Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 26. kapitola

02.05.2012 (22:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 78× • zobrazeno 12826×

Edward:

Len čo som prišiel do kúpeľne, udrel mi do očí tehotenský test na umývadle. Dočerta, veď sme sa dohodli, že si ho už robiť nebude. Prečo sa takto dobrovoľne týra? Viem, že chce otehotnieť a aj ja si to prajem, teda, prajem si to len kvôli nej. Bella vážne verí, že sa tým niečo vyrieši. Ak aj všetko dobre dopadne, Aro nám dieťa vezme a z toho je mi na nič. Vzal som ten kus plastu a chcel som to demonštratívne šmariť do koša, no zmeravel som. Jeden, dva... Čo? Vážne sú tam dve čiarky? Rýchlo som otvoril skrinku a vytiahol celé to obrie balenie tehotenských testov. Vybral som príbalový letáčik. Prebehol som ho očami v španielčine, lebo som bol tak vyvedený z miery, že som ho nedokázal ani otočiť na anglickú stranu. Dve čiarky znamená, že ste tehotná, bolo napísané tučným písmom. Sklopil som dosku na toalete a sadol si. Hľadel som na ten test a dookola počítal dve čiarky, akoby som sa mohol prepočítať. Vie to Bella? Určite vie, veď si ten test robila predsa ona. Bože...

Bolo to pár minút, no mne to pripadalo ako večnosť. Budem otcom. Budeme mať polovičného upíra. Budeme mať dieťa. Ja a Bella budeme mať... Bude sa chcieť voziť v kočiariku, či bude hneď behať... Dočerta, na čo to myslím...

Bella vstala z pohovky a šla smerom ku mne, no ja som sa díval na ten plast v mojich dlaniach. Prišla do kúpeľne a zadívala sa na mňa dosť nechápavo.

„Edward? Si v poriadku? Stalo sa niečo?“ opýtala sa neisto a ja som zodvihol pohľad. Nevie to. Ani nepozrela na miesto, kde ho nechala. Je v pohode. Potom sa pozrela do mojich rúk a zalapala po vzduchu. Začala plytko dýchať a srdce jej zrýchlilo. Zas som bol na pochybách.

„Ja viem, že som povedala, že si ho už robiť nebudem, ale je to na dlho. Emm ho vytiahol zo škatuľky a chcel od Jaspera, aby na neho napľul. Ja som ho nechala na umývadle a keď bol už rozbalený, tak som si ho urobila. Ani som nemala čas na neho pozrieť. Hodila by som ho do koša. Fakt! Už to nebudem robiť. Bude, ako sme sa dohodli. Dám tomu čas,“ sypala zo seba rýchlo. Bože, nevie to. Nepozrela sa na neho. Vyzerala tak previnilo. Prudko som sa postavil.

„Už si ho nemusíš robiť nikdy. Bella, si tehotná,“ šepol som a sledoval jej reakcie. Bella urobila krok dozadu, potom krok ku mne a zas dozadu. Uprene som sledoval, ako neisto tancuje po kúpeľni.

„Je kruté, že si zo mňa takto strieľaš,“ šepla so slzami na krajíčku.

„Nestrieľam. To by som nikdy neurobil. Pokiaľ na to Jasper nenapľul a nie je v tom on, tak najskôr ty. Bella, si tehotná. Pozri,“ povedal som a podal jej test. Bella sa naň pozrela, a potom rukami objala svoje brucho.

„Som tehotná. Som...“ šepkala neveriacky, a potom sa jemne usmiala. Pozrela sa mi do očí. Veľmi som sa snažil vyzerať uvoľnene a hádam aj, že sa teším, no nešlo to.

„Edward?“ nechala plynúť moje meno priestorom a uprene sa na mňa zadívala. Určite chcela počuť, že je to dobré,  že sa teším a že to zvládneme.

„Bella, čakáme dieťa. Vieš, aký k tomu mám od samého začiatku postoj. Ja sa teším, lebo sa tešíš ty,“ šepol som. Belle ten jemný úsmev zmizol.

„Edward, ty sa vážne netešíš z toho, že budeme mať spolu dieťa?“ Doširoka otvorila oči a dívala sa na mňa.

„Bella. Čakáš poloupíra a od dnešného dňa musíš byť pod dozorom a lekárskou kontrolou. Musíš na seba dávať pozor. Nebudeš zostávať sama a vrátime sa do domu k rodine.“ Nechcel som hovoriť tak rýchlo, ale tie slová sa samé sypali. Museli sa sypať, lebo inak by som možno povedal niečo, čo by moju milovanú manželku ranilo. Ja ju nechcem zraňovať, nechcem jej ubližovať a ničiť ju. Chcem ju urobiť šťastnou a nebudem kaziť jej radosť z tehotenstva. Prešiel som popri nej a zastavil sa až v šatníku v spálni. Začal som baliť veci. Bella prišla za mnou a sadla si na posteľ. Obrúskom si otierala čelo.

„Edward. Urobím všetko, aby si bol spokojný a pokojný. Viem, že sa o mňa bojíš. Milujem ťa a milujem aj to malé. Ešte ale nie je nič isté. Tie testy predsa nie sú...“

„Bella, tie testy nie sú presné, a preto si ráno urobíš ďalší, a potom pôjdeme za Carlisleom, aby ťa vyšetril,“ povedal som rýchlo a začal jej otierať to čelo. Nahol som sa, aby som sa mohol jednou rukou oprieť o posteľ a netlačil na ňu. Bella sa uškrnula a vo mne to vyvolalo, samozrejme, podozrenie. Bella ma schmatla okolo krku a celou silou trhla. Zrútil som sa na ňu a pritlačil ju k posteli. Než som stihol namietať, náruživo ma bozkávala.

„Bella...“ šepol som jej do pier a ona sa trocha odtiahla.

„Miluj ma,“ pípla nesmelo, akoby to bolo prvýkrát. Oči jej žiarili. Bolo to šťastie a ja som tomu nedokázal vzdorovať. Cítil som sa rozorvaný na dve polovice, ale ona to chcela a ja som chcel jej spokojnosť a šťastie. Vysunul som ju na posteli a vklinil sa medzi jej hebké stehná. Pobozkal som ju, a potom znova a znova. Jeden bozk striedal druhý a stále dlhší a ja som v sekunde zabudol na všetko trápenie. Len ona jediná, len táto bytosť dokázala zamestnať moju myseľ na toľko, že som nebol schopný myslieť na nič viac. V jej objatí musela zákonite patriť každá myšlienka jej. Ona presne vedela, čo potrebujem. V tejto chvíli som potreboval poriadnu dávku Belly Cullenovej. Bral som si to, čo mi bolo pred Bohom dané a keď som nás spojil v jedno telo, Isabella sa slastne prehla ako luk a zastonala tak nahlas, že to priam pohladkalo moje samoľúbe ego. Hýbal som sa opatrne, lebo moje dosiaľ nepoznané inštinkty, bili na poplach, keď som k jej telu prirážal. Zrazu sa v mojej hlave zjavoval zvláštny výkričník, ktorý mi nekázal chrániť, len to krehké telo, ktoré sa tak rytmicky hýbe v súlade s mojimi bokmi, ale aj to niečo, čo už pravdepodobne klíči v jej lone. Keď sa Bella neúspešne pokúsila vryť svoje nechty do mojej pokožky a v sladkom kŕči zaryla svoje zúbky do mojej pery, stuhol som. Na tvári sa jej objavila tá neskutočná uvoľnenosť a spokojnosť. Myslím, že som ju takto spokojnú ešte nevidel a nešlo o sex. Bolo to z jej vnútra. Pohladil som ju po vlasoch a ona trocha nakrčila čelo.

„Čo sa deje? Potrebuješ postrčiť do toho, aby si pokračoval?“ opýtala sa laškovne a vyšla mi bokmi v ústrety. Dlho som ju pobozkal.

