Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj verný vlk - 10. kapitola

11.04.2010 (20:15) • mimi79 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3621×

Život bez neho...

Čo pre nás niekto znamená zistíme, až keď ho stratíme.

 Pink - Please don´t leave me

„Tak teda odišiel...“, zašepkala som.

„Chcela som sa ho predsa zbaviť a nakoniec sa mi to podarilo“, vzdychla som si a utrela slzy.

Pozrela som na rodičov: „ Môžete ma nechať samú, prosím?“

Mama ma pohladkala po vlasoch a povedala : „Dobre Nessie skús si trochu oddýchnuť a nebuď smutná Jack sa určite raz vráti“.

Usmiala sa na mňa a zmizla aj s otcom v dverách. Zostala som sama, sama so svojou ubolenou hlavou a dušou. Hlava ma neskutočne bolela, čakala som, že sa mi každú chvíľu rozletí. Zobrala som si teda tabletku od bolesti, ktorú mi Carlisle nechal na stolíku.

„Hmm keby tak existovala aj tabletka na tú bolesť v hrudi, ktorú som cítila pri pomyslení na Jacka“, pomyslela som si.

Ľahla som si, zatvorila oči a pokúšala sa zaspať. Tabletka zabrala a bolesť hlavy začala pomaly ustupovať. Ani neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať. Zobudila som sa a všade bola tma, takže som spala asi pekne dlho. Hlava ma už nebolela. Bolo mi celkom dobre, až kým som sa nepozrela na miesto pred mojou posteľou. Bolo prázdne, Jack tam nebol. Znova som pocítila tú bolesť v hrudi a cítila, ako mi stekajú slzy. Naozaj odišiel, nesnívalo sa mi to. Snažila som sa ešte zaspať, ale nešlo to. Stále som musela myslieť na to, prečo odišiel a čo myslel tým, že ale takto to bude lepšie. Na nič som neprišla a nakoniec som únavou predsa len zaspala.

Ráno ma ešte trochu bolela hlava. Išla som do kúpeľne, že sa trochu umyjem a učešem, nech som aspoň trochu ako človek, teda vlastne poloupír. Pri pohľade do zrkadla som zistila, že vyzerám presne tak, ako sa cítim. Mala som tmavé kruhy pod očami, moja pleť bola ešte svetlejšia ako inokedy, vlasy špinavé a tá náplasť na mojom čele mi tiež na kráse nepridala. Vyzliekla som sa, osprchovala a opatrne si umyla vlasy, tak aby som si nenamočila tú náplasť na čele. Tmavé kruhy pod očami a náplasť na čele síce zostali, ale aj tak som sa cítila lepšie. Vysušila som si vlasy, obliekla si džínsy a tričko a zišla som dolu. Všade bolo ticho, poobzerala som sa, ale nikde nikoho. Vošla som do kuchyne a na chladničke som zbadala odkaz.

„Išli sme na lov zlatko, raňajky máš v chladničke, čoskoro sa vrátime. Ľúbime ťa. Mama“

Zjedla som svoj obľúbený tatársky biftek a poumývala riady. Rozhodla som sa, že si pobalím veci a pôjdem k starkému Charliemu. Keď som mala zbalené veci, napísala som odkaz ostatným odkaz, že budem u starkého Charlieho, aby sa nebáli. Pripla som ho na chladničku. Ku starkému som išla peši, potrebovala som si prevetrať svoju ubolená hlavu, teda skôr ubolenú dušu.

Čoskoro som prišla až k domu, kde býval starký Charlie a kde kedysi bývala aj moja mama. Jeho policajné auto stálo pred domov, takže by mal byť doma. Zaklopala som, po chvíľke mi prišiel otvoriť.

„Ahoj, starký Charlie“, pozdravila som.

„Ahoj Nessie, zlatko, rád ťa vidím“, povedal a silno ma objal.

Starký Charlie sa nikdy na nič nevypytoval, hovorieval, že niekedy je lepšie niektoré veci nevedieť. Mama mi neskôr vysvetlila, že starký nevie, že oni sú upíry a ja som poloupír a že to ani nechce vedieť. Vie len to, že sme iní.

„Čo to máš na čele Nessie?“, spýtal sa a pozrel na mňa ustarosteným pohľadom.

„To nič starký, len som spadla, Carlisle mi to už zašil, som v poriadku“, pozrela som na neho a usmiala sa.

„Celá mama“, zašomral si pre seba.

„Starký, môžem u teba chvíľku zostať?“, spýtala som sa prosebným hlasom.

„Ale samozrejme zlatko, ja som vždy rád, keď si tu. Izba, v ktorej kedysi bývala tvoja mama je pre teba vždy pripravená“, povedal a objal ma okolo pliec.

Hneď som sa cítila lepšie. Vyšla som hore schodmi, sadla si na posteľ a vybalila si veci. Počula som zdola ďalší hlas a tak som zišla dole, pozdraviť. Bola to Sue, tá sa teraz starala o starkého, keďže mama už tu nebývala. Sue bola veľmi milá, naobedovala som sa s nimi a išla som sa prejsť k útesom.

Pomaličky som prišla až k útesom. Postavila som na okraj a dívala sa ako sa vlny rozbíjajú o skaly. Upokojovalo ma to.

„Ahoj Nessie“, strhla som sa a otočila. Stál tam Embry.

„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať“, pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„Ahoj zradca“, odpovedala som mu a hodila po ňom zlostným pohľadom.

„Ty sa na mňa hneváš?“, opýtal sa opatrne.

„Jasné, že sa hnevám, všetci ste na mňa hrali divadlo. Ja som si myslela, že ma miluješ a ty si sa len pretvaroval. A aby toho nebolo dosť, tak Jack si pokojne zmizne“, kričala som a po tvári mi stekali slzy.

„Prepáč naozaj ma to mrzí Nessie, nebolo to správne, ja som to Jackovi hovoril, ale on bol zúfalý a tak sa rozhodol, že bude o teba bojovať takto. Nessie, ty nevieš prečo Jack odišiel?“, pozrel na mňa začudovane.

„Nie neviem“, pozrela som na neho nahnevane.

„Pretože ťa miluje Nessie. Rozhodol sa, že bude akceptovať, že ty ho nemiluješ. Chce, aby si bola šťastná, aj keď to bude znamenať, že to nebude s ním. Ale nedokáže už viac skrývať, čo k tebe cíti a preto sa rozhodol, že bude lepšie, keď ti nebude stáť v ceste a odíde z tvojho života“, keď dohovoril otočil sa a už ho nebolo. Z diaľky som počula zavýjať vlka, trhalo mi to srdce. Slzy mi tiekli prúdom, rozutekala som sa k domu môjho starkého, vybehla som hore, hodila sa na posteľ a usedavo plakala. Od únavy som potom zaspala.

Po asi dvoch dňoch ma prišla pozrieť Nikki. Veľmi sa mi ospravedlňovala za to všetko, čo sa stalo. Ja som sa na ňu už nehnevala, nemohla som, na to som ju mala príliš rada. Boli sme spolu nakupovať, a užili sme si to. Stretávali sme sa tak často ako za starých čias, akoby sa nič nezmenilo, len Jack tu už nebol...

„Počuj Nessie, dnes je u Jennifer party, nechcela by si ísť? "Pôjdem aj ja s Jeffom“, pozrela na mňa prosebným pohľadom.

Jeff bol Nikkin priateľ, nechodili spolu dlho, ale podľa toho ako o ňom rozprávala, bola do neho veľmi zamilovaná.

„Ja neviem Nikki, to vám s Jeffom budem robiť garde? To nie, fakt nie“, zavrtela som nesúhlasne hlavou.

„Nie, pôjde aj Jeffov kamarát Matt. Prosím poď, veľmi sa mu páčiš, a okrem toho potrebuješ sa zabaviť, veď už nikam nechodíš odkedy...“, zarazila sa.

„Odkedy Jack odišiel“, dopovedala som to za ňu.

„Ja viem, máš pravdu. Tak ja teda pôjdem“, dodala som s úsmevom.

„Jupííí, už aj viem, čo si oblečieš“, zvýskla Nikki.

Mala som na sebe červeno-čierne krátke šaty na ramienka, vlasy som mala rozpustené len na jednej strane som ich mala vypnuté červeným hrebeňom, obuté som mala čierne sandáliky. Nikki mala na sebe čierno biele šaty a biele sandáliky, vlasy mala vypnuté do úhľadného drdola.

Mattom s Jeffom najskôr vyzdvihli Nikki a potom prišli po mňa ku starkému Charliemu. Matt šoféroval a ja som sedela vpredu. Nikki s Jeffom sedeli vzadu a túlili sa k sebe. Keď sme dorazili party už bola v plnom prúde. Celkom sme sa dobre bavili. Začala som byť unavená a tak ma Matt viezol domov, Nikki s Jeffom povedali, že ešte zostanú a že si potom vezmú taxík. Matt ma priviezol domov. Vystúpila som a Matt sa ponúkol, že ma odprevadí až ku dverám. Poďakovala som sa mu za príjemný večer, vtom sa Matt nahol a pobozkal ma. Potom ma objal okolo pása a znova ma pobozkal tentokrát vášnivejšie. Lenže, ja som nič necítila. Netočila sa mi hlava, žiadne motýliky v bruchu, nič... Vytrhla som sa z jeho objatia, otvorila dvere, rýchlo vybehla hore po schodoch, hodila sa na posteľ a usedavo plakala.

„Milujem ťa Jacob Black. Prosím vráť sa mi“...

Mimi79

RoseDublest

Autor: mimi79 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj verný vlk - 10. kapitola: