Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nádej na lásku... 2. kapitola

11.04.2010 (19:30) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1171×

2. kapitola

Nová

Edward:

A je to tu zasa. Znovu škola a znova to isté. Po sto rokoch vám už nemôžu nič nové ponúknuť. Stalo sa to pre nás rutinou a dá sa povedať, že sme tak zabíjali čas. Pre niekoho drahocenný čas, pre nás nič neznamenajúci čas. No tento rok to aspoň pre ľudí bude zmena. Príde nová krv. To  budú myšlienky. Čakal som svojich súrodencov v aute. Alice bola zvedavá aká bude. Nám ostatným to bolo fuk. Do školy sme prišli skoro. Stáli sme pri našom aute a len sa tak rozprávali. Ja a Alice sme druháci, Emm, Rose a Jazz sú v treťom ročníku. Emmett práve rozprával jeden so svojich vtipov keď sa na skoro zaplnenom parkovisku objavilo čierne Aston Martin Vanquish. Zaparkovalo vedľa nás a dievča, ktoré odtiaľ vystúpilo nás dosť prekvapilo. Tak toto som nečakal ani vo svojich najbláznivejších myšlienkach.

Bella:

Okolo piatej som sa začala chystať. Poznala som sa takže som vedela, že mi to bude trvať dlho. Najprv som si dala kúpeľ a umyla si vlasy. Potom som vybavila ostatné veci v kúpeľni odišla som do izby a obliekla som sa. Dlho som rozmýšľala čo na seba ale nakoniec som zvolila rifle, blúzku, balerínky a kabelku ktorá sa hodila k topánkam. Dúfala som, že dnes v škole toho veľa nebude a vybehla som von. Ako som povedala za 20 minút malo zvoniť. Takže mi to znovu trvalo. Mesto som prešla trošku dosť nad povolenou rýchlosťou, ale pred školou som spomalila. Moje auto pútalo veľkú pozornosť. Jediné lepšie auto bolo strieborné Volvo. Zaparkovala som vedľa neho, skontrolovala som ako vyzerám a vystúpila som. Otočila som hlavou a zbadala som niečo čo som nečakala. Predo mnou stálo 5 prekrásnych upírov. V živote som nestretla žiadneho upíra a dostala som strach. Radšej som sa rýchlo otočila a išla do kancelárie pre papiere. Škola ako som očakávala bola krátka a ja som sa dostala domov veľmi skoro. Doma som sa snažila čímkoľvek zabaviť len som nechcela myslieť na tých upírov. Neviem prečo ale stále som musela na nich myslieť. Na tú prekrásnu blondínu so svalnatým chalanom, malú čiernovlasú, ktorej energia žiarila naokolo, vysokého blonďavého a nakoniec na toho božského bronzovovlasého. Ten my v mojej mysli urobil najväčší neporiadok. Moje myšlienky stále blúdili k nemu. Nadávala som si do blbcov a neviem čoho. Videla som ho len jedenkrát a to tiež sotva zopár sekúnd a jaším ako sprostá pubertiačka. Zakázala som si na neho myslieť. Ale stále tam bol. Stále som ho videla. Keď som to už nemohla vydržať vybehla som von a snažila som sa odreagovať behom. Behala som v kuse asi pol hodinu ale nezabralo to. Na najbližšej lúke som si sadla do trávy a spomenula som si na prísahu, ktorú som si kedysi dala. Že nikdy nedovolím aby mi niekto ďalší zlomil srdce. Ponorila som sa do spomienok a zasa som spomínala na toho, ktorý ma tak veľmi ranil.

Bolo to v prvej triede na strednej. Bola som nová, pekná, bohatá hračka a každý chalan ma chcel. No ja som bola utiahnutá a ťažko som nadväzovala kontakty. Nepúšťala som si ich k telu. Ale jeden zaujal dokonca aj mňa. Volal sa Matt a bol to veľmi pekný chalan. Jeho dlhšie čierne vlasy mu stále padali do tváre a jeho modré oči žiarili. Často sa o mňa pokúšal a ja som k nemu pomaly začala nadobúdať vzťah. Bol vytrvalý a trpezlivý a tiež neskutočne nežný a pozorný. Po čase sa mi začal páčiť viacej ako priateľ. Chodili sme spolu a mali sme sa veľmi radi. Kým neprišla Sally. Zaľúbil sa do nej a mne surovo povedal, že už nie som zaujímavá a, že ma nemiluje. Dosť ma to poznačilo. Musela som zmeniť školu a odvtedy som sa chalanov stránila. A s babami to tiež nebolo jednoduché. Jediná kamarátka, ktorú som si potom dokázala nájsť bola Emma. Ale to,že ma opustil nebolo v Sally. Bolo to v jeho povahe, ktorú dokonale skrýval a ja, kvôli svojej zaslepenosti, som ju nevidela. Inak by som si bola všimla, že to nieje ten Matt, na ktorého sa hral. V skutočnosti bol hrubý, násilnícky a zlý. Mne však nikdy nič neurobil. Teda nie fyzicky. No rany na srdci bolia viac a dlhšie.  

Boli to smutné spomienky ale dokázali ma posilniť. Matt ma síce zranil ale ja som sa na neho snažila zabudnúť. Nestál mi zato. Aspoň na chvíľu som zabudla na toho upíra. Bolo už neskoro a tak som išla domov. Doma som si dala kúpeľ a kým som sa upravila a obliekla bol čas ísť do školy. V škole som si nikoho nevšímala. Až do biológie. Keď som prišla do triedy jediné voľné miesto bolo len pri tom upírovi. Zaťala som zuby a išla si sadnúť. Ako to urobil, že si ma tak ľahko získal? Mala by som si dávať pozor a ja tu namiesto toho stále myslím na zakázané ovocie. Sadla som si k nemu a len mu zamrmlala ahoj. Odpovedal mi ale ja som ho zvyšok hodiny zaryto ignorovala. Po hodine som vystrelila z miesta a mierne zrýchlenou chôdzou som sa ponáhľala na ďalšiu hodinu.

„Bella?“ Pane Bože, musí mať aj krásny hlas?

„Odkiaľ poznáš moje meno?“

„Mám svoje zdroje.“

„Aha.“ Dosť blbá odpoveď. „Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa milším hlasom. Nebudem sa chovať ako úplný debil.

„Potrebovali by sme sa s tebou porozprávať. Máš dnes po škole čas?“

„Uhmmm. Dobre.“

„Dobre prídem pre teba o 4 dobre?“

„Uhmmm.“ Znela moja odpoveď, otočila som sa a zmizla. Ďalšia hodina bola strašná. Vlastne všetky čo nasledovali po biológii. Bola som nesústredená a stále som na neho myslela. Možnože nie je ako Matt. Možno by to mohol byť kamarát. Ale ja by som pri tom len neostala. Dnes teda k nim prídem ale potom ho, ich budem ignorovať. Aj keď je moje srdce mŕtve stále cíti. A zranené srdce sa lieči najdlhšie. Škola ubehla rýchlo a bol tu čas keď pre mňa mal prísť. Stála som pred skriňou a skepticky som si merala jej obsah. Nakoniec som zvolila hnedé nohavice, bledú tuniku a moje obľúbené topánky na vysokom podpätku. Jemne som sa nalíčila a čakala som. Presne o 4 ma čakal pred domom. Vyšla som, zamkla a kým som sa otočila dvere na strane spolujazdca boli otvorené. Milo sa na mňa usmial a pre mňa akoby sa zastavil čas. Zatriasla som hlavou aby som si prečistila myšlienky a až potom som nastúpila. K jeho domu sme sa viezli potichu. Ich dom bol vážne prekrásny a pretože som nechcela byť netaktná, pochválila som mu ho. Pozval ma dovnútra a jeho rodina sedela v obývačke. Pribudli tam ďalší dvaja. Milo a materinsky vyzerajúca žena a blond a veľmi okúzľujúci upír. A zrovna on sa ujal rozprávania.

„Ahoj Bella. Som Carlisle Cullen a toto je moje rodina. Manželka Esme a deti: Alice a Jasper, Emmett a Rosalie a Edward.“ Všetkých mi ich predstavil.
„Teší ma. Som Bella Swanová. Nechcela som tu robiť nejaké rozruchy.“

„To je v poriadku. Chceli sme ti len povedať, že dodržujeme zmluvu s indiánmi a máme dohodnuté hranice,“ vysvetlil

„To budem ochotne dodržiavať.“povedala som milo. „Myslím, že by som už mal ísť.“ Vyprevadili ma a rozlúčili sa so mnou. Viem čo chceli a dodržím to. Ale inak sa na nich nebudem viazať. Nesmiem. Jedenkrát zlomené srdce mi stačilo. Prišla som domov a sadla som si v obývačke na sedačku. Sedela som a pozerala do prázdna. Znova som myslela na Edwarda. Ako je možné, že ma tak priťahuje. Je prekrásny ale odkedy som taká povrchná? Snažila som sa nemyslieť na Cullenovcov. Znova som myšlienkami zablúdila k svojmu ľudskému životu. A znova som si spomenula na Matta.

Sedela som mu na kolenách a sledovali sme západ slnka. Myslím, že to bolo na jednom s našich výletov. Bola som opretá o jeho hruď a on ma pohládzal po vlasoch a šepkal mi prekrásne slová. Odrazu sa moje myšlienky ale zmenili. Namiesto Matta tam sedel Edward. Objímal ma, tiež mi šepkal tie nádherné slová a občas ma pobozkal do vlasov.

Potriasla som hlavou. Nesmiem naňho myslieť, lebo sa zbláznim. Ani na jedného z nich. Znova som vyšla von ale tento krát som sa len tak prechádzala. Po čase som si sadla ku kmeňu jedného stromu a oprela som sa o neho. Dlhý čas po rozchode s Mattom som nepočúvala hudbu. Nechcela som. Neskôr keď som sa s tým vyrovnala a prestala na neho myslieť začala som hrať na klavíri. Ale potom keď mi zomreli rodičia som svoj klavír predala. V hlave sa mi rodila melódia aj slová.

Always loved you
Dreamed about you
But you left me here

So alone
In the darkness
But I am stronger now

Love hurts so much
And it brokes our heart and could feel it
So came and help me now
Cuz I love you so much
Cuz I love you so much

Then I forgot you
Tried to understand
But it was so hard

And I promised
Nobody can
Ever make me love again
Cuz

Love hurts so much
And it brokes our heart and could feel it
So came and help me now
Cuz I love you so much
Cuz I love you so much

Then you came
Make me love you
And I could feel it

Now I know
I can love you
Because you’ll never hurt me
And now I can live my love

Slová piesne ako aj jej melódia mi pripomenuli deň môjho rozchodu s Mattom. Vlastne ani nie deň ale zopár dní. Správal sa ku mne inak. Cítila som, že je iný. V škole si ma skoro vôbec nevšímal a keď som sa spýtala, čo mu je, skríkol na mňa čo sa starám. Pamätám si, že mi to vtedy vohnalo slzy do očí. Odišla som od neho ale on si to ešte večer prišiel udobriť. A tak to šlo kým nenastal deň rozchodu. Deň čo ma tak zranil a poznačil. Pochopila som, že láska je nepredvídateľná a ak niekoho zasiahne, zabodne sa hlboko.

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nádej na lásku... 2. kapitola: