Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 7. kapitola

13.03.2010 (11:00) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1068×

Milujem ho?!

Otočila som sa a zbadala som ďalšieho vlka. Strašne vrčal a vyzeral veľmi rozzúrene. Bol to...Jake.

Ani som sa nestihla spamätať a oproti nemu už bežal Embry. Vyskočil a hlavou napred sa vrhol do vzduchu, kde explodoval a vyletel z kože. Na zem už dopadli len čierne zdrapy jeho oblečenia.

Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Zrazu som len videla ako sa klbčia dvaja obrovskí vlci. Vrčali na seba, hrýzli sa navzájom a vrážali jeden do druhého. Bolo to dosť vyrovnané, raz mal prevahu jeden, raz zase ten druhý. Potom sa zmenili na jednu obrovskú červenohnedo-sivú guľu a zmizli niekde v lese. Ešte chvíľu som počula vrčanie a cvakanie zubov, a potom zostalo úplne ticho. Zostala som tam stáť sama ako tvrdé „y“ a nechápala som čo sa vlastne stalo.

Začínalo sa stmievať a tak som sa vybrala domov. Celou cestou som rozmýšľala, čo sa to vlastne stalo.

„Prečo sa tam tak zrazu objavil Jake? Prečo zaútočil v podobe vlka na Embryho? A čo ak Embrymu ublíži?“, vynárali sa mi v hlave otázky jedna za druhou.

Bola som z toho zmätená.

„Žeby žiarlil na Embryho?“ „Nie, to nie, veď má Nikki.“ „Aj keď..., nie, nie videla som predsa ako Nikki pobozkal, zavrtela som hlavou, aby som zo seba striasla tú bláznivú myšlienku.

Už som bola skoro doma a tak som musela prestať premýšľať nad Jackom a Embrym. Ešte to by mi chýbalo, aby to otec zistil z mojich myšlienok. Nevedela som ale na čo mám myslieť. Ako som vchádzala dnu počula som hlasy, všetci sedeli v obývačke a bavili sa.

„Ahoj Nessie“, pozdravili ma všetci.

„Ahojte“, odpovedala som.

Otec na mňa hneď uprene pozrel. Ja som sa snažila si rýchlo niečo vymyslieť. Po chvíli na mňa otec začudovane pozrel.

„Ty si bola na love?“, spýtal sa začudovane.

„Áno bola“, odpovedala som a tvárila sa nešťastne.

„Niečo sa stalo?“, spýtala sa ustarostene mama.

„Nie nič sa nestalo, len naša dcéra sa snažila uloviť veveričky a tie na ňu spustili útok orieškami.“, odpovedal otec udivene.

„No skoro ma dostali potvory, len tak, tak som stihla utiecť.“, povzdychla som.

„Ja to nechápem, minule ti srnka vyplazila jazyk, teraz na teba zaútočili veveričky, to je nejaké čudné.“, povedala zamyslene mama.

„Počuj zlatko, však neberieš drogy?“, pozrela na mňa skúmavo.

„Nie mami“, prevrátila som očami, „Nie neberiem drogy.“

„Choď si teda oddýchnuť a dobrú noc“, povedala a ešte stále si ma skúmavo prezerala.

„Brú noc všetci“, zvolala som a rýchlo som vybehla do izby, aby si to nerozmysleli a nezačali sa ešte viac vypytovať.

No asi to fakt znelo šialene, ale v tej rýchlosti ma nič iné nenapadlo. Ale to mi teraz aj tak bolo jedno, musela som myslieť na to čo sa dnes stalo. Ešte stále som mala v hlave zmätok. Prezliekla som sa a ľahla som si do postele. Rozmýšľala som, čo sa vlastne dnes stalo. A potom mi to došlo, veď ja som mala prvé rande a aj prvú pusu som dostala.

„Jupííí“, zapišťala som potichu.

Musela som sa usmievať, keď som si spomenula na ten pocit, keď ma Embry objal a pobozkal. No bolo to krásne, len keby sa zase neobjavil Jack.

„Bože, čo ho zase žere?“, pomyslela som si, veď má Nikki.

V tom som začula ťukanie na okno. Najskôr som si myslela, že sa mi to len zdalo, ale keď sa ťukanie ozvalo znova bola som si istá, že mi to nezdalo. Podišla som k oknu a otvorila ho. A uvidela ho... bol to Embry. Skočil dnu objal ma a nežne pobozkal.

„Ahoj Nessie, prepáč, že som ťa tam nechal samú“, pozeral na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, to Jack by mal“, povedala som zlostne.

Pohladkal ma po tvári, usmial sa na mňa a znovu ma pobozkal, len teraz to bol dlhší a vášnivejší bozk.

Potom sa odtiahol a povedal : „Si tak krásna Nessie, úplne chápem, prečo ťa Jack miluje“.

Pozrela som na neho nechápavo: „Jack ma miluje? Nie Embry, ty sa mýliš, on má ma rád a dáva na mňa pozor, to áno. Ale, je pre mňa ako starší brat.“

„A prečo teda podľa teba na mňa zaútočil, Nessie, hmm?“, pozrel na mňa smutným pohľadom.

„Je k tebe pripútaný Nessie“, zašepkal mi do vlasov.

„Pripútaný?“, pozrela som na neho začudovane, „A to je čo?“

„U vlkov to znamená, že ťa miluje, veľmi miluje, viac než si dokážeš predstaviť.“, odpovedal a pozeral mi pri tom do očí.

„Ja mám Jacka rada, ale skôr ako brata“, povedala som skôr pre seba ako Embrymu.

„To je dobre“, zašepkal a znovu ma pobozkal.

„Už radšej pôjdem Nessie, je tu na mňa príliš veľa upírov“, usmial sa a žmurkol na mňa.

Potom sa otočil, skočil na parapetu, zakýval mi a už ho nebolo. Zatvorila som okno a ľahla som si znova do postele. No v tom sa znova ozvalo ťukanie na okno.

„Žeby Embry niečo zabudol?“, pomyslela som si.

Otvorila som znova okno a neverila vlastným očiam, bol to... Jack.

„Ahoj Nessie“, zašepkal.

„Ahoj Jack“, odpovedala som a nechápavo na neho pozerala.

„Prišiel som sa ti ospravedlniť za to čo sa dnes stalo“, povedal a pozeral na mňa smutnými očami.

„Ja som sa proste neovládol, keď som videl ako ťa Embry bozkáva“, pokračoval vo vysvetľovaní a stále sa tváril veľmi previnilo.

„Veď ty máš Nikki, tak prečo by som ja nemohla mať tiež niekoho“, povedala a tvárila sa nahnevane.

„Vieš, ale ja som len chcel, aby si trochu žiarlila“, povedal a pozeral pri tom do zeme.

„Nessie ja milujem len teba“, zašepkal, že ho skoro nebolo počuť.

„Ja ťa mám rada Jack, ale to je všetko“, odpovedala som.

„Si si tým úplne istá?“ pozrel na mňa a bolo vidno, že čaká na odpoveď.

„Úplne“, odpovedala som.

„Chápem“, povedal smutne a otočil sa smerom k oknu.

Vyzeralo to, že je na odchode. No v tom sa otočil, pritiahol si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal. Bol to zvláštny pocit. Keď sa dotkli jeho pery mojich zatočila sa mi hlava, v brušku ma tak zvláštne šteklilo akoby som tam mala tisíc motýlikov. Nevnímala som kde som, jediná čo som vnímala boli jeho pery a jazyk, ktorý sa preplietal s mojim. Bola to nádhera a ja som si želala, aby nikdy neprestal.

V tom ma pustil, pozrel na mňa a povedal : „Musel som to aspoň raz skúsiť“.

Smutne na mňa žmurkol a už ho nebolo. Zostala som tam stáť a nechápala som, čo sa to vlastne so mnou deje.

Bola som zmätená, „Ja predsa nemôžem milovať Jacka alebo áno? Ja predsa milujem Embryho alebo nie?“

Vzdychla som si: „Milujem ich oboch...“

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 7. kapitola :