Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 15. kapitola

26.02.2012 (10:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 93× • zobrazeno 11942×

Edward:

Musel som si držať odstup. Bolo to aj preto, aby som to mal sám ľahšie. Neskutočne som túžil po jej spoločnosti, po jej vôni. Jasper si to, chudák, zakaždým odniesol, ale prežíval aspoň s Alice nové medové týždne. Pripadal som si stále dosť trápne, keď som na ňu civel a nevedel som si pomôcť. Emmett sa postavil vedľa mňa, otvoril ústa, nahodil prihlúply výraz a začal slintať. Potom sa pozrel na môj znechutený výraz a začal sa rehotať.

„Takto vyzeráš, braček.“ Nemal som ani silu sa s ním naťahovať. Od toho dňa, keď som jej dovolil zavolať rodičom, neustále sa na mňa usmievala a bola veľmi milá. Dohodli sme sa, že im znova zavolá o dva týždne a už teraz sa na to nesmierne tešila. Emm si rýpol, a tak mohol ísť po svojom.

Sedel som v obývačke. Bella akurát vyšla z kúpeľne a počul som šušťanie prikrývok.

„Choď hore, povedz jej to a skúste to znova. Budeš si dávať lepší pozor. Môže ťa niekto z nás trocha usmerniť. Aj ona už bude opatrnejšia a už trocha vie ako na teba. Nerád načúvam, ale som ochotný to skúsiť. Cítim jej pocity a poviem ti, čo sa deje.“ Vyvalil som na Jaspera oči.

„Aha. Predstavuješ si to tak, že budeš pred dverami a budeš mi radiť, čo a ako?“ Nahodil som sarkastický podtón, no Jasper sa oprel lakťami o stôl a nahodil široký úsmev.

„Presne tak.“ Vážnosť svojim slovám dodal teatrálnym prikývnutím.

„To nikdy a ja sa jej nemienim ani dotknúť a ani by to v skutočnosti nechcela. Chce len ochrániť svojich rodičov. Neublížim jej tak ako minule. Nikdy,“ šepol som skľúčene a Jasperovi okamžite zmizol z tváre úsmev. Otriasol sa.

„Nemôžeš si držať tie emócie na uzde?“ osopil sa na mňa a odkráčal. Bella už pravidelne dýchala. Započúval som sa do zvukov domu, aby ma nikto neprichytil a vyšiel som po schodoch do svojej izby. Postavil som sa nad posteľ. Bella ležala na vankúši. Ruky mala zložené popri hlave a sladko spala. Pomrvila sa a vytiahla nohu z pod prikrývky. Nahým stehnom objala perinu a ja som mal čo robiť, aby som nezaskučal. Nahol som sa nad jej telo a vdychoval vôňu. Moja zvrátená myseľ sa vracala k tej noci, keď som jej tak ublížil. Cítil som zas pod rukou hebkosť jej pokožky a na jazyku som pocítil tú chuť jej pier. Moja predstavivosť si so mnou pekne zahrávala. Nedokázal som pochopiť, ako ma vedela tak ovládnuť. Keď si spomeniem, ako som ju videl prvýkrát, chvejem sa. Bol som k nej zlý. Bála sa ma a stále sa bojí. Cítim to a možno je to tak lepšie. Môjmu dotyku sa vyhýba, aj keď sa jej sem-tam dotknem, aby som ukojil tú svoju zvrátenú potrebu cítiť ju pod prstami. Tvárim sa, že je to len náhoda. Otriem sa jej o plece. Podopriem jej chrbát. Kľakol som si k posteli a prezeral si ju do najmenších detailov. Chcel som prísť na tú záhadu, prečo ma tak láka. Je to jej tvárou, vôňou, tým, že jej nevidím do hlavy?

„Kde je Edward? Cítim ho, ale nepočujem,“ povedala Rose. Rýchlo som schmatol prvú knihu, čo ležala na zemi a sadol si na pohovku. Otvoril som ju a v tej sekunde sa otvorili dvere a Rose strčila hlavu do izby. Zodvihol som pohľad od knihy a pozrel na Rose, akože ruší. Nechápavo sa na mňa zadívala.

„Čítaš?“ šepla.

„Nevidíš? Len tu mám pokoj,“ prskol som nepočuteľne a trocha nadvihol knihu. Rose vyvalila oči a potom dostala záchvat smiechu. Šla do kolien a tlmila svoj smiech vo svojej ruke. Nechápavo som zodvihol obočie a potom pozrel na obálku knihy. Zarazil som sa. Vzal som prvú, čo ležala na zemi a tak som sa úplne vážne tváril, že čítam Byť ženou je úžasné. Zatvorila za sebou a ešte chvíľu popadala dych. Bella, samozrejme, spala ako anjel a nenechala sa nami rušiť. Nad ránom som odišiel, aby ma moja manželka neprichytila, aj keď som vlastne neurobil nič zlé. Trávil som noc vo svojej izbe a ničoho som sa naozaj ani nedotkol. Dívať sa mi ale nemôže nikto zakázať a ani by som im to neradil.

Bella pribehla do kuchyne a vrhla sa na chladničku. Celkom ma to pobavilo. Esme sa k nej postavila.

„Urobím ti raňajky?“ opýtala sa moja matka.

„Nie. Ja si spravím. Nemusíš sa stále o mňa tak starať.“ Balla sa usmiala.

„Ja to robím rada,“ šepla moja matka a okamžite posadila Bellu ku mne na stoličku. Začala sa zvŕtať v kuchyni. Bella hojdala nohami na barovej stoličke a po chvíli sa na mňa krásne usmiala.

„Alice vravela, že dnes bude slnečno,“ šepla.

„Áno,“ vyhŕkla Esme a potom položila pred Bellu sendvič. „Keď je slnečno, chodíme do hôr. Nechcela by si ísť s nami?“ opýtala sa moja mama.

„Budem vás len zdržiavať. Určite si chcete užiť trocha zábavy a...“

„Ideme do hôr!“ zreval Emmett na celý dom. Esme pretočila oči.

„Urobím ti niečo na cestu a môžeme ísť. Poriadne sa obleč. Neboj sa. Bude to skvelé.“ Esme začala hneď chystať jedlo ako pre desať ľudí. Bella mykla ramenami a šla sa naobliekať. Pri dome bol tieň a tak sme nastúpili do áut a vyviezli sa najvyššie ako to bolo možné. Bella vystúpila z auta a ja som k nej okamžite pristúpil.

„Vezmem ťa ja, áno?“ opýtal som sa. Zarazila sa a chvíľu rozmýšľala. Potom kývla na súhlas. Emmett a Jasper sa už po sebe naťahovali a strkali sa.

„Dáme preteky?“ opýtal sa Emm.

„Dobre. Budú preteky, ale ja s Edwardom máme náskok, lebo ja som bremeno,“ povedala Bella a mňa tým dosť prekvapila.

„Aké bremeno. Skoro nič nevážiš a Edward je najrýchlejší.“ Jasper pokrútil hlavou.

„Áno, ale kvôli mne bude musieť pomalšie.“ Bella na mňa nenápadne mrkla. Bola rozkošná. Vzal som ju do náručia a prehupol som ju na chrbát.

„Môžeme?“ opýtal som sa. Slnko vykuklo spoza väčšieho mraku a ožiarilo mi tvár. Pokožka sa mi zaleskla a Bella na mojom chrbte celá stuhla. Jej ruka sa dotkla môjho líca a ona bez dychu hľadela na moju pokožku. Uvedomil som si, že to nikdy nevidela. Opatrne som ju zložil na zem a neisto pozrel do tváre mojej ženy. Ona mala oči dokorán otvorené. Natiahla ku mne ruku a dotkla sa môjho spánku. Ja som sa ani nepohol. Pristúpila krok ku mne a so záujmom sledovala, ako sa trblietam. Bolo mi to trocha zvláštne. Mal som pocit, akoby ma nevnímala ako osobu, ale nejakú trblietajúcu vec, lebo sa ma bez okolkov dotýkala na tvári a keď sa prstami dotkla mojich pier, mal som chuť jej konček každého prsta zbozkávať.

„To je nádhera,“ šepla a ja som nemohol uveriť, že to povedala. Jemne prstami siahla na môj krk a trocha mi roztvorila košeľu. Cítil som jej prsty na mojej koži. Z hrude mi ušlo jemné zavrčanie. Všimla si to a strelila pohľadom do mojej tváre. Na rad malo prísť nervózne odtiahnutie ruky a strach, no nestalo sa. Pery sa jej jemne otvorili a usmiala sa. Pritisla sa ku mne a ja som si ju znova vyložil na chrbát.

Takmer celý deň sme strávili v horách. Bolo chladno, ale Bella bola dosť naobliekaná, čiže si to podľa mňa celkom užívala. Behala po lese ako lesná víla a nadšene nosila každú hubu, ktorú našla Carlisleovi a on len s úškrnom pokrútil hlavou z prava do ľava. Emm to vzal do svojich rúk a podstrčil jej pár hríbov, no ona tie jedlé proste nevidí. Začal sa dvíhať vietor a oblohu zahalili mraky. Začalo byť o poznanie chladnejšie.

„Mali by sme už ísť,“ povedala moja matka a pozrela na Bellu. Ona sa nervózne usmiala.

„Odskočím si,“ povedala s jemným začervenaním. Prešla okolo krovia a šla dosť ďaleko. Jasper s Emmettom sa ku mne postavili.

„Aby ju nič nezožralo,“ povedal Emm.

„Ty si v tom lese nechal niečo živé?“ opýtal som sa podráždene, lebo Emmett neodolal a odbehol si na malé občerstvenie. Rozhodilo ma to, hlavne, keď tu bola Bella. Mal som chuť mu vykrútiť krk, ale podľa Rosaliiných myšlienok ho čakalo niečo bolestnejšie, než by som mu to dal vyžrať ja.

Nebolo namáhavé zistiť, ako je ďaleko moja manželka a čo robí, lebo sa lesom pohybovala ako drevorubač. Bola asi pol kilometra na sever. Už sa vracala a ja som sa jej rozhodol ísť oproti. Vietor sa prudko dvíhal a ochladilo sa o niekoľko stupňov. Zrazu som začul hlasné šplechnutie a tak som sa rozbehol tým smerom. Bol som tam o pár sekúnd. Bella akurát vyliezla z potoka. Pošmykla sa jej noha na kameni. Rýchlo som ju podoprel.

„To si musela liezť cez ten potok?“ vybafol som na ňu. Bella sa na mňa ospravedlňujúco pozrela. Celá sa chvela. Schmatol som ju do náručia a bežal s ňou k ostatným. Voda z nej kvapkala ako z vodníka.

„Kde si zahučala, ty naše nešťastie.“ Emm sa hlasno zasmial. Bella si žmýkala konce riflí a namosúrene si hundrala, že sa len šmykla.

Vietor silno fúkal a ona sa mi po chvíli schovala úplne dobrovoľne v náručí, akoby to bola tá najbezpečnejšia skrýš na svete. Nevedela, že aj bola. Pobil by som sa s celým svetom, aby som ju ochránil pred zlom a pred takými, akým som aj ja. Pred netvormi. Stiahol som si z ramien bundu a navliekol Bellu do dlhých rukávov. S nevôľou sa odo mňa odtiahla, keď som ju chcel zapnúť a potom sa na mňa zas tesne pritlačila. Rukami som ju ovinul a pritisol k sebe. Rozbehol som sa smerom k autám. Alice a Jasper už mali náskok. Zastavil som na okraji cesty. Položil som Bellu na zem a objal ju. Nemohol som jej dať teplo, ale aspoň som clonil vietor.

„Hneď je tu Alice s autom a budeš v teple.“ Mojej sestre to trvalo dosť dlho. Keď som konečne začul auto, zodvihol som môjho krehkého človeka do náručia a vykročil oproti Alice. Vložil som Bellu na zadné sedadlo a sadol si k nej. Tesne sa ku mne pritisla.

„Bella, bude ti teplejšie, ak si sadneš ďalej odo mňa,“ povedal som, aj keď nerád. Ona to ale úplne odignorovala. Túlila sa a skrývala si tvár na mojej hrudi. Nechal som ju. Ruky si tisla na prsia a pravidelne dýchala. Nespala však. Jasper sa na nás obzrel a ten široký úsmev by som mu najradšej zotrel päsťou. Ten kretén si momentálne neuvedomoval, že vôbec nejde o nič sexuálneho, že len chcem, aby bola v teple. Auto sa rýchlo vyhrialo, no ona sa naďalej triasla. Doslova jej klepali zuby o seba.

Pred domom som ju vybral z auta. Ani som ju nepoložil na zem a vybehol s ňou do izby. Po ceste som ešte Esme prikázal, aby pridala na topení. Položil som Bellu do postele a ona sa okamžite zložila na chrbát. Bola úplne pokojná. Nepovedala ani slovo. Vyzul som jej jednu topánku a potom druhú. S doširoka otvorenými očami sa na mňa dívala a ani sa nepohla. Kľakol som si na posteľ a začal ju zbavovať vlhkého oblečenia. Na dvere niekto jemne zaťukal a ja som tlmene zavrčal. Alice to okamžite pochopila. Zvládnem sa o ňu postarať sám a hlavne chcem. Páčila sa mi tá jej momentálna rezignovanosť a ešte viac sa mi páčilo, že sme boli pri sebe tak blízko a na jej tvári nebolo vidieť ani náznak toho, žeby sa ma bála. Rozopol som Belle jednu a aj druhú bundu. Trocha sa s mojou pomocou nadvihla a ja som jej obe stiahol aj so svetríkom. Zostala ležať v tričku, ale aj to bolo vlhké. Zrazu som nevedel, čo robiť ďalej. Môže sa prezliecť aj sama, no poddajne ležala a len sa na mňa uprene dívala a každý môj dotyk jej o poznanie prehĺbil dych. Nepovedala ani slovo, len si hrýzla peru. Zhlboka som sa nadýchol a pozrel na jej mokré nohavice.

„Musíš do sucha,“ šepol som a povolil jej opasok. Zaprela nohy do postele a zodvihla panvu. Povolil som gombík aj zips a stiahol z nej vlhké rifle. Moja manželka tu predo mnou zostala ležať len v tričku a nohavičkách. Pomaly sa posadila a tentokrát som bez pohybu, s doširoka otvorenými očami, zostal civieť ja. Stiahla zo seba tričko a nechala ho skĺznuť popri posteli. Kľačal som pri nej na posteli a rozmýšľal nad tým, či som neumrel a nie som v... Nebo to určite nie je, lebo ma celé telo páli neprekonateľnou túžbou a ja sa jej nesmiem dotknúť. Nejako mi nedochádzalo, čo sa tu deje. Kľakla si oproti mne a ja som schmatol obrovskou rýchlosťou prikrývku a zabalil ju do nej až po uši. Prekvapene sa na mňa dívala, keď som jej začal trieť pokožku ramien.

„Musíš byť premrznutá. Skús sa zohriať. Zalez pod perinu a...“ Nestihol som to dopovedať. Bella sa ku mne pritisla a pobozkala ma na pery. Bolo to ostýchavé, ale snažila sa vyzerať isto. Mňa ale neoklame. Najprv som bol tak prekvapený, že som doslova držal a bez pohybu čakal, čo bude ďalej. Bol som ako omámený. Musím priznať, že mi veľa nechýba a prestávam používať hlavu. Znova sa pritlačila na moje pery a omotala mi ruky okolo hrdla. Prikrývka skĺzla k naším kolenám. Pootvoril som pery a zavrel oči. Tak veľmi som ju chcel, ale nemohol som. Cítil som, že by som to ani teraz nezvládol. Odtlačil som ju a ona si sklamane sadla na päty.

„Ja som myslela...“ odmlčala sa a skormútene sklopila pohľad. Do očí mi nepozrela.

„Bella, nie. Mám strach a nechcem ti už viac ublížiť. Už nikdy,“ šepol som.

„Aj ja mám strach, ale musíme to aspoň skúsiť. Už takmer nemáme čas a ja sa bojím, že ich zabijú. Moji rodičia netušia kam som zmizla. Nemala som dôvod utekať z domu a ten list, čo ma donútili napísať, im musel neskutočne ublížiť. Keď si predstavím, že k nim jednoducho pošlú upíra, ktorý ich... Prosím, Edward.“ Ten anjel ma prosil, aby som si ho vzal. Tomu sa nehovorí týranie, ale je to doslova to najhoršie, čo som zažil. Znova sa po mne natiahla a ja som zlyhal na celej čiare. Tie bozky ma privádzali do stavu, kedy som jednoducho nemyslel. Jej ústa chutnali neskutočne a jej telo voňalo tak elektrizujúco, že sa moje ruky rozbehli na malý prieskum. V sekunde bola uväznená podo mnou. Dookola som si opakoval, že musím byť opatrný. Ona je krehká kvetina. Nesmiem jej ublížiť. Keby tak sladko nechutila, keby tak sladko nevzdychala. Prešiel som rukou k jej zatiaľ ukrytým prsiam a jedno oslobodil. Zovrel som ho v dlani a ona zastonala. Perami som žmolil jej ušný lalôčik.

„Chceš ma?“ šepol som a otrel sa rozkrokom o ten jej.

 14. kapitola - 16. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 15. kapitola: