Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Návrat - 2. kapitola

28.07.2010 (12:15) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1339×

2. kapitola

Biológia

Bella

Vyšla som z jedálne. Videla som ako sa na mňa každý pozerá a šepká. Už si to viem aj predstaviť. To je tá, čo sedela s Cullenovimi. Počuli ste, čo povedala Jessice? A podobné nezmysly. Radšej som sa tým nezaoberala.

Šla som na biológiu, keď ma napadlo, že sa ešte prejdem po škole. Nechcela som tam prísť medzi prvými, ale chcela som aby Edward prišiel predo mnou. Vedela som, že keď tam budem sedieť a uvidí ma, tak odíde. Za tie roky, čo sme spolu prežili ho poznám až priveľmi dobre.

Pozrela som sa na hodinky na mojom „novom" mobile, ktorý som si kúpila za ušetrené peniaze. O dvadsať rokov budú mobily oveľa, oveľa lepšie a nie také staré šunky. Takže o minútu zvoní, tak som sa vybrala na hodinu. Bola som na opačnej strane, tak mi to mojim pomalým krokom určite potrvá tak 5 minút.  Stála som pred dverami, zaklopala a vošla do triedy. Premýšľala som, ako sa mám vyhnúť ventilátoru. Nič iné ma nenapadlo, ako ho len „nenápadne" vypnúť.

„Dobrý deň, prepáčte, že meškám, ale zablúdila som," povedala som prvú výhovorku, ktorá ma napadla.

„Dobrý deň, to nevadí, ale nabudúce už príďte včas." Prikývla som a dala som mu podpísať papiera, ktoré musím odovzdať. Otočila som sa a uvidela som Edwarda, ako odkladá veci z jednej polky lavice. Oči mu stmavli a pozeral sa na mňa trošku viac vražedne. Ja som sa naňho len nesmelo usmiala a sadla si vedľa neho. Snažila som si sadnúť od neho čo najďalej, aby nemusel trpieť. Trhalo mi srdce ho takto vidieť, ale nijak som tomu nemohla zabrániť. Radšej som ani nechcela vedieť, čo mu prebieha v hlave. Už si viem predstaviť koľkými možnými spôsobmi ma zabil. Nad tým som musela zakrútiť hlavou. Naše pohľady sa stretli. V jeho očiach som videla tu túhu po mojej krvi, ale aj frustráciu nad tým, že mi nemôže čítať myšlienky. Nad tým som sa musela usmiať. Spomínam si ako za mnou chodil a stále si želal, aby som zdvihla štít. Ten jeho šteňací pohľad, ktorý sa naučil od Alice a pokrivený úsmev ma stále obmäkčili. Nepamätám sa, že by som mu vôbec niekedy povedala nie. Akoby som aj mohla a usmiala som sa. Stále sme si pozerali do očí a ja v tých jeho som sa utápala ako ľad na slnku. Chcela som sa ho dotknúť, ale nemohla som. Chcela som ho pobozkať, ale to som už vôbec nemohla. Chcela som sa s ním milovať, ale na to som ani pomyslieť nemohla. Do riti, prečo sa to musela stať práve mne? Debilný Aro Volturi. Ak ja ho chytím do rúk, neostane z neho ani mastný fľak, alebo lepšie povedané prach.

Počula som, ako zazvonilo a Edward s tade letel, ako keby mu pod nohami horelo, ale v jeho prípade to bude v krku. Aspoň, že nepoužil svoju prirodzenú rýchlosť. Teraz len bez neho vydržať niekoľko dní. Pocítila som, ako ma bodlo u môjho dočasne živého srdca.

Edward

Sedel som na svojom mieste a rozmýšľal nad Bellou. Stále som si kládol tie isté otázky, ale ani na jednu nepoznám odpoveď. Prečo jej nemôžem čítať myšlienky? Ako to, že sa nás nebojí? Čo majú znamenať jej pocity? Ani Jasper tomu nerozumie a on je na takéto veci expert.

Odrazu sa otvorili dvere a do vnútra vošla Bella. Ako to, že som to nezistil skôr? Už asi ani svoje okolie nevnímam. Tak to som dopadol. Smerovala k ventilátoru. No do riti. Prestal som dýchať. Pozeral som sa, ako sa k nemu blíži, keď zastavila a vypla ho.

Neveriacky som sa na ňu pozrel, ale okamžite som nahodil svoju kamennú tvár. Odpratal som veci z jednej polky lavice a rozmýšľal nad tým či nevie pravdu o tom, kto sme.

Blížila sa ku mne a v ústach sa mi začal tvoriť jed, oči som musel mať tmavé ako noc, ale snažil som sa aspoň trošku logický rozmýšľať. Sadla si, ale úplne na koniec lavice, čo najďalej odo mňa. Čím ďalej, tým viac sa uisťujem v to, že vie o nás pravdu.

Počujem jej srdce, jej vôňu cítim na jazyku, je to na nevydržanie. Akoby som len chcel sať jej lahodnú krv. Nemysli na to, nemysli, nemysli. Keby som sa jej zakusol do krku pred toľkými svedkami, musel by som zabiť aj ich. Trvalo by to približne šesť sekúnd. Mal by čas niekto zakričať o pomoc a potom by som musel zabiť aj tých, ktorý by prišli. Keby som všetkým zlomil väzí a nakoniec by som si nechal Bellu a vychutnával si jej krv. Nie, Edward, spamätaj sa! Nikoho nezabiješ! Nezabiješ! Nezabiješ! Nezabiješ! No, to sa ľahko povie, ako urobí. Čo keby som si ju počkal pred školou a povedal jej, že z dačím potrebujem pomôcť? Nie, to nie je dobrý nápad. Videlo by nás veľa svedkov. Mohol by som prísť za ňou večer k nej domov. Nikto by nič nevidel a ani nepočul, lebo dom majú ďalej od ľudí. Nie, to nesmieš urobiť je to iba nevinné dievča. Keby si ju zabil stal by si sa ešte väčším netvorom, ako si. Super, teraz mám aj rozdvojenú osobnosť.

Pozrel som sa jej do očí, nevidel som v nich strach, ale niečo, čo nemôžem definovať. Uväznila ma vo svojom pohľade. Prečo, práve jej nemôžem čítať myšlienky? Tak strašne som túžil po jej krvi, ako nikdy vo svojej existencii. Odrazu sa začala smiať, čo sa to s ňou deje? Keď vie, že sme upíri je blázon, ale keď to nevie nemá pud sebazáchovy. Teraz neviem, čo je horšie. Počul som, ako zazvonilo a ja som sa premáhal, aby som s tade nebežal svojou prirodzenou rýchlosťou. Šiel som k svojmu volvu a rozhodol sa, že pôjdem do Denali.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat - 2. kapitola: