Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 13. kapitola

15.05.2010 (18:45) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1229×

Smer Voltera?!

Muse - Endlessly

Tom:

Konečne som ju našiel. Sedela na kraji lesa mala zatvorené oči a mračila sa. No náhle sa posadila a pozerala dookola, akoby niečo alebo niekoho hľadala.

„Hmm, no očividne ma zacítila“, pomyslel som si a v duchu som sa pousmial.

Bola taká krásna, pokožku mala ako alabaster a farba v jej lícach mi pripomínala ružové lupienky. Jej žiarivé bronzové vlasy jej padali v prstencoch nižšie pliec. Rozbehol som sa k nej. Len čo sa nám stretli pohľady a ja som sa vpil do jej čokoládových očí, stratil som sa v nich. Aro nespomínal, že je tak neskutočne krásna. Keby som mal srdce určite by mi bilo ako o závod. Musel som sa zhlboka nadýchnuť, aj keď som vlastne nepotreboval dýchať, aby som nezabudol kvôli čomu som sem prišiel.

„Smiem vedieť, čo robí také krásne a krehké stvorenie tu v lese a samo?“

Spýtal som sa a snažil som sa sústrediť na svoju obeť. Mojou schopnosťou bolo to, že som každého dokázal očariť a to doslovne. Nikto mi nedokázal odolať. Pravda využíval som to hlavne na ženy a upírky, ktoré sa do mňa bezhlavo zamilovali. Ak aj milovali niekoho iného, pri mne na neho okamžite zabudli.

Neodpovedala hneď a tak som vedel, že moja schopnosť ma nezradila, dostal som ju.

„Ehm, ahoj, no... tak nejako som sa stratila.“

Odpovedala a jemne sa usmiala. Vyzerala nádherne, nikdy som nikoho tak krásneho nevidel.

„To mi je ľúto, musel byť blbec ten, čo ťa tu nechal samú.“

„No, to bola skôr moja chyba, niekoho som išla hľadať.“

„Aha, a našla si ho?“

Opýtal som sa, no neodpovedala mi len na mňa stále bez mihnutia oka pozerala.

Tak som sa spýtal znovu. Našla?!

„Vieš čo? Ja ti ani neviem.“

Odpovedala a jemne sa zasmiala.

„Ahoj, ja som Tom.“

Napriahol som k nej ruku a ona mi ju jemne stisla. Bolo to neskutočné, musel som si neustále pripomínať kvôli čomu tu som, aby som nestratil kontrolu.

„Nessie.“

„Teší ma, krásne meno.“

Šepol som a priložil si jej ruku ku svojim perám a jemne som ju pobozkal.

„A - aj mňa.“

Povedala po chvíli, bola mnou očividne očarená a to ma pobavilo.

„Tak, krásna Nessie, kamže by si chcela ísť, alebo potrebuješ ísť? Pomerne dobre sa tu vyznám, som celkom dosť cestovateľ, takže by som ti mohol pomôcť.“

Stále som ju držal za ruku, bolo to veľmi príjemné nechcelo sa mi ju pustiť.

„Forks.“

Šepla a uprene sa na mňa dívala. Zase som sa musel nadýchnuť. Zrazu sebou trochu šklbla a tak som síce nerád, ale pustil jej ruku. Nechcel som na ňu nijako tlačiť, vyzerala tak krásne a placho, bál som sa, aby som ju nevyplašil.

„Ja, bola by som rada, keby si mi pomohol, lebo som sa skutočne stratila.“

Usmial som sa na ňu pokynul jej, že môžeme ísť. Po ceste sme občas zastavovali a išli ľudskou chôdzou, aby sme sa mohli rozprávať. Vedel som o nej všetko, informácie som mal od Ara. Predstieral som však záujem a spytoval sa na jej rodinu, na to, akým spôsobom žije a podobné veci. Ona mi s ochotou odpovedala na všetky otázky, dokonca ma nechala nahliadnuť do svojho života. Občas sa ma aj ona na  niečo spýtala a ja som jej odpovedal.

Asi po hodine behu sa pred nami rozprestrela krásna lúka, na ktorej boli samé biele kvety. Nessie tíško vzdychla úžasom. Nevydržal som to a znova som ju jemne chytil za ruku. Pozrela sa na mňa a ja som sa musel usmiať. Pripadal som si ako blázon, pretože som sa s ňou cítil nádherne.

„Myslím si, že si môžeme dať krátku prestávku,“ usmial som sa na ňu a rozbehol sa aj s ňou ťahajúc ju za ruku do stredu lúky.

Ľahol som si do kvetov a Nessie stiahol so smiechom stiahol ku sebe. Tiež sa smiala, bolo to dokonalé. Hlavu mala opretú o moju hruď a jemne mi hladila ruku. Prechádzala po mojej ruke až ku dlani a späť. Jemne mnou prechádzala triaška, pri tom pohybe, a mne to bolo veľmi príjemné.

Nadvihla sa na ramenách a priblížila sa k mojej tvári a spojila naše pery v jemnom bozku. Bolo to neskutočné, mal som pocit, že sa už nikdy od nej nechcem odtrhnúť.  Rýchlo som sa s nami posadil, obmotal som okolo nej svoje ruky a prehĺbil náš bozk. Po dlhej chvíli som sa od nej odtiahol. Ešte raz som ju nežne pobozkal a usmial som na ňu.

„Toto som túžil urobiť od chvíle, kedy som ťa stretol, moja krásna Nessie.“

Zašepkal som a prstom som jej jemne prešiel po tvári. Usmiala sa a znovu ma pobozkala. Nevedel som, že sa môžem do niekoho zamilovať a už vôbec nie do poloupíra. Lenže ona je tak krásna a keby mi bilo srdce, tak by mi už dávno vyskočilo od šťastia z hrude. Ležali sme tam ešte asi hodinu a potom sme sa rozhodli pokračovať. Zrazu som si spomenul na to, prečo som tu s Nessie. Hneď som sa rozhodol, že nepôjdeme do Voltery. Nemôžem to Nessie urobiť, milujem ju. A tak sme sa namiesto na západ vydali na východ.

„Deje sa niečo?“

Spýtala sa ma a jemne ma pohladila po tvári.

„Nie, nie, prepáč, len som si na niečo spomenul.“

Jemne som ju pobozkal a so smiechom som ju vzal do náruče a znovu sme utekali. Niesol som ju, zo začiatku síce protestovala, ale nakoniec sa nechala niesť. Po ceste som jej dával nežné pusy.  Myslel som len na to, že som sa ešte nikdy takto necítil a že ju neskutočne milujem.

„Patrí jednoducho ku mne. Nikdy ju neopustím a nedovolím, aby mi ju ktokoľvek vzal. Nikdy!“

Z mojich myšlienok ma prebral až Nessiin sladký bozk.

Jack :

Vrátil som sa do Forks, chcel som byť znova s Nessie. Bolo mi jedno, že ma nemiluje, jednoducho som musel byť s ňou. To ako mi chýbala ma privádzalo do šialenstva. Prišiel som pred dom Cullenovcov. O minútu už stáli pred ním všetci Cullenovci, teda všetci až na Nessie. Usmial som sa.

„Ja... mohol by som hovoriť s Nessie?“

Spýtal som sa a všetci do jedného stíchli.

„Ty, ty nie si s Nessie, ona ťa šla hľadať, nenatrafili ste na seba?“

Spytovala sa pomerne omráčene Bella a Edward sa zdesene díval na všetkých.

„Nie, ona šla za mnou?!“

Pozeral som zarazene na Bellu a Edwarda a čakal som netrpezlivo na nejakú odpoveď.

„Alice, ale veď, ty si hovorila!“

Prehovoril Edward po dlhej chvíli a všetci vrátane mňa sme uprene pozerali na Alice a čakali na nejakú správu o Nessie.

„A ono to tak aj bolo! A aj je! Naposledy som sa dívala dnes ráno a znovu som nič nevidela!“

Hovorila Alice. Zrazu stuhla ako socha, to znamenalo, že niečo vidí.  Zrazu sa ozval  Edwardov výkrik.

„To nie!“

„Čo, čo je?“

Spytovala sa vydesená Bella svojho muža a po pri tom s ním nekontrolovateľne triasla.

„Je vo Voltere...“

Povedal skoro nečujne Edward.

„Vo Voltere?“ zopakoval som a neveril vlastným ušiam.

„Moja Nessie medzi tými zlostnými pijavicami?“ vrelo to vo mne.

„Musím ísť za ňou, musím ju zachrániť,“ povedal som rozhodným hlasom.

„Ty nemôžeš ísť, neprežil by si to, zabili by ťa,“ povedal so skormúteným výrazom na tvári Edward.

„Je mi to jedno, bez Nessie nechcem žiť a nedovolím, aby jej niekto ublížil.“

„Dobre teda, pôjdem do Voltery s tebou,“ povedal Edward.

„Nie zlato, my pôjdeme,“ oponovala mu Bella.

„Všetci pôjdeme do Voltery,“ dodal Carlisle.

„Takže smer Voltera!“

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 13. kapitola :