný. To ti dve ženské, ktoré sa o mňa starali a ja som v nich videla svoju oporu, mi klamali a zradili ma. Zahanbila som sa nad svojim neuváženým správaním.

„Chceš sa ešte hádať?“ opýtal sa ma. Záporne som pokrútila hlavou a nechala ho, nech ma objíme. Prsty som zaborila do jeho chrbta a tvár do jeho hrude. Vnímala som jeho pokojný dych a všimla si, že mu nebije srdce. To moje však bilo ako splašené. Po chvíli sme dýchali ako jeden a ja som plnými dúškami nasávala jeho vôňu. Pripadala som si ako narkoman, ktorý nikdy nemá dosť.

„Takže ti nevadí, že som upír?“ prerušil ticho po chvíli už pokojným hlasom.

Odtiahla som sa a pozrela mu do tváre. Ruky som však stále držala okolo jeho krku. „Ak je pravda to, čo povedala Leonie, tak nie som o nič lepšia než ty. Myslím, že sme na rovnakej vlne,“ zachechtala som sa, aj keď to bolo skôr do plaču. Edward mi vzal vár do dlaní a nežne ma pobozkal. Dúfala som, že to bude robiť častejšie. Teraz, keď obaja vieme pravdu o tom, kto som, som dúfala, že už nebude používať tie letmé bozky, akoby sa bál, že mi ublíži.

„Nechcela by si niekam vypadnúť? Len ty a ja,“ šepkal mi do ucha. Znelo to lákavo. Až priveľmi a ja som neodolala a musela som súhlasiť. Mojim dvom mamám sme nechali odkaz na stole v kuchyni, Edward ma obliekol do teplej bundy a posadil ma do auta.

„Kam to ideme?“ chcela som vedieť, keď naštartoval. On sa však len uškrnul a mlčal. Išli sme len pár minút, alebo aspoň mne sa tak zdalo, keď sme vystúpili. Všade okolo boli stromy. Cítila som ihličie a mach. Začudovane som pozrela na Edwarda, ktorý sa ku mne blížil.

„Kde to sme?“

„V lese. Na starej poľnej ceste neďaleko Forks. Ďalej ťa vezmem na chrbát. Ale iba ak sa nebudeš báť,“ zasmial sa. Pokrútila som hlavou a vzdychla si od vzrušenia. Nemala som ani poňatia, kam to ideme.

Edward si ma s ľahkosťou vyložil na chrbát, zaborila som tvár do jeho ramena a potom vyrazil. Leteli sme vzduchom a bol to neopísateľný pocit. Zabudla som aj na svoje trápenie. Bola som neskutočne šťastná, že Edward je opäť pri mne. Nechápala som, ako som sa na neho mohla tak hnevať. Bolo mi to ľúto, naozaj si to nezaslúžil.

Po neskutočných minútach sme konečne zastavili a mne sa opäť krútila hlava, ma zložil na zem. Pridržala som sa ho a až po pár sekundách, keď sa so mnou svet prestal točiť, som otvorila oči.

Stáli sme na lúke. Aspoň to som spozorovala. Spustila som ruku a zacítila vysokú trávu. O niekoľko metrov ďalej som si všimla stromy. „Chcel som, aby si tu bola so mnou. Dobre sa tu totižto premýšľa. Našiel som to tu pred pár desiatkami rokov, keď sme do Forks prišli prvýkrát. A keď som ťa spoznal, bol som tu každý deň a premýšľal som, ako ďalej,“ hovoril úprimne.

To ma dojalo a venovala som mu bozk. Ten však prerástol do vášnivého ochutnávania pier toho druhého. Zamraučala som, keď mojim telom prešla doposiaľ nepoznaná túžba. Zaborila som mu ruky do vlasov a pritlačila si ho bližšie k sebe. To ho ešte viac posmelilo. Jazykom sa pustil do hlbšieho skúmania mojich pier. Pod zadkom som ucítila jeho ruky a obaja sme sa ocitli v tráve. Mohutným telom, ktoré však nebolo vôbec ťažké, ma tlačil k zemi. Prešiel mi perami od úst k ušnému lalôčiku a sťažka zašepkal:

„Ja ti nechcem ublížiť, Bella.“ Potriasla som hlavou.

„Neublížiš mi. Sľubujem,“ šepla som a pritiahla si jeho pery späť k svojim. Oddala som sa ďalšiemu vášnivému bozku. Keď som pocítila jeho chladné ruky pod tričkom, celým telom mi preletela vlna vzrušenia. Ešte nikdy som nič podobné nezažila a na okamih ma to úplne omráčilo. Prebrala som sa už bez trička.

Edwardove pery sa posunuli k môjmu krku a jemne kĺzali až k mojej podprsenke. Rukami mi prechádzal po bokoch a ja som hlasno vzdychla. Zahanbene som sa začervenala a prižmúrila oči. Keď som ich opäť otvorila, Edwardova tvár bola nado mnou. S úsmevom ma pozoroval. Vďaka neuveriteľnej blízkosti som videla každú jeho črtu. Bol naozaj krásny. V duchu som sa čudovala, prečo sa zamiloval práve do mňa. Pretože s takouto tvárou Adonisa mohol mať každú. Ale teraz som musela odpovedať na jeho otázku     

„Nemusíš sa červenať, nerobíme nič zlé,“ šepol mi do tváre. Ale na to som sa ešte viac začervenala a mimovoľne si zahryzla do pery. Sklonil sa ku mne a zabránil mi hrýzť sa. Miesto toho sa zmocnil mojich pier a slastnými vzdychmi si ich vychutnával.

Rukami mi hladil telo, až kým sa mu nepodarilo rozopnúť podprsenku. Bola som už spoly nahá a ešte viac zahanbená. Opakovala som si Edwardove slová, že nerobíme nič zlé, ale nepomáhalo to. Perami opäť prešiel k mojim prsiam. Od vzrušenia som ledva lapala po dychu, keď ma pobozkal na úplne stuhnutú bradavku a chladnou rukou zovrel druhý prsník. Aj ja som chcela byť taká odvážna ako on. Pokúsila som sa preto napodobniť jeho pohyby. Pritiahla som si jeho pery k svojim a zatlačila som na jeho hruď. Donútila som ho prevaliť sa na chrbát. Zavrčal mi do úst.

S menšou pomocou som mu stiahla tričko, aby bol pomer aspoň trochu vyrovnaný. Pobozkala som mu krk a, podobne ako on, perami som skĺzla po jeho hrudi k bruchu. Vtisla som mu bozk na pupok, na čo opäť zavrčal. Chcela som vedieť, ako bude reagovať, keď budem pokračovať. Vrátila som sa rovnakou cestou k jeho perám. Vzal mi tvár do rúk a vášnivo ma pobozkal. Rukou som nahmatala gombík na jeansoch a rozopla ho. Tiahla som aj zips, keď som narazila na čosi tvrdé. Zamrzla som a stiahla ruku. Nechtiac som ukončila aj náš bozk.

Chvíľu sme len tak ležali a ja som cítila, že ma sleduje. Ani som sa nepohla, len srdce, ktoré mi bilo ako o život a zrýchlený dych ukazovali, že žijem. Keď ma zrazu chytil za ruku a mieril s ňou dole. Zavrela som oči a snažila sa zadržať červeň. To sa mi však nepodarilo. Cítila som ako mi tváre stúpa horúčava, keď mojou rukou pohladil svoj pupok a mieril s ňou nižšie. Narazila som na kučeravé chĺpky a úplne tvrdý úd. Spolu s Edwardom som zalapala po dychu. Na tvári sa mi vyčaril úsmev z jedinej myšlienky: Vzrušujem ho. Perami som sa opäť prisala na jeho a bradavky som oprela o jeho hruď. Keď som rukou prešla po celej dĺžke jeho mužstva, ešte viac zavrčal. Prevrátil ma späť na chrbát a zaškeril sa.

„Teraz prichádza moje mučenie.“ Skrivila som tvár. Nevedela som presne, čo tým myslel, až kým to neurobil. 

Perami prešil po mojom krku až k šiji. Na každý centimeter vtisol bozk a presunul sa k prsiam. Pokúšala som sa ho odtlačiť, ale nereagoval. Ústami vsal jednu bradavku, začal okolo nej krúžiť jazykom a mne z úst unikol nejeden vzdych. Zhíkla som, keď jeho ruka poľahky vnikla do mojich nohavíc. Na bruchu som cítila, ako sa usmial. Rukou poláskal stred mojej vášne a opatrne prstami vnikol do hlbín môjho tela. Prsty som stisla v päste v jeho vlasoch a prehla sa ako luk. Oči mi zaliali slzy vášne. Bol to tak blažený pocit. Chcela som viac. Keď sa vo mne začal pohybovať najskôr pomaly a zároveň ma láskal po celom tele, myslela som, že vybuchnem. Celé moje telo bolo napäté v očakávaní. Do pľúc som ledva dostávala vzduch.

„Edward,“ vzdychla som. Jeho tvár sa ocitla pri mojej, ale prsty so mňa nevytiahol. Miesto toho sa začali pohybovať ešte rýchlejšie. „Prosím, netráp ma,“ zaprosila som v ďalšom hlasnom vzdychu.

„Chcem pre teba len to najlepšie, Bella,“ odvetil mi naspäť a ďalej pokračoval v skúmaní môjho tela. Zahryzla som si do pery, nevnímajúc bolesť. Chcela som vykríknuť, že mi nerobí dobre. Že ma mučí, ale klamala by som. Nečakane som vybuchla v extáze. Bol to neopísateľný pocit. Vzdychla som si do vetra a uvoľnila sa. V ústach som pocítila krv.

„Prehrýzla si si peru,“ šepol Edward. Ani som si neuvedomila, kedy sa nado mnou objavil. Nechápala som, čo tým myslel. Až kým zo mňa nevytiahol prsty a nezotrel mi kvapku krvi z pier. Ochutnal ju a blažene vzdychol. Prekvapene som vyvalila oči. Aj ja som mala tú chuť v ústach, ale pripadala mi nechutná. Chutila, akoby som oblizla železnú tyč. Hej, lenže ty nie si upír, pripomenul mi hlas v hlave a ja som zaúpela...


Dúfam, že som vás touto kapitolou neunudila k smrti. Trvalo mi dlho, kým som našla to správne pokračovanie a niekoľkokrát som ju aj prepisovala. Hádam som vás nesklamala. :) 

A čo, chcete, aby sa do nej Edward zahryzol?


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 11. kapitola:

 1
4. martty555
21.07.2012 [17:47]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Nikki007
21.07.2012 [9:52]

ne! pokračovat v rozdělaném !! Emoticon Emoticon jinak supr kapitolka Emoticon Emoticon

20.07.2012 [23:35]

Irmicka1 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. leluš
20.07.2012 [22:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!