„Nikdy som ti nechcel ublížiť. Si úplne všetkým, čo na tomto svete mám. Bella, bez teba by som nedokázal existovať,“ šepol som. Potreboval som jej to povedať. Mala by vedieť, že nie som ochotný prísť o jej osobu. Odmietam prísť o jej úsmev, pery, a to ako krčí čelo a nos, ak nie je s niečím spokojná. Mala by vedieť, že ak sa rozhodla riskovať svoj život, tak tým riskuje aj môj, nie žeby za niečo stál. Ten získal hodnotu až s ňou. Vlastne je to jednoduché. To ona mi život dala, a tak mi ho smie aj vziať.

„Prečo to hovoríš?“ opýtala sa a nechápavo zaklipkala očami.

„Lebo je to pravda. Milujem ťa tak veľmi, že by som pre teba bez zaváhania umrel.“ Viem, že takáto debata sa práve v tejto chvíli nehodí, ale musel som.

„Edward, o tom nepochybujem a ty nepochybuj, že aj ja by som umrela pre teba.“ Neviem, čím to je, ale z jej úst to naozaj zabolelo. Nezniesol by som, ak by sa jej malo čokoľvek stať pre mňa. Aj preto bolo pre mňa to tehotenstvo tak bolestivým úderom pod pás, aj keď sme sa o to vlastne snažili. Zhlboka som sa nadýchol.

„Ty mi jednoducho sľúb, že so mnou budeš na veky,“ šepol som. Bella jemne prikývla, a potom sa už na veľa nezmohla, lebo som sa začal pomaly hýbať.

Bella spala do obeda. Chcel som pri nej zostať, kým nevstane, no vzdal som to okolo desiatej. Zatiaľ som nám dobalil veci a zavolal Esme, aby pripravila izbu. Ešte som jej nepovedal dôvod. Postavil som kufre k dverám, keď moja nádherná manželka spustila nohy z postele a bosá cupitala hľadať svojho upíra.

„Edward...“ šepla cestou. Šiel som jej oproti a hneď na dverách obývačky som si ju vyhupol do náručia.

„Nemáš chodiť bosá,“ napomenul som ju a ona ohrnula peru.

„Je veľa hodín, čo si ma nezobudil?“ Zasmial som sa a položil ju.

„V kuchyni máš obedo-raňajky, a potom môžeme vyraziť.“ Ukázal som na kufre a ona sa zaškerila.

„Najprv idem do kúpeľne, urobiť ten kontrolný test, potom sa najem, a potom môžeme vyraziť.“ Prešla do kúpeľne a zavrela za sebou dvere. Ak by mi o pár minút povedala, že to bol pokazený test, tak vážne neviem, či by som bol rád alebo sklamaný. Stále som bol dosť rozpoltený. Po pár minútach sa ozval dlhý výdych a jej srdce sa upokojilo. Znelo to ako vydýchnutie z veľkej úľavy. Bella vyšla po chvíli z kúpeľne a s testom v ruke prišla do kuchyne.

„Tie testy naozaj nie sú spoľahlivé,“ hlesla a ja som zmrzol. Bola to ako rana z neba. Blesk, ktorý do mňa udrel miliónom voltov. Cítil som zmätok a bolesť. Bol to strach a tisícka rôznych pocitov. Samého ma prekvapovalo, že to boli pocity negatívne. Hľadel som uprene na svoju ženu, ktorá vyzerala celkom v pohode a ja som sa zatiaľ rúcal ako domček z karát. Zabolelo ma to. Ja som to dieťa ešte včera nechcel a dnes...

„Si v poriadku, Edward?“ opýtala sa trocha zarazene.

„A ty?“ vyletelo zo mňa roztržito.

„Tá neistota je hrozná. Úplne pokojná budem, až keď ma vyšetrí Carlisle,“ šepla a ja som mal pocit, že Bella je na FM a ja na AM frekvenciách rádia. Pohladila si brucho a prešla k stolu. Ja som stále nechápavo civel. Tak je, alebo nie je tehotná?

„Mala by som to odložiť, aby sme to tomu malinkému založili do detskej knižky. Neviem ale, či mu tam dáme ten prvý alebo tento.“ Otrčila na mňa znova pozitívny test a ja som sa konečne uvoľnil. Ramená mi s úľavou klesli a rozosmial som sa. Bella sa najprv zatvárila kyslo, a potom mykla ramenami, akože upírov nikdy nepochopí a pustila sa do sendviča. Na určitú chvíľu som si myslel, že to dieťa jednoducho nebude a strašne ma to mrzelo. Bolelo ma to tak, ako som si nemyslel, že ma môže niečo bolieť. Zovrelo sa mi vnútro, ako keď zrazu stratíte niečo nesmierne dôležité a vy si to v kratučkej chvíľke uvedomíte. Sadol som si k Belle a stále sa smial.

„Je tu niečo vtipné? Mám ešte niečo na čele alebo som špinavá, že sa na mne toľko zabávaš?“ opýtala sa už namrzene.

„Budeme mať dieťa, zlatko,“ povedal som pri jej uchu a ľahko ju pobozkal. Moja anjelská manželka sa na mňa otočila s plnými ústami a lícami ako škrečok a pretočila oči. Pár sekúnd som musel počkať, kým dožuje a potom, keď prehltla, nahodila ten svoj neodolateľný výraz, keď ide niekoho zvoziť.

„Ako tebe to došlo až teraz? Si rýchly,“ mávla nado mnou rukou.

„Si úžasná,“ šepol som sám pre seba. Bola úžasná a ja, aj keď Ara Volturiho nenávidím z celého svojho mŕtveho srdca, tak za ňu som mu vďačný a môžem mu byť vďačný aj za to, že si, ako len naozaj veľmi málo vyvolených upírov, budem môcť privinúť svoje vlastné dieťa. Presne tak sa na to musím dívať. Nesmiem vidieť tú možnosť, že by to mohlo znamenať koniec, ale tešiť sa na to, ako na začiatok. Všetko bude dobré. Dieťa bude v poriadku a Bella tiež, aj keď ju budeme musieť premeniť. Nepripustím si, že by mohlo niečo dopadnúť zle. Postarám sa o svoju rodinu. Zvládneme to, ako hovorí Bella.

„Budem vracať!“ skríkla zrazu moja polovička a rozbehla sa na toaletu a ja v šoku za ňou. Padla na kolená k mise, takmer som ju nestihol zachytiť, aby si neobila kolená o kachličky a už som sa mohol na ten sendvič pozrieť druhýkrát. Držal som jej vlasy a ona zatínala prsty do porcelánu, ako ju vo vlnách napínalo. Keď bolo zaručene všetko von, zviezla sa chrbtom k mojím nohám. Postavil som ju a otočil k sebe.

„Ako ti je? Čo sa to... Si v poriadku, zlatko? Zavolám Carlislea?“ Hľadel som jej uprene do očí. Bella sa najprv mäkko usmiala, no hneď sa otočila späť k toalete a pokračovala v dávení, tentokrát už len žalúdočných štiav. Zostala už sedieť na zemi.

„Mama mi vravela, že keď ma čakala, prvé tri mesiace neudržala v sebe ani vodu. Neverila som jej. To mám za to,“ šepla zničene. Mne sa v tú samú chvíľu rozzvonil mobil. Vybral som ho z nohavíc a nervózne do neho zasyčal: „Čo je!“

„Nevidím Bellu. Je všetko v poriadku?“ opýtala sa moja sestra. Bella sa na mňa zo zeme dívala, a tak som sa k nej zohol. Naznačil som perami meno mojej sestry a Bella mi vzala z ruky telefón.

„Ahoj, Alice. Budeš tetou.“ 

Ďakujem za priazeň, ktorú neustále prejavujete mne a mojim poviedkam. Neskutočne si to vážim a ďakujem. Bolo mnoho okamihov, keď som chcela so všetkým seknúť, ale vy ste ma stále podržali. Ste proste úžasné. Lolalita 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 26. kapitola